53. Divadlo

24. září 2008 v 15:14 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Neviem či je to kompletne zlým počasím, alebo iba ročnou dobou, ale moja nálada nesiaha ani po bod mrazu. Môžem kašľať na celú školu, všetkých otravných nevychovaných ľudí, nežiadaných návštevníkov aj na nechutné bolenie hlavy, tzv. migrény.
Dúfam, naozaj dúfam, že sa to neodrazí na mojom písaní, lebo potom by som to už nakompletku mohla ísť zabaliť. Tak prosím nechajte komentár, ak to vôbec niekto pri tak mizernej návštevnosti bude čítať... Každopádne ďakujem, majte sa a držte palce ľuďkovia zlatí:)

Ráno potom bolo fakt strašné. Vošla som do spoločenskej s tak stiahnutým žalúdkom, ako ešte nikdy. Snáď pár krát v živote, ale to sa práve nehodí spomínať. Držím sa verzie, že som nervózna ako malé decko.
Ako sa bude asi tváriť? Čo povie? Bude to spomínať? Bude to riešiť? Alebo sa bude chovať normálne, pretože to pochopí?
No, pochopí... Sirius je Sirius. Nie som slepá ani hlúpa, aby som si za tie dva roky na Rokforte nestihla všimnúť, že má isté potreby. A ja som dala jasne najavo, že ma desí čo i len predstava mu ich uspokojiť. Ale predstava ma nedesí, vážne. Skôr realizácia tej predstavy mi príde ako nočná mora.
Zišla som posledné schody. Hm, bol tam. Čaká na mňa? Alebo sa iba zdržal?
"Dobré ráno," povedala som nezvyčajne piskľavým hlasom, keď som k nemu prišla.
Otočil sa na mňa. Jeho výraz sa mi nepáčil, bol čudne prázdny a formálny.
"Ahoj," pozdravil ma a usmial sa. Toto nebol ten slávny úsmev Siriusa Blacka. Určite nie.
"Ideme?" spýtala som sa.
Prikývol. Myslela som, že ma aspoň vezme za ruku, alebo niečo, nejaký náznak toho, že už nie sme tí večne rozhádaný Black a Lairová.
No ničoho takého som sa nedočkala. Išiel so mnou na raňajky, sadol si vedľa mňa a poslušne sa snažil konverzovať. No akoby v tom tele ani nebol on.
*****
Večer povedal, že si musí niečo vybaviť. Dobre, len nech ide. Je mi jedno, či je to len výhovorka, alebo naozaj niečo má. Už s ním nevydržím ani chvíľu, pohľad na jeho tvár v tomto štádiu je priam mučivý.
Hodila som sa do kresla v spoločenskej.
"Problémy v raji, Lairová?" spýtala sa jedna Chrabromilčanka z partie báb, ktorá práve išla okolo. Nízka, nechutne obdarená tupá blondína. Prečo ju nemám rada.
A prečo by som ju mala mať rada? Doslova sa vyžívala pri pohľade na to, že ja a Sirius máme nezhody. Vždy po ňom išla a všetci vieme, že pár žhavých okamžikov medzi nimi tu bolo. Vlastne, raz som mala tú česť nachytať ju so Siriom v knižnici, myslím, že to bolo hneď po tom, ako mi Remus povedal o svojom tajomstve a ja som ho takmer pobozkala. Nebyť Blacka a tejto... Fuchtle.
"Choď do pekla, áno?" povedala som jemnučkým hlasom a s prívetivým úsmevom na tvári. Fuj, ako ma z neho len bolela v tú chvíľu tvár.
"Takže Siriusovi si sa už zunovala? To vám to dlho nevydržalo. Ale dalo sa to čakať, veď čo by mohol chcieť od takej... Od teba."
Slovo "teba" vypľula ako nejakú nadávku. Potlačila som mravčanie v okolí očí. Nie, teraz by bolo veľmi hlúpe sa rozplakať.
Stisla som prútik a postavila sa, namieriac jej ho do tváre.
Prehnaná reakcia? No tak ma ukrižujte, ale mám zlý deň!
"Počuj, máš nejaký problém?" spýtala som sa mrazivo. Chvíľu jej pohľad behal po mojom prútiku a niekde v jej bezduchých čiernych očiach som videla, že rozmýšľa, koľká som to v tom turnaji vlastne skončila.
Potom sa usmiala. Asi si je istá, že na ňu nezaútočím v spoločenskej, ktorá je plná deciek. No dobre, až tak veľa deciek tu neni, možno ja, ona, jej štyri kamarátky, niekto si čítal v kresle a potom dvojica, čo hrala šach. Ale aj tak, veľa svedkov. To by mi na súde nepridalo k dobru. A všetkých ich podplatiť...
"Ale možno by si chcel Sirius osviežiť pamäť. Snáď ešte bude vedieť, aké to je, chodiť s niekým, kto vyzerá ako dievča."
Azkaban vitaj! Za vraždu tejto mrchy mi stojíš, brat môj!
Už som otvárala ústa v nejakej nechutnej kliatbe, keď zrazu sa odo dverí ozval Siriov hlas.
"Môžem ťa ubezpečiť, že problémy v raji nie sú. A nabudúce by som ocenil, keby si sa môjmu dievčaťu vyhýbala, áno?" jeho hlas bol mrazivý ako víchrica, čo vonku zúrila. I ja som sa bála pozrieť do jeho tváre, no nakoniec som nabrala odvahu.
Usmial sa na mňa a podišiel ku mne bližšie. Objal ma a dal mi jemný bozk do vlasov.
"Všetko v poriadku?" šepol.
Rozplačem sa. To sa nedá zadržať. Je to iba jeden deň bez jeho objatia a ani som si neuvedomila, ako veľmi mi chýbalo.
Schovala som hlavu v jeho teplej hrudi a užívala si to pohladenie po chrbte. Možno to len hrá pred tou kozou. Nebolo by to také nezmyslené... Ale v tú chvíľu mi to bolo jedno. Hlavne, že ma drží v náručí.
"Krásne divadielko," ozvalo sa spoza jeho chrbta.
Znovu som stisla prútik a potlačila pálenie v očiach. Plakať sa bude potom, teraz jej nakopem zadok.
"Pokoj láska, nestojí ti za to," počula som jeho tichý, zmierlivý hlas. On vedel, že to zaberie.
Potom sa odtiahol, usmial sa na mňa a otočil sa k nej.
"Denise, čo keby si nám dala pokoj? Ak budeme mať nejaký problém- ktorý ale mať nebudeme- určite sa ti ozvem a ty mi dáš kontakt na niekoho, kto ako dievča vyzerá, áno?"
Jej tvár očervenela od prudkého hnevu a ja som mala chuť skočiť Siriovi okolo krku.
"Som Diana."
"To je fuk."
Znudený výraz v Siriových očiach bol tvrdým trestom, to je fakt. Ak ste niekedy stáli proti Blackovi tak ako ja, tak ste vedeli, že nie je ľahkým súperom. A Denise- či Diana?- to práve pocítila na vlastnej koží.
Vlasy sa jej naježili a ona vybehla zo spoločenskej. Jej priateľky ju nasledovali, no nedokázali potlačiť smiech. Usmiala som sa, keď som si zrazu uvedomila, že Sirius má stále ruku vyloženú na mojich ramenách.
Striasla som ju a trochu ustúpila, postaviac sa mu tvárou.
"Vďaka, že si ma podržal a nezhodil pred ňou. Nemusel si hrať túto komédiu-"
"Komédiu?" zamračil sa Sirius.
Sklonila som pohľad, nevydržala som nápor tých búrkových očí.
"Viem, že sa asi budeš chcieť rozísť, neboj sa, pochopila som to-"
"Rose, Rose," skočil mi do reči a chytil ma za tvár, zdvihnúc ju k sebe. Zblízka som mu hľadela do očí a videla v nich to rozčarovanie.
"Ako ťa to preboha napadlo? Prečo by som sa s tebou, pri Merlinovi, rozchádzal? Dobre, je tu niečo, čo by sme si mali prediskutovať... Ale čakal som na teba tak dlho, že teraz posledná vec, ktorú chcem je, aby si mi zase ušla."
Už som to nedokázala zastaviť a po lícach sa mi začali valiť slzy. Jeho tvár znežnela a črty sa uvoľnili, keď ma schoval vo svojom náručí.
Nepamätám si, že by som bývala taká precitlivená. To robí on. Pri ňom človek zmäkne, to je strašné. Mali by sme sa viac hádať.
Ale na druhú stranu to pochopte, teraz už by som vedela, o čo by som prišla...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Zdá sa vám, že máte v tejto časti roku horšiu náladu ako inokedy?

Áno
Nie

Komentáře

1 Nath Nath | Web | 24. září 2008 v 15:37 | Reagovat

rychlo pridaj dalsiuuu  plosiim ;D:D  je to super :P

2 Sashulka Sashulka | 24. září 2008 v 15:53 | Reagovat

toto bola výborná kapitolka!!!rýchlo ďalšiu!!už sa newiem dočkať!!!

3 veronika veronika | 24. září 2008 v 16:04 | Reagovat

to bolo uuzasne

chvilu som si vazne myslela ze sirius sa s rose rozide, ale nestalo sa (som si vydychla)

nech ta ta zla nalada prejde :)

4 luckily luckily | Web | 24. září 2008 v 18:13 | Reagovat

vážně úžasná kapitolka..:) pvoedla se..:)

já jsem poslední dobou strašně mrzutá...:(

5 nika nika | 24. září 2008 v 18:22 | Reagovat

ooo... super kapca... nema chyby.... taky pekny parik....

6 Lia Lia | 24. září 2008 v 20:03 | Reagovat

no teda..velmi pekna.kapitola..sa mi to veeeelmi pacilo..take melancholicke:)..

7 monique monique | 24. září 2008 v 22:00 | Reagovat

pekna kapitolka :) no z tych migren a tak si nic nerob...ja som na tom tak isto...to som vzdy taka vyradena, ked sa zhorsi pocasie...stava sa no...:(

8 Ginny Ginny | E-mail | Web | 25. září 2008 v 11:51 | Reagovat

super kapitola.....uz sa tesim na dalsiu a tiez by som sa ptesila aj kapitole k bozku, ale to je len na tebe

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama