39. Smrtiaci bozk

8. listopadu 2008 v 18:16 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Kapitola k Cygnii. Ako hovorím, neznášam opisovanie idylky, ako u Rose tak aj u Cygnie. Všetko šťastné a veselé... To je na mňa moc. Nič nemám proti šťastným koncom, ale čím je koniec šťastnejší, tým musí byť aj poviedka zamotanejšia, nie?:)


Cygnia pootvorila oči. Sirius znova vyzeral, že spí, no uňho si človek nikdy nemohol byť istý.
Podvihla sa na lakťoch, sklonila sa nad neho a perami mu prešla po tepne na krku.
Cítila, ako sa zachvel, pohol viečkami, no oči neotvoril.
"Budeš sa aj ďalej tváriť, že spíš, alebo sa budeš venovať aj svojej žene?" spýtala sa hravo, no on sa ani naďalej nehýbal.
Posadila sa, potiahla si prikrývku a obtočila si ju okolo tela.
"Fajn, tak ja sa idem dolu najesť a až budeš ochotný sa mi zase venovať, daj mi vedieť," povedala akoby urazene, pohľadom posledný krát zišla jeho nahé telo a zamierila preč z izby.
Po krátkom rozhodovaní zvolila knižnicu a cestu cez malú jedáleň. Predsa len, i keď je to jej dom, premávať sa medzi služobníctvom zahalená iba v prikrývke sa nehodilo. A možno by jej to aj bolo jedno, ale bola hladná a zvolila si kratšiu cestu.
Zišla posledné schody do kuchyne, keď zastala na poslednom schode.
Prekvapením takmer pustila okraje prikrývky, no donútila sa vzchopiť aspoň na toľko, aby sa nadýchla.
"Čo tu vy robíte?" spýtala sa, vlastne to zo seba skôr vyhŕkla prekvapením.
"Cygnia," ozvali sa naraz, asi tiež nečakali jej prítomnosť.
Obaja vyzerali nadmieru prekvapení, obaja nedokázali odtrhnúť zrak od jej tela obopínanom kusom látky.
"Prišli sme za Siriusom," ozval sa nakoniec James a prehltol dosť hlasno na to, aby to počul aj spiaci Sirius.
Cygnii napadlo, že Sirius spí a posledné čo chcela, bolo budiť ho- nakoniec, venoval sa jej po celú noc a deň.
"Viete, on teraz vlastne-" začala habkajúc a mierne sčervenela, no čosi v ich výrazoch ju zastavilo.
"Cygnia, máme ťa radi, ale Sirius je náš kamarát," začal James.
Prekvapene zaklipkala očami a skákala pohľadom z jedného na druhého, až nakoniec Remus pokračoval:
"Niekedy sa chová ako pako, ale nie je správne, aby si ho podvádzala."
"Presne. Možno nemáte úplne šťastné manželstvo, ale daj tomu šancu," dokončil znova James.
Náhle ju popadol pocit viny za to, ako sa chovala a čo mu robila. Došlo jej, čo si myslia.
Vlastne ju to aj pobúrilo, cítila sa zradená, akoby jej neverili, no potom sa spamätala.
Nakoniec, čo si asi tak môžu myslieť?
"Ale to-"
"Nemusíš sa obhajovať, vieme, že aj ty to máš ťažké," skočil jej do reči Remus.
Otvorila ústa v nemom proteste. Má sa s nimi hádať? Tak dobre.
"Cygnia, láska, už mi v posteli chýb- Doriti, čo tu robíte vy dvaja?!" vykríkol Sirius, keď sa za Cygniou zjavil odetý iba prikrývkou okolo bedier.
James s Remusom iba sedeli a vyjavene pozerali na svojho priateľa s manželkou.
"Takže vy ste spolu?!" vyhŕkol James.
"Kedy si nám to hodlal oznámiť?" zahriakol ho Remus.
"A čo som vám mal oznamovať? Že som so svojou manželkou?" spýtal sa rozčúlene Sirius.
Sediaci návštevníci iba pokrútili hlavou.
"A že kamarát."
"Vy dvaja počúvajte, keď som povedal, že sem môžete prísť kedy chcete, myslel som, že sa pred tým aspoň ozvete. Minimálne som čakal, že sem aspoň nebudete chodiť bez zvonenia."
"Sirius, pomlčal by som. Ty tu nie si ten, čo má hovoriť o kamarátskom správaní."
Sirius pokrútil hlavou a obišiel Cygniu, ktorá naďalej stála, nedokážuc skryť úsmev.
"Chcete, aby som vás vyhnal násilím?"
"V tej prikrývočke?" zaškľabil sa James, na čo sa Remus rozosmial.
"Kľudne aj bez nej. Nenapovedá ti tá prikrývka, že nás v niečom asi rušíte?" zasyčal Sirius smerom k svojim priateľom.
Cygnia sa široko usmiala a zišla ten posledný schod, posadiac sa oproti Jamesovi a Remusovi.
"Ostanete na večeru? Som tak rada, že ste prišli."
"Aspoň niekto," zamrmlal James a vyplazil na svojho kamaráta jazyk.
Sirius prevrátil očami.
"Fajn, idem povedať kuchárke nech prestrie pre štyroch," mrmlal si pod nos, keď sa otočil smerom ku kuchyni.
"Cygnia, ty sa môžeš ísť zatiaľ obliecť. Títo dvaja sú dostatočne samostatní, aby to zvládli."
James s Remusom zrazu divoko pokrútili hlavami.
"Nie! Nám Cygniino improvizované oblečenie vadiť rozhodne nebude!"

*****

Prechádzala sa po prázdnej záhrade. Bolo to čudné, Sirius bol preč a ona mala pokoj. Vlastne jej to vyhovovala viac, akoby sa patrilo. A predsa ňou prechádzalo zlé tušenie.
No posledný pol rok bol tak krásny a tak nezvyčajný. Nebol to jej svet, bolo to niečo nové a cudzie, doposiaľ nezažité.
Život so Siriusom bol rozhodne iný ako ten život, na aký bola zvyknutá. Dokonca jej prišlo ako nočná mora, že by tak mala začať znova žiť.
A od kedy zistila, že je tehotná, najviac zo všetkého jej záležalo práve na rodine, na Siriusovej láske, na ktorej sa stala závislá.
A desilo ju pomyslenie, čo ju čaká. Čo príde. Vedela, že to príde a predsa si to nechcela pripustiť. Vlastne si občas myslela, že je to iba nočná mora, že si to nahovára a že jej otec nie je hrozbou. Že vlastne celé jej tehotenstvo nie je iba jeho sprostý plán. Ako inak, znova ju využil, no v nej sa búrilo celé vnútro pri pomyslení na to, že by mu mala dovoliť použiť ju ako figúrku vo svojej hre.
Besnila pri pomyslení, že by jej dieťa malo byť zbraň proti jej manželovi.
Vzdychla a pohladila kvet v záhrade. Bol február a tak musela byť oblečená do krvavo červeného kabáta s bielou kožušinou na konci rukávov a na kapucni a s bielou ľaliou vyšitou na hrudi. Vianočný darček od Jamesa a Remusa. Keď ich naposledy videla, James bol nejaký roztržitý. Sirius si z neho robil srandu a tvrdil, že je stále zamilovaný, no vtedy tomu nevenovala pozornosť.
Pohladila vlhký list jedného zo stromov a pokračovala smerom k domu. Dnes už mala prechádzania dosť, začínala jej byť zima.
Práve prechádzala okolo jazierka, keď potlačila vzduch. Tu bola pred viac ako pol rokom s Regulusom.
A nevidela ho už... To bola doma. Neozval sa, od tej večere sa stratil a nedal o sebe vedieť. Nechcela mu posielať sovy, ani ho pozývať, aby neranila Siriusa.
No každý deň sa modlila, aby prišiel, aby sa ukázal.
Zrýchlila krok a už siahal po kľučke, keď pocítila ostrú bolesť, ako jej prešla telom a neuveriteľné teplo, ktoré ju objalo ako náruč smrti.

*****

Precitla. Otvorila oči a prvé, čo ju napadlo, bolo, že je doma. V teple a bezpečí.
No na pokožke cítila chlad, spomenula si, čo sa stalo a s prekvapením zistila, že leží v nejakej posteli a už ju nehreje jej kabát.
Oblečenú mala nejakú šedo modrú košieľku, hodiacu sa tak maximálne do horúcich letných nocí.
Striasla sa a posadila. Posteľ bola mäkká a pohodlná, robustná, zdobená. Prišla jej príliš povedomá na to, aby sa cítila tak cudzo.
Postavila sa a prešla po izbe. Všetko jej tu prišlo tak podivne známe a pri tom neznáme.
Pocítila znovu chlad, ktorý sa jej oprel do tela a pohľad jej padol na otvorené okno.
Zamierila k nemu s neblahým pocitom, pocitom nebezpečenstva, strachu, zlé tušenie jej prechádzalo až do morku kostí.
Zavrela oči a nadýchla sa, rukami sa oprela o okno a tvár nastavila chladnému vzduchu.
Vedela, čo uvidí, až otvorí oči a predsa na to nebola pripravená.
So zatajeným dychom otvorila oči a od prekvapenia sa ostro nadýchla, takmer sa začala dusiť.
Vedela, čo uvití a predsa ju tá realita zdrvila. Pred tým bola šanca, teraz už nie je.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú poviedku z mojej rozrobenej tvorby máš najviac v obľube?

Hovorte mi Rose
Smrtiaci bozk
Pomiešané osudy
I believe in a thing called love
Lúka

Komentáře

1 joj......;-) joj......;-) | Web | 8. listopadu 2008 v 18:18 | Reagovat

aooj..rada se hlasis do bleskovek a shanis hlasy...nebo chces aby se lide podivali na tvuj blog a nchces otravovaat s reklamama na jejich blogu?..tak prave pro tebe jee blog pro reklamy..klik na web...tam reklamy nikomu vadit nebudou..blog slouží pouze pro reklamy..:-)

2 Lia Lia | 8. listopadu 2008 v 18:51 | Reagovat

ouuuuuuuuuuu.ouuuuuuuuuuu..nieeee...uricte je doma...ze?..jej otec..to tak urobil...aby mal v moci..Siria?:(:...

3 luckily luckily | Web | 8. listopadu 2008 v 19:54 | Reagovat

hej co ten konec?? mělo by být zakázané to takhle usekávat!;) ale kapča jinak nádherná... vážně se ti moc povedla,

4 nika nika | 9. listopadu 2008 v 19:15 | Reagovat

juj... mno som zvedava..... jezisi... ty to vzdy spravis take, take napinave....

5 Lostt Lostt | Web | 9. listopadu 2008 v 19:45 | Reagovat

nika: Ako inak vas mam nazhavit, aby ste si precitali aj dalsiu kapitolu?:) Inak by mi to nikdo necital;)

Ale dakujem za pochvaly:) Na dalsej kapitole sa aktivne pracuje.

6 Ginny Ginny | E-mail | Web | 10. listopadu 2008 v 15:25 | Reagovat

heeeeeej!!!!§ toto nie je fer.......ved neviem ako to skoncilo..a to som sa uz tesila ze sa to skonci stastne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama