36. Smrtiaci bozk

17. října 2008 v 22:46 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Konečne pokračovanie, snáď už bude teraz zase na nejakú dobu pokoj so všetkými blbosťami, ktoré mi zaberajú čas a to úplne zbytočne:) Každopádne, momentálne som sa celkom zahryzla do nového, ku podivu japosnkého anime seriálu Blood+, ktorý je strašne skvelý:) a pri jeho sledovaní ma chytá strašne "múzoidná" nálada:)


Mala pocit, akoby to každý videl. Museli to vidieť. Museli to z nich cítiť. Mala pocit, akoby bola obalená pachom potu a sexu, veď i jej tvár hovorila svoje. Vlastne to nebolo až také výrazné, no keď sa človek pozrel bližšie, musel usúdiť, že dostala facku.
Sirius sa poslušne zastavil pri pár hosťoch a odpovedal, pýtal sa, ospravedlňoval svoj neskorý príchod. A ona pri ňom iba stála, v hlave mala jediné. Nakoniec teda takto? Tak dlho si to odmietala a teraz toto?
Zrazu pocítila, ako ju niekto chytil za ruku a strhol dozadu.
"Cygnia, si v poriadku?" spýtal sa Regulus, jeho hlas bol vystrašený, tvár starostlivá.
"Ja... Áno, som. Prečo-"
"Cygnia, ak ti ublížil, zabijem ho. Čo sa preboha stalo? On ťa zbil?"
Cygnia sa Regulusovi zahľadela do tváre. Ako to mohla urobiť jemu? Po tom všetkom, čím spolu prešli? Ako jej pomohol?
"Nezbil," šepla, potlačila slzy, no boli jej cítiť v hlase.
Regulus ju náhle pustil a narovnal sa. Oči mu stvrdli, jeho tvár bola zrazu kamenná a neprístupná.
"Aha," povedal, to jediné vyšlo spoza tých chladných pier a potom pokrčil ramenami.
"Takže sa nemám strachovať, áno? Fajn."
Ustúpil od nej na krok a chcel ísť preč, no ona po ňom natiahla ruku, keď jej však niekto vstúpil do cesty.
"Ideš, miláčik?" spýtal sa Sirius, jeho tón bol nepríjemný a posmešný. Potlačila chuť dať mu facku a potom sa ísť schovať, iba prikývla a nasledovala ho.

*****

Večera ubiehala rýchlo a podľa očakávaní. Jej otec sa pridal do debaty, no jeho pohľad hovoril za všetko, vyjadroval súhlas.
Natiahla ruku po červenom víne, keď sa jej začala neuveriteľne triasť. Rýchlo ju stiahla, cítila sa ako prichytená pri čine, no keď zdvihla pohľad, zistila, že jej nikto nevenuje pozornosť.
Až na jednu osobu. Iba jeden človek, sediaci neďaleko, sedel nehybne, akoby ju ani nevnímal, snáď si ani len nevšimol jej pohľad. A i tak vedela, že vníma každú jej časť.
Jeho očiam neuniklo nič a rozhodne nie ani tento prejav slabosti. Namiesto nej sa napil on, odložil pohár, no jeho pohľad sa ani len nezachvel. Trochu neprítomne ju sledoval, vedel o jej pocitoch, o jej hriechoch, vedel všetko. Veď napokon, Regulusovi nikdy nič neušlo.
Sklonila pohľad, cítila triašku a chlad, možno istý druh šoku. Najradšej by sa niekomu schovala do náručia, no uvedomila si, že nemá komu.
Sirius ju nenávidí a ona sa mu nečuduje. Chovala sa k nemu strašne, nie že by on na tom bol lepšie, no ona mu dala dostatok dôvodov na to, aby bol taký, aký je.
A Regulus? Ten pri nej ostal cez to všetko, po počiatočných nesympatiách v ňom našla spojenca a priateľa, rozumel jej. Vedel o nej všetko, predsa s ňou ostal a chcel ju. A ona ho potom kruto zradila s jeho bratom. So svojím manželom.
Hnusila sa sama sebe.

*****

Po večeri zamierila k zimnej záhrade. Dúfala, že tam nikto nebude, no mýlila sa. Hneď na prahu dostala neprekonateľnú chuť sa otočiť, no všimli si jej.
"Cygnia, zlatko, poď k nám," ozval sa jej otec a natiahol k nej ruku.
Striasla sa, no vykročila k nemu. Neprijala jeho ruku, no postavila sa na jeho stranu a pozrela na muža, ktorý tam bol s jej otcom. Bol nízky, mal široké ramená a vyzeral ako skala. Mohol byť o niečo starší ako jej otec, bol husté čierne vlasy a ostré črty tváre. Jeho oči boli prenikavé a nepríjemné, no inteligentné a priame.
"Cygnia, toto je môj starý priateľ Aaron Rizzoli. Aaron, určite si na Cygniu pamätáš."
"Keď som vás videl naposledy, boli ste iba mladým dievčaťom, no vyrástli ste do neobvyklej krásy," i jeho hlas bol priamy a hrubý, takmer znel až neprirodzene.
Donútila sa k úsmevu a poďakovala.
"S Aaronom sme sa práve rozprávali o Siriusovej novej práci," povedal jej otec, jeho úsmev bol neprirodzený a predsa príjemný.
"O čom?" spýtala sa prekvapene.
"Sirius má novú prácu na ministerstve. Skvelé miesto, môže byť rád."
Cygnia sa zamračila.
"Váš manžel je naozaj veľmi inteligentný a nadaný, i na svoj vek. Má šancu to dotiahnuť ďaleko, len by mal viac dbať na svoje správanie. A chodiť včas."
"Ale no tak, Aaron, vytiahneš chlapca z manželskej postele počas medových týždňov, a čo čakáš?"
"Od kedy o tom vie?"
"Od dnes, vlastne dnes ráno sa stretol so mnou a s Aaronom na ministerstve. Zvykne si rýchlo."
"Asi si môžem domyslieť, že nebol práve nadšený touto novinkou," zamračila sa a pozrela na svojho otca. On za to mohol, to bolo viac ako len isté.
"Zistí, že to je to najlepšie, čo mohol urobiť. Zaistí mu to dobrú budúcnosť, plat má výborný a jeho meno bude považované za jedno z najvýznamnejších. To je myslím viac, ako si mohol čo i len želať."
Cygnia prikývla a pozrela na Aarona. Vlastne jej trochu pripomínal kraba, tým aký mal krátky svalnatý krk a široké ramená. Akoby to boli klepetá.
Ten si ju zatiaľ prezeral akoby bola tovar a potom uznalo prikývol, pozrúc na Montespama.
"No, škoda, že som sa mohol zdržať iba tak krátko, ale už musím ísť. Rád som vás znova videl, pani Cygnia," mierne sa jej uklonil, čím sa celé jeho telo naklonilo dopredu až pôsobilo, že padá, no potom sa narovnal a ostrým krokom zamieril preč. Ešte aj ten krok bol odstrašujúci.
Keď osameli, otočila sa k otcovi.
"Čo to má znamenať?!" vyletela naňho, podráždená. Už sa nečudovala, že mal Sirius takú zlú náladu, ani prečo bol podráždený, ani kde bol tak dlho. A k tomu naňho vyletela ešte aj ona.
"Mala by si svojmu mužovi pripomenúť, ako sa má chovať."
"Čo prosím?" spýtala sa rozladene a pobúrene. Nemala Siriusa nejak extrémne rada, ale bol to jej manžel a otcov tón sa jej nepáčil.
"Kým tam bol Aaron, bol ako tak slušný, ale keď sme osameli, vyletel na mňa ako rozmaznaný fagan. To nech si nabudúce odpustí, inak to budem riešiť sám."
"A čuduješ sa mu?! Ako si to mohol urobiť, na čo ti to vôbec bolo?!"
Jej otec po nej sekol pohľadom a ona sa striasla. Náhle sa jej chcelo vracať.
"Nabudúce bude stačiť ďakujem a ten krik nech si odpustí. Inak, som rád, že si konečne začala pracovať na mojom pláne," usmial sa.
Odstúpila do neho na krok, v jej tvári sa objavilo zhnusenie.
"Daj sa vypchať," zasyčala, nevystrašil ju ani jeho nahnevaný výraz a zamierila preč z miestnosti. Mala toho tak akurát dosť, jediné čo chcela, bolo, byť sama. Kašle na ostatných hostí, nech sa stará Sirius.

*****

Prechádzala cez salón, keď jej zrak padol na Siriusa. Sedel v kresle, okolo neho bolo pár mladších mužov a každý mal v ruke plný pohár, odhadovala to na brandy. Iba Sirius mal prázdny pohár, možno nie prvý. Zamračila sa, no on si jej ani nevšimol, možno to bolo tým mierne zahmleným pohľadom, ktorý mal. Len dúfala, že keď si vypije ešte viac, nestropí žiadnu scénu.
Prešla cez halu do jedálne, potom do malej jedálne a už bola na druhom schode smerom do knižnice, keď ju zastavil cudzí hlas. Vlastne ani nie tak cudzí.
Otočila sa a pozrela na Iana, ktorý stál pod schodmi, čo bolo relatívne blízko nej.
"Chcete niečo?" spýtala sa príkro, no cítila, ako sa jej zmocňuje únava. Na hádku teraz nemá čas.
"Vlastne som sa vám chcel ospravedlniť, pani," ozval sa, jeho hlas bol naozaj ospravedlňujúci, no jeho oči ani omylom. Boli chladné ako vždy, dokonca akoby ju zvádzali.
"Myslíte, že potrebujem vaše ospravedlnenie?" spýtala sa ho, no jeho samoľúby výraz nezmizol.
"To samozrejme nie, no nechcel som, aby to ostalo len tak. Vtedy v jedálni ste mali všetky práva pýtať sa ma na čokoľvek, veď napokon je to aj prirodzené, keď ste ma nikdy nevideli. A aj potom som sa choval drzo, je mi to ľúto."
"Všetko?" spýtala sa, no keď okamih mlčal, viac nečakala na odpoveď a pokračovala v ceste hore schodmi, no jeho hlas ju zastavil znovu, tento raz v o moc menšej vzdialenosti.
"Počkajte," ozvalo sa za jej chrbtom, s trhnutím sa otočila, keď si uvedomila, že stojí sotva pár centimetrov od nej. Bol na nižšom schode čo vyrovnávalo ich výškový rozdiel a hľadeli si spriama do očí.
Jeho pohľad ju na okamih znova ohromil, mal prekrásne oči, no nemala náladu na podobné situácie.
"Čo ešte chcete?" spýtala sa, cítila, ako sa jej chvejú ruky, no najmä začínala byť nahnevaná.
"Vás," šepol zrazu, jeho dych jej prešiel po tvári a ona potlačila chuť dať mu päsťou.
"Čo si to dovoľujete?" zasyčala, i keď sa jej nechcelo s ním hádať a najmä ju vyčerpával pohľad do jeho tváre, tak sebavedomej, tak nadradenej.
"Nedokážem to ovládať, skrátka vás musím-"
"Okamžite choďte preč od mojej ženy," ozvalo sa odo dverí, hlas nahnevaný, výhražný.
Ian nespravil ani krok, iba otočil hlavu a pozrel na Siriusa. Stál ako kus kameňa, napätý, v tvári vražedný výraz.
Otočil sa znova ak nej, usmial sa, akoby tam Sirius ani nebol. Až potom sa konečne pohol, prešiel okolo Siriusa bez zaváhania či známky strachu a zavrel za sebou dvere jedálne.
Keď osameli, pocítila náhly nával zúfalstva a bolo jej do plaču, už nedokázala viac skrývať utrpenie posledných mesiacov, no on sa zrazu pohol, ostro vykročil smerom k nej, schmatol ju za ruku a ťahal ju smerom hore.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú zápornú postavu z Twilight máte najradšej?

James
Victoria
Laurent
Volturiovci

Komentáře

1 Lia Lia | 18. října 2008 v 10:46 | Reagovat

ako..zaujimava kapitola...ale SIrius..by nemusel byt ku nej taky kruty:((:.a ten Ian..no neviem neviem.zaujimavy:).ale nieco mi na nom nesedi..:(..tak neviem..prilis tajomny:D

2 lilianka lilianka | E-mail | 18. října 2008 v 10:59 | Reagovat

chuda cygnia,je mi jej ,luto. vsetko sa na na nu sype

nejak mi ale usla 35.kapitola,takze som z uvodu tejto kapitoly mierne zmatena

3 luckily luckily | Web | 18. října 2008 v 11:02 | Reagovat

skvělé....:) a ten konec byl teda hodně zajímavý... jsem zvědavá, co Sirius udělá... nevím proč, ale mu v téhle povídce úplně fandím.. nevím proč, ale Cygnii ráda nemám.xD

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 18. října 2008 v 12:07 | Reagovat

heej! ja cem vediet co sa stane......plosim rychlo dalsiu kapitolu

5 Lia Lia | 18. října 2008 v 12:36 | Reagovat

lilianka:)...ta 35.kapitola....je...ako mas uvod..stranky Lostt....tak troska..nizesie...zid..a tam ju najdes....ako 35.kapitola...ale ked si kliknes....na Smrtelny.bozk..tak ti ju nezobrazi...

6 Lostt Lostt | Web | 18. října 2008 v 12:57 | Reagovat

lilianka: Chyba uz je napravena, kapitolku najdes aj ked kliknes na Smrtiaci bozk:)

7 Sashulka Sashulka | 18. října 2008 v 19:20 | Reagovat

newiem prećo ale táto kapitolka sa mi náramne páči!!!

8 nika nika | 18. října 2008 v 19:54 | Reagovat

mno toto je fakt suuuuuuuuuuuuuuuper kapitola.... moc sa mi paci... lepsia ako minula a to je co povedat

9 lilianka lilianka | 19. října 2008 v 15:54 | Reagovat

dakujem,uz som si vsimla :-)

10 monique monique | 19. října 2008 v 18:17 | Reagovat

snad len tolko, ze pekna ako obycajne :)

11 Enigmatic Girl Enigmatic Girl | E-mail | 19. října 2008 v 21:07 | Reagovat

Snad jen bomba :D Tahle se ti náramně vyvedla.....Kdy bych mohla očekávat další, chodím tu snad každou hodinu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama