51. Zvláštne

13. září 2008 v 15:56 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
A ešte kapitola k Rose. Naozaj sa budem snažiť nepredlžovať to, no na takých... Netrúfam si tipovať, ale 10-15 kapitol to bude aj keby nechcem. To je asi to najdlhšie, čo kedy napíšem a fakt sa mi zdá, že to je iba dobre:)

Zobudila som sa na mierne trasenie.
"Láska? Nechcela by si vstávať? Už tak meškáš," dostalo sa ku mne. Bol to Siriov hlas, to viem isto. Pootvorila som oči. V posteli som ležala sama a on sa nado mnou skláňal.
"Koľko je hodín?" zamumlala som.
"Nemám hodinky. Ale prvú hodinu si zmeškala. Prišiel som ťa zobudiť nech stihneš aspoň veštenie."
Posadila som sa rýchlosťou tenisovej loptičky a vyvalila naňho oči. Až teraz mi došli udalosti predchádzajúceho večera. Fakt som si k nemu ľahla? Len tak? Veď... Veď... Ja a Sirius. Sirius a ja. To nejde dohromady... Ale v poslednom čase sa mi jeho spoločnosť páčila o veľa viac ako spoločnosť kohokoľvek iného. Takže som sa zbláznila?
"Sirius Black, už raz som ťa nakopla, keď si si zo mňa robil žarty, takže to znovu neskúšaj!"
Sirius sa postavil až za Jamesovu posteľ. Asi pre istotu. Až tam nedokopnem. I keď možno by som tam dopľula. Alebo po ňom niečo hodím?
"Nesrandujem. Povedali sme, že ťa bolí hlava. Bude to v pohode, ale nechcel som, aby si zameškala."
"A prečo si ma nezobudil?!" vykríkla som.
"Povedal som, že sa mi páčiš v mojej posteli," usmial sa. Modrina na jeho tvári už takmer nebola vidieť a mne bolo jasné, že prírodne to nedokázal.
"Ty sebecký ignorant! Ja že si zranený a ty si iba čoraz väčší magor!"
Postavila som sa a naštvane si obula topánky. Kto vie, kto ma vôbec vyzul. Postavila som sa a rukami si začala prehrabávať vlasy, nech vyzerajú aspoň trochu normálne. Nemožné, bolo mi to jasné.
Sirius sa oprel o trám Jamesovej postele a s naklonenou hlavou a miernym úsmevom ma pozoroval.
"Čo je?" spýtala som sa naštvane a zastavila som sa uprostred pohybu.
Jeho úsmev sa rozšíril ešte viac a pristúpil ku mne. Jeho ruky ma objali akoby nič a ja som sa stratila v jeho pohľade.
"Si krásna."
"No jasné. Strapatá a práve zobudená."
"Prvý krát, čo som ťa mal celú noc pri sebe."
Jeho oči žiarili spokojnosťou, to by musel vidieť aj slepý. Tešilo ma to tak veľmi, až sa mi zahmlievalo pred očami. Zrak mi padol na jeho pery. Nadýchol sa a sklonil sa ku mne.
Jemne ma pobozkal, mäkko sa vpíjajúc do mojich pier. Ruky som si vyložila na jeho ramená a pritisla sa k nemu. Nemohlo by to byť také vždy? Krásne a bezstarostné?
Odtiahol sa a znovu sa na mňa usmial.
"Rose Lairová, mám si to vysvetliť tak, že konečne zvolíte a budete mojím dievčaťom?"
"To znelo strašne," rozosmiala som sa, no keď som videla výraz v jeho očiach... Nič som nechcela viac ako jeho.
Tento raz som sa ja zdvihla na špičky a spojila naše pery.
*****
Sedeli sme pri jazere. Sedela som opretá o jeho telo a užívala si to. Dobre, bolo mi zima, asi to bolo od toho snehu, ktorý som mala pod zadkom, ale nevadilo mi to. S ním to bolo o inom, a hlavne keď som si bola istá, že má oči iba pre mňa. Skúsil by nemať, to sme si už zažili.
"Ani si sa nepochválila, ako bolo v Rockville," nadhodil a jeho studené prsty mi zasunuli prameň vlasov za ucho.
Zachvela som sa očakávaním, vlastne ako vždy, keď mi niekto spomenul niečo, čo mi pripomenulo ples.
"Perfektne," povedala som popravde.
"Ty sa trasieš. Poď, ideme dovnútra."
Už som spomínala, aký je skvelý, keď je starostlivý? Táto nová stránka Siriusa Blacka- a teda Siriusa Blacka ako priateľa bola veeeľmi príjemná a lichotivá. Keď ste ho nemali ako nepriateľa (a to som si zažila lepšie ako väčšina), bol úžasný. Zdám sa vám pobláznená? Nezdá sa vám to. Som ním pobláznená. Do morku kostí. Úplne. Na šrot. Ako kameň hodený do jazera menom "Sirius Black", ponárajúci sa stále hlbšie do jeho hĺbok. Za tých pár dní si ma dokonale získal. Je inteligentný, vtipný, vždy veselý, príjemný a starostlivý. Kde, dočerta, bola táto jeho stránka posledný rok a pol?
Postavili sme sa. Chytil ma za ruku- vždy ma držal za ruku- a zamierili sme späť do hradu.
"Tak hovor," povedal a usmial sa na mňa.
"O čom?" No vážne, o čom sme sa bavili?
"No o Rockville. Aké šaty si si kúpila?"
O bože, zase to zachvenie. Neviem to potlačiť. Pretože, i keď som si vyskúšala všetky šaty v obchode a pani Bainová, majiteľka obchodu so šatami, mi nakoniec predala šaty, ktoré mala nachystané pre svoju vnučku Jennifer (to nehovorím o tom, že som sa naučila históriu jej rodiny po tretiu generáciu, mená jej dvanástich mačiek, štyroch detí a siedmich vnúčat, viem, že za slobodna bola Harlemová, obchod vedie už 34 rokov a šaty šije sama), Rockville stál za to. Nicky mi síce liezla na nervy s tým, ako všetko kritizovala a akomile som si dala ďalšie šaty povedala, že nechápe, prečo som si nevybrala tie pred tým, ale aj tak som spokojná. A prečo? Pretože mám tie najdokonalejšie šaty, aké kedy bola schopná akákoľvek krajčírka ušiť, navyše vyzerajúce, že boli šité práve pre mňa.
A k Siriusovi pôjdu dokonale. Dokonca aj mne sedia dokonale. Dokonca aj Loise, ktorá vždy zachováva pokoj a je ticho, spadli ústa a povedala: "Bože, o môj bože."
Jedna šiestačka dokonca nabehla a povedala, že ona ich berie. Takže, mám tie najlepšie šaty, najlepšieho partnera a najpohodlnejšie topánky- to je dlhá história, ale nakoniec som tú piatačku vystrašila Siriovým menom natoľko, že sa stiahla.
Začala som tie šaty živo popisovať a pozerala som si pod nohy. Až keď skončil môj neuveriteľný chválospev na šaty a ja som zdvihla pohľad na Siriovu tvár, všimla som si, že ma s miernym úsmevom pozoruje.
"Kto by to bol povedal?" spýtal sa zrazu a stále visel pohľadom na mojej tvári.
"Čo?"
Neznášam, keď mení témy. A to je nové zistenie- on to robí často.
"No... Že my dvaja sa dáme dokopy."
Usmiala som sa, nedokážuc potlačiť to začervenanie.
"Keby si sa spýtal niekoho z tvojich kamarátov, určite by si bol prekvapený."
Zdvihol obočie a na okamih pozrel na cestu, no znovu mi pozrel do očí.
"Myslím, že nepochybovali o tom, že skončíme spolu. Vlastne, oni vedeli oveľa skôr ako ja, že ťa chcem."
Siriusa sa z ničoho nič rozosmial. Chvíľu som iba omámene sledovala jeho smiech, to ako zakláňal hlavu dozadu a mal zavreté oči a ako sa jeho hruď rytmicky nadvihovala a zase klesala... Jeho smiech bola jedna z tých najlepších vecí na ňom.
Mimochodom, prečo sa vlastne smeje?
"Čo? Prečo sa smeješ?"
Zastavil sa a zastavil aj mňa. Otočil si ma k sebe a jemne ma pobozkal, so všetkou vážnosťou.
Bože, vôbec netuším, čo sa tu deje?! Raz sa smeje, raz je vážny, raz ma bozkáva a raz niečo rozpráva a ja netuším čo. Porazí ma.
Odtiahol sa odo mňa.
"Pekne to znie," šepol a znovu ma krátko pobozkal. Okamžite mi rozohrial moju zmrznutú tvár a mne sa do nej začala valiť červeň a prebehla mnou triaška.
"Čo znie pekne?" spýtala som sa slabo, hlas sa mi zachvel. Znovu sa usmial. Vždy som ho vedela dokonale pobaviť svojimi rozpakmi. Alebo keď som zakopla. Alebo keď som sa červenala. Alebo koktala. U mňa každodenné situácie, samozrejme.
"To, že ma chceš."
Odtiahla som sa a skúmala jeho tvár. Nežartoval.
Znova som ho pobozkala a potom sme pokračovali v ceste do hradu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ginny Ginny | E-mail | Web | 13. září 2008 v 21:40 | Reagovat

krasna kapitolka

2 Lia Lia | 13. září 2008 v 22:15 | Reagovat

noo teda velmi pekne..a co ten ples??a tie saty??:)..uz sa neviem dockat:)

3 luckily luckily | Web | 14. září 2008 v 11:14 | Reagovat

nááádherná kapitolka..:) tak jsou konečně spolu, to to trvalo...:))

vážně moooc povedené!

4 monique monique | 14. září 2008 v 11:51 | Reagovat

su zlatiii :) ale aj tak sin emysilm, zeto bude take idealne, nieco v tom je a som zvedava co !!! :P

5 sashulka sashulka | 15. září 2008 v 19:11 | Reagovat

jéj bolo to skvelé a môžem sa opýtať kedy bude ďalśia???

6 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 22:32 | Reagovat

jéj :) aké sladké:)ale tipujem ,že o chvíľu sa pohádajú alebo také niečo o:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama