35. Smrtiaci bozk

10. října 2008 v 23:51 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Pokračko, zanechajte komentár, hej? Vďaka moc, táto kapitola mi vŕtala v hlave strašne dlho, tak som zvedavá:)



Prechádzala všetky miestnosti, kontrolujúc zamestnancov, zabávajúc zvedavých hostí, no najmä hľadajúc Siriusa. Bohužiaľ bezúspešne, nevyzeralo to, že by sa hodlal dostaviť.
V hlave už vymýšľala ospravedlnenie, ktoré by mohla povedať na jeho neprítomnosť, keď ju zrazu zo zamyslenia vytrhlo priame stretnutie s jednou osobou.
Ian jej zatarasil cestu aj s nejakým tácom, ktorý práve niesol k hlavnému stolu.
"Prečo to tam nesiete? Večera ešte nezačala," jej hlas bol ostrý, ešte nezabudla na ich posledné stretnutie ani na to, ako sa strápnila.
"Áno pani, ale toto sú iba malé predkrmy, ktoré hostia jedia už teraz. Viete, začínajú byť hladní kvôli meškaniu pána Blacka, vášho pána manžela."
Do tváre sa jej nahrnula červeň a mala chuť zoškrabať mu ten namyslený výraz z tváre.
Vyzeral skôr na panského chlapčeka ako na obsluhujúceho. Napríklad do klubu jej otca by skvele zapadol.
"Myslím, že do toho vás vôbec nič nie je. Radšej sa venujte svojej práci, hostia čakajú."
Otočila sa a pobúrene zamierila preč, vlastne mieriac ku schodom hore. Vyšla ich, úplne bez rozmyslu a nahnevaná, zrýchlila krok až prišla ku dverám svojej izby a vošla dovnútra.
Ostala prekvapene stáť medzi dverami, zatiaľ nepovšimnutá. A tak sa donútila upokojiť, zavrela za sebou dvere a až tento zvuk donútil Siriusa, ktorý stál pri posteli, aby zdvihol zrak a pozrel na ňu.
No nepovedal nič, znovu svoju pozornosť upriamil na kravatu, ktorú si uväzoval okolo krku.
Prezrela si ho. Na sebe mal čierne nohavice, tmavočervenú košeľu, uväzoval si čiernu kravatu a na posteli ležalo čierne sako s tenučkými červenými prúžkami.
"Super, budeme k sebe ladiť," ozval sa zrazu a jej chvíľu trvalo, kým jej to došlo. Hej, budú.
Oprela sa chrbtom o dvere a donútila sa o nenútený tón, no cítila, ako sa jej zmocňuje podráždenie.
"Kde si bol tak dlho?" spýtala sa, sledujúc ho očami, no on sa ani len nezachvel. Ani na ňu nepozrel.
"Preč," povedal po chvíli arogantným hlasom.
"To je pekné, ale nezdá sa ti, že to bolo drzé a nevychované? Večera už mala začať."
Sekol po nej pohľadom a v očiach mu zažiaril nebezpečný oheň. No málo si všímala jeho zlosť, pohlcovala ju tá vlastná.
"Plán na dnešný večer som mal už dlho zaplnený, nemôžem za to, že ty niečo usporiadaš a ani sa nespýtaš."
"Prišiel s tým môj otec a malo ti byť jasné, že naše manželstvo je o ľuďoch, nie o nás."
"O ľuďoch? O akých, prosím ťa?!" jeho hlas sa zvýšil, no ani tento fakt ju nevyviedol z rovnováhy, skôr ešte viac rozdúchal jej vnútorný oheň.
"O tých, ktorý sa na teba vypytovali celý večer. Aspoň si ma mal upozorniť, dočerta!"
"Ale veď ty si niečo vymyslíš, to ti ide."
Do tváre jej znova stúpla červeň, krv ju priam pálila v žilách.
"Povedala som, že si si bol niečo vybaviť, takže buď tak láskavý a niečo si vymysli, ty hlupák," zasyčala a zamierila k zrkadlu, skontrolujúc svoj výzor. No v odraze uvidela viac než len seba, uvidela i jeho nahnevanú tvár.
"Takto so mnou nehovor," jeho hlas bol prepríliš ostrý a nahnevaný, pichľavý, jedovatý. No ňou to ani nehlo.
"Nie? Prečo by som nemala? Chováš sa ako hlupák, vyzeráš ako hlupák. Si hlupák. Čo si myslíš, že ja budem iba poslušná manželka, budem ospravedlňovať tvoju nevychovanosť a ty sa budeš zatiaľ flákať neviem kde? Vedel si, že tá večera bude, vedel si kedy bude a vedel si, ako je dôležitá! A aj tak si nebol schopný prísť načas. Nebolo to snáď v našej dohode?! Že sa budeme chovať ako šťastný pár?!"
"Kašlem na tvoju dohodu!" vykročil k nej a ona sa otočila.
"Odkedy som ťa prvý krát stretol, deje sa jedna zlá vec za druhou a do toho začneš ešte aj ty s tou dohodou! Ty nie si normálna!"
Nevedela, aká náhla túžba ju ovládla, no proste ho zrazu odstrčila. Všetkou silou sa mu zaprela do hrude a odstrčila ho. Zavávroval a ledva to ustál no rozhorčene na ňu pozrel.
"Toto si už nikdy v živote nedovolíš, počuješ?!"
"A ako mi zabrániš?" spýtala sa nahnevane a znova ho odstrčila. Cítila pri tom priam fyzické uspokojenie, keď videla jeho prekvapený výraz a to, ako padá dozadu.
"Tak čo urobíš?!" skríkla, znovu vyrazila dopredu, no chytil ju za ruky a skrútil jej ich za chrbtom. Jeho oči na ňu zblízka hľadeli a jej až v tú chvíľu došlo, že planú nebezpečne nahnevaným ohňom.
"Čo urobím? Zvolím najjednoduchší spôsob, ako ti vysvetliť, že so mnou sa nemáš zahrávať," jeho tón bol náhle tichý, naliehavý, no stále nahnevaný. Jeho dych sa jej otieral o pery ako teplý satén a ju to v tú chvíľu pobúrilo.
Začala sa mikať, popohnaná hnevom.
"Pusti ma, ty sprostý idiot!"
"Koledovala si si!"
Náhle sa na ňu prisal perami, vôbec nie jemne, no i tak vášnivo, túžobne.
Dlho nevzdorovala a jej vzdor, jej bitie ho do pŕs po chvíli ustalo a ona mu vošla prstami do vlasov. Stisla ich a potiahla, uvedomovala si, že je pramálo jemná, no nevadilo jej to. Chcela mu spôsobiť bolesť.
Jeho pery drvili tie jej, rukami hrubo zovieral jej boky. Vedela, že o chvíľu tam bude mať nepekné modriny a jediné, čo cítila, bola chuť vrátiť mu to.
Nechtami sa mu zaryla do ramien, jej stisk bol železný a on zastonal do jej úst. Ovládla ju živočíšna túžba, zaprela sa ešte viac a vyšvihla sa hore. Nohy obtočila okolo jeho bokov, rázporok na šatách jej to našťastie s ľahkosťou dovoľoval. Cítila jeho tvrdé vzrušenie a tak mu začala biť do ramien, aby ustúpil.
Otočil sa s ňou, stále sa neodtŕhajúc od jej pier, pri čom stále cítila istú bolesť a nie jemne ju hodil na posteľ. Spony jej z vlasov padli už skôr, no teraz sa jej uvoľnila i gumička a vlasy sa rozprestreli okolo jej divokej tváre a ona sa zdvihla na kolená. Kľačala na kraji postele, kde stál a so živočíšnou túžbou po uspokojení mu začala vytrhávať košeľu z nohavíc. On si zatiaľ rozviazal kravatu a odhodil ju, takže mu mohla s ľahkosťou košeľu pretiahnuť cez hlavu.
Rukami mu začala prechádzať po nahej hrudi a bruchu, cítila aké je pevné a hladké, no nevenovala tomu pozornosť. Iba sa znova vytiahla k jeho tvári a hrubo ho pobozkala, jazyk mu priam násilne strčila do úst a sala ten jeho v divokej žiadosti.
Odsotil ju na posteľ, znova dopadla na chrbát, no nezdvihla sa. Zdvihla iba hlavu a pohľad do jeho tváre ju prekvapil. Vyzerala skôr ako zvieracia, z očí mu planula iba obyčajná neukojenosť a túžba pokoriť ju.
Doľahol na ňu a prisal sa na jej krk, hrýzol ho a prechádzal po ňom jazykom tak divoko, až ju donútil stonať.
Skrčila nohy v kolenách a stisla mu nimi boky. Jeho ruka zamierila k okraju šiat, začal ho vyhŕňať, cítiac pod rukou jej hladučkú pružnú pokožku. Pritlačil prstami, až jej ostali červené fľaky na stehnách, zatiaľ čo perami pokračoval k jej prsiam, stále schovaným vo výstrihu šiat.
Vystrelila rukou k jeho tvári a priam násilne prstami stisla jeho bradu, pritiahnuc si jeho tvár k svojej.
"Nezdržuj," zavrčala, nechápajúc, ako to, že taký tón dokázal vzniknúť z nej, no on sa iba zamračil, akoby tým iba posílila jeho hnev.
Pocítila, ako jej podvihol boky a potom iba ako ju celú vyplnil. Vnikol do nej rýchlo a hrubo až vykríkla.
Nedal jej ani čas zvyknúť si, odtiahol sa a znova prirazil, ešte hrubšie ako pred tým.
Prirážal znova a znova, zatiaľ čo ona si užívala narastajúci pocit extázy, až nakoniec pocítila, ako sa jej stiahlo vnútro a vykríkla. Prirazil posledný krát a s hlasným stonom sa na ňu zviezol, nahlas dýchajúc, cítila pod rukami jeho pot.
Odstrčila ho od seba, prevalil sa na chrbát po jej boku. Chvíľu iba ležala, uspokojená a upokojená, keď si uvedomila, čo sa stalo. Čo urobili.
Roztvorila oči a vyletela na nohy. Začala si upravovať šaty, nakoniec musela použiť prútik, aby vyzerali tak ako pred tým.
Sirius stále ležal na posteli, keď na ňom zrazu pristála jeho košeľa.
"Rob, dole náš čakajú desiatky hostí."
Posadil sa na posteli a chvíľu iba sledoval jej rýchle, trochu roztrasené pohyby. Potom sa však postavil a začal sa obliekať tiež. Nakoniec bol hotový rýchlo, veď on sa vyzliekol, iba si upravil vlasy.
Ona sa zatiaľ stihla vychystať tiež, no keď sa obaja vybrali k dverám, ich pohľady sa na sebe navzájom zasekli.
"Panebože," šepol, jeho pohľad smeroval na jej pery. Zrazu si uvedomila, na čo naráža a vystrelila rukou k dôvodu pichľavej bolesti.
Nahmatala si spuchnutú peru a malú ranku na nej.
"Pohrýzol si ma..." vyriekla prekvapene.
"Vyzeráme, akoby sme sa pobili," povedal zrazu a pohľad mu zišiel jej telo, jej tvár, celý jej zjav. Až teraz si uvedomila, čo to znamená. Čo urobili bolo...
"Musíme ísť," povedala rozladeným hlasom a zamierila von z izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 11. října 2008 v 0:46 | Reagovat

no wau, tak tohle bylo teda hoooodně hustý!! vážně super kapča...

oba mě překvapili s tím jejich násilným sexem.... vážně super kapča, tak napiš další k Rose..;)

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 11. října 2008 v 1:57 | Reagovat

Hey mazec:D:D:D Upeeee super jako:D:D:D

3 nika nika | 11. října 2008 v 12:18 | Reagovat

mno tak toto bola ina haluz.... som zvedava ci to zbada regulus... please napis uz konecne rose

4 monique monique | 11. října 2008 v 15:30 | Reagovat

wow, tak toto bolo dost dobre :)

5 Lia Lia | 11. října 2008 v 16:54 | Reagovat

no teda..ako take nieco som teda.ako vobec necakala:D:.ciiiiii..to kde sa to v nich vzalo:D:.ale ako som strasne zvedava na dalsiu kapcu:D

6 Ginny Ginny | E-mail | Web | 12. října 2008 v 13:12 | Reagovat

skoro som ti zabudla dat koment.plepac..ale uz davam...........moooooooooooooooooooooc krasna kapitola........bolot o fakt super..uuuuzasne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama