42. Smrtiaci bozk

22. listopadu 2008 v 12:47 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Uvedomujete si, že Cygnia sa tiež blíži ku koncu? Akože, nehovorím o konci v nalsedujúcich kapitolách, ale aj tak, už je to iba otázka času ;)
No, nevadí. Prečítajte, zhodnoťte, okomentuje, vďaka! :)




Cygnia odtrhla svoj rozhorčený pohľad od Regulusa, nevšímala si ani nahnevaného Luciusa a pozrela na toho muža, čo prehovoril.
Stál medzi dverami, bol vysoký a štíhly, takmer chudý. Čierne vlasy mu lemovali bledú, peknú tvár, jeho výraz bol pokojný a nepohnutý.
Nedokázala by z jeho výzoru povedať vôbec nič a to ju veľmi prekvapilo. Čakala niekoho, z koho bude vyžarovať krutosť, túžba po moci a krvi, niekoho, alebo skôr niečo zlé.
No tento muž vyzeral normálne. Hodil sa rovnako na masového vraha ako na dobrého staršieho brata. Jeho tvár bola kamenná a predsa uvoľnená, ani len jeho jemne krvou podfarbené oči nevraveli nič, čo by jej napovedalo. Tváril by sa tak, keby ju miloval? Tváril by sa tak, keby ju chcel zabiť?
Lucius sa od neho vzdialil so sklonenou hlavou, zmätkujúc. Rovnako i Regulus s Ianom sa jemne sklonili a cúvli. No jej sa priečila predstava, že by mu mala vzdať akúkoľvek úctu. Prečo by mala, veď je to obyčajný muž?
Pohrdlivo sa usmial, akoby jej čítal myšlienky a pristúpil k nej bližšie.
"Takže ty si tá Montespamova dcéra, manželka Siriusa Blacka a Damienova najsilnejšia zbraň, jeho plán. Zaujímavé."
Cygnii sa zablesklo v očiach, keď o nej hovoril ako o nejakej veci a mala chuť sa brániť, no radšej to nerobila.
Znovu sa vševediaco usmial, jeho zjav bol slizký a zároveň akosi zvláštne príťažlivý.
"Ale silnou zbraňou si... Tvoja moc vraždiť bozkom je podistým veľkou výhodou, obzvlášť pri tvojom zjave."
Jeho hlas bol príjemný, no cítila z neho jeho moc, jeho silu, vedela, že nemá zľutovania. Ten hlas ju presvedčoval o tom, že on je pánom zla a ak niekto, tak ním môže byť iba on.
Jeho úsmev ju už ani neprekvapil, no hrdo sa narovnala.
"Regulus, nože mi ukáž, ako tá moc funguje," usmial sa zvrhlo zrazu a jeho príjemný výzor bol ta- tam.
Cygnia stuhla a rozšírila oči hrôzou.
"To nie!" ohradila sa rázne.
Temný pán, tento muž, Voldemort, Tom, na ňu pozrel s miernym prekvapením, no nahnevane.
"Regulus!" ozval sa hlasnejšie, ráznejšie, jeho hlas preťal miestnosť a Cygnia zavrela oči.
Regulus k nej roztrasene podišiel a pozrel jej do tváre.
"Nie, to neurobím!" skríkla Cygnia a chcela ustúpiť, no Regulus ju chytil za ramená.
"Cygnia, to je dobré," povedal pokojne a sklonil sa k nej.
Cukala sebou, chcela sa mu vytrhnúť, no do uší jej bil paralyzujúci smiech, krutý a zvrátený.
V poslednom okamihu ju napadlo, o čo je tento muž lepší ako jej otec, no to už pocítila Regulusove pery...

*****

Päsťami ho bila do pŕs a do ramien, no on nepoľavoval, naopak, pocítila na spodnej pere jeho teplý jazyk.
Zachvela sa, ovládla ju túžba i strach, no otvorila ústa a nechala jeho jazyk vniknúť dnu. Opätovala mu bozk cez všetko nebezpečenstvo, jej odpor ochabol a ona sa cítila stratená. Uvedomovala si jeho nežné pery, rýchly jazyk a pevné objatia a i to, že sa jej to páčilo. No takisto mala pred očami krutú tvár Voldemorta, svojho otca, Luciusa, Regulusa i Siriusa...
Odtisla ho od seba celou silou a zamračene naňho pozrela. Regulus zalapal po dychu, keď v tom si uvedomila, čo sa stalo a v mysli sa jej vynorili jeho slová, že jej bozk by mu za smrť stál.
"Ty idiot!" skríkla zúfalo, no zrazu si uvedomila, že sa usmial. Úprimne, šťastne, radostne, vzrušene i zúfalo.
"Ty..." nedokázala dokončiť.
"Vidím, že bratia Blackovci majú obaja silnú ochranu," poznamenal Voldemort, no z jeho hlasu sršala nespokojnosť.
"Ian?" pozrel smerom k jej bratrancovi a ten pristúpil nižšie.
"Pobozkaj ju!" nakázal nekompromisne a ona sa otriasla odporom.
"Ale pane-"
"Mlč Regulus!" jeho oči vzplanuli červeným ohňom a ona sa zachvela.
Regulus na ňu pozrel, so strachom i zúfalstvom, bezmocnosťou raneného zvieraťa.
Potlačila slzy a otočila sa k Ianovi.
Ten k nej pristúpil bližšie so svätým výrazom. Jeho oči žiarili túžbou, no nie po nej, no po splnení priania svojho pána.
Sklonil sa k nej a prisal sa jej na pery, mal ich teplé a hladké, príjemné.
Stisla oči, aby nevidela jeho tvár a cez kútiky jej prenikla slza.
Tvár mala kŕčovito stiahnutú, keď sa Ian začal triasť, keď jeho zovretie na jej ramenách zosilnelo a keď sa mu z hrdla vydral chrapľavý vzdych.
Odtrhla sa od neho a sledovala jeho telo, ako padlo k zemi. Takmer nedýchal, bol skrútený a oči mal dokorán otvorené a vydesené. Jeho pokožka bola namodralá a okolo očí tmavá, takmer čierna.
Pozrela na Regulusa, bol vydesený a ona si uvedomila, že je netvor. Pozrela do tváre Temného pána, na ktorej pohrával zlomyseľný zvrátený úsmev. Užíval si svoje predstavenie.
"Krása, neuveriteľná schopnosť."
"Ak mu nepomôžete, zomrie!" skríkla Cygnia a v tú chvíľu jej bolo jedno, komu to hovorí.
"Robte niečo!"
Voldemort po nej sekol zamračeným pohľadom, no napokon sa usmial.
"Odneste ho do vedľajšej izby. Lucius, zavolaj otca."
Lucius k Ianovi ochotne priskočil, no Regulus sa zdráhal. Nakoniec však všetci traja odišli a Cygnia osamela s Temným pánom.

*****

"Takže, Ian povedal, že mi chceš niečo navrhnúť."
Pozrela naňho, stále sa spamätávajúc z toho šoku. Je to už dlhá doba a teraz ublížila vlastnému bratrancovi iba pre potešenie tohto zvrhlíka!
A Regulus... Podviedol ju. On to vedel, iba predstieral, že je to preňho ťažké a všetky tie reči, čo jej hovoril, boli iba klamstvá, pretože ju chcel dostať na stranu svojho pána...
Rozhodla sa.
"Mýlil sa. Nemám čo."
Voldemort sa zamračil, prvý krát videla skutočnú zlosť v jeho očiach, čiaru cez rozpočet.
"Mohli by ste sa Iana spýtať, či vravím pravdu, ale to akosi nemôžte. Hups," jej hlas bol arogantný, no bolo jej to jedno.
"Tvoj otec vraj niečo chystá."
"Nezveruje sa mi," odsekla, sústrediac sa na uzavretie svojej mysle.
Pristúpil k nej bližšie, no jeho pohľad smeroval na jej čelo, chcel preraziť jej myšlienky.
"Radím ti, aby si sa umúdrila," precedil medzi zuby.
"Neznášam mrhanie časom."
"V tom prípade aj môžem ísť, nie?" spýtala sa nahnevane a zdvihla bradu, cítiac, ako sa snaží dostať jej mysľou hlbšie, no ostáva na vonkajšej hranici.
Skôr ako sa nadela, vytiahol prútik. Potom už pocítila iba chlad a tmu.

*****

Zobudila sa na ostré svetlo a niečo mokré na tvári.
Na čelo jej dopadlo niečo studené a vlhké. Pootvorila oči a stretla sa so starostlivou, no usmiatou tvárou nejakej mladej peknej ženy.
"Kde som..." šepla, no hlas sa jej zachvel.
"Pššt, nehovoriť," ozval sa príjemný, zvonivý hlas tej ženy a Cygnia privrela oči.
"Si v bezpečí, Cygnia, upokoj sa. Si v poriadku."
"Sirius..." šepla a otvorila oči. Pri spomienke na poslednú vec, čo sa jej vybavila, sa otriasla.
Posadila sa a takmer vrazila tej žene, no ona sa uhla.
"Cygnia, nemôžeš ostať ležať?!" spýtala sa žena panovačne.
"Čo prosím? Kto ste?!" spýtala sa Cygnia vykoľajene.
Ženine zelené oči sa znovu usmiali a tvár znežnela. Zapravila si za ucho červený prameň vlasov a prisadla si na posteľ k nej.
"Som Lily Evansová, členka Fénixovho rádu."
Cygnia zažmurkala. Ak je toto členka rádu, potom Sirius...
"Tvoj manžel je vedľa," zasmiala sa Lily a Cygnia sa postavila, keď zrazu sa jej zatočila hlavu a naplo ju.
"Bože... Ja... Moje dieťa?" pozrela spýtavo na Lily.
"Myslela som si, že si tehotná. Bože, Sirius to vie?" spýtala sa Lily, oči sa jej rozžiarili.
"Prepáčte?"
"Môžeš mi tykať, hovor mi Lily. Dieťa je v poriadku, dala som ti účinný elixír, neboj sa. Ale teraz k veci, vie to Sirius?"
"On... Nie, ale... Ako dobre ho poznáš?"
"Je to môj bývalý spolužiak, chodili sme do rovnakej fakulty, rovnaký ročník, rovnaký priatelia, povedzme..." zamračila sa znovu Lily, no to už sa od vedľa ozval nahnevaný hlas.
"Dočerta, je to moja žena, ako sa mám ukľudniť?! Najskôr zmizne, potom sa nájde v bezvedomí a teraz ma za ňou nepustíte?! Čo vám hrabe?!"
Cygnia sa usmiala.
"Ideme za nimi? Boja sa o teba," usmiala sa Lily a Cygnia po nej pozrela zvláštne zadumaným pohľadom. Napokon prikývla.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 22. listopadu 2008 v 17:21 | Reagovat

super nádherná kapitolka.. takže ona cítí něco i k Regulusovi? tak to jsem teda zvědavá, jak to bude dál, tak rychle piš.)

2 Lenka Lenka | 22. listopadu 2008 v 19:26 | Reagovat

aaa ... ja som vedela, že Regulus ju podrazí.... no, ale inak super kapitolka, škoda, že sa blíži koniec... je to fajn príbeh

3 Sashulka Sashulka | 22. listopadu 2008 v 21:00 | Reagovat

znova úžasné, famózne, ganiálne a znovu nemám slov!

4 nika nika | 23. listopadu 2008 v 10:49 | Reagovat

toto je ono.... pis dalej prosim..... fakt nema chybu... je vidno ze sa zlepsujes

5 Andy Andy | 23. listopadu 2008 v 11:48 | Reagovat

uzasne!!! krasna kapitola, tesim se na dalsi :)

6 Lia Lia | 23. listopadu 2008 v 15:24 | Reagovat

noo ako Regulus..hnusak...!!!.idiot...:(:.ale kapitola..pekna..a zauimava...som velmi zvedava.na dalsiu kapcu..

7 Sashulka Sashulka | 23. listopadu 2008 v 20:34 | Reagovat

jéj baby ja viem, že to sem nepatrí, ale newiete kde sa dá na nete objednať soundtrack k Twilightu?

8 Ginny Ginny | E-mail | Web | 24. listopadu 2008 v 15:33 | Reagovat

jeeeeee supis fakt krasna kapitola

9 hwesa hwesa | 24. listopadu 2008 v 15:56 | Reagovat

fakt super kapitolka

10 Lostt Lostt | Web | 24. listopadu 2008 v 18:37 | Reagovat

Sashlulka: Pokial nie z nejakeho amazonu, alebo niecoho takeho, tak neviem. Na slovenskych/ceskych internetovych obchodoch to podla mna este ani nepojde.

11 Sashulka Sashulka | 24. listopadu 2008 v 20:24 | Reagovat

for Lostt:svine hnusné!! ja to chcem!!! mala som to dostať k Vianociam!

12 Lostt Lostt | Web | 24. listopadu 2008 v 20:26 | Reagovat

Sahulka: Inak, ides na to do Ciech? A pozor na to, co odpovies, lebo budem zavidiet (nie, robim si srandu:)... Teda, zavidiet budem, ale to je v pohode:))

13 monique monique | 24. listopadu 2008 v 21:30 | Reagovat

jeee , Lily :) a Sirius nevie, ze je Cygnia tehotna? hmm, no pekne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama