50. Súcit

6. září 2008 v 19:37 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Nová kapitolka.
Inak, na HBO začína nová séria Tudorovcov, v ktorej jednu z hlavných postáv hrá aj predstaviteľ maliara Cravaggia z filmu Bathory, na ktorý som pred nedávnom písala recenziu. Pekné spríjemnenie:)

Som tak neuveriteľne vytočená. Strašne. Nie je pomoci. Sirius je proste idiot. Samozrejme, že som rada, že je v poriadku a samozrejme nemohol za to, že naňho padol strom.
Ale zachovať sa tak nemožne nezodpovedne a sfetovať sa a neisť na ošetrovňu?
"Rose?" ozvalo sa odo dverí a ja som pozrela na Lily.
"Ahoj," povedala som a pozrela do zeme. Trucovito som sedela na kraji postele a nehodlala sa do spoločenskej vrátiť.
"Si naštvaná," skonštatovala.
"A ty by si nebola?" pozrela som na ňu rozhorčene. Prikývla a sadla si na svoju posteľ.
"Ale musíš uznať, že vyzerá mizerne," povedala po chvíli. Ostro som na ňu na okamih pozrela a trucovito som pozrela do boku.
"Mal ísť na ošetrovňu. Čo to bol za nápad, dať si sám nejaký elixír?"
"Myslíš, že je najvhodnejšia chvíľa mu to vyčítať?"
"Myslíš, že je najvhodnejšia chvíľa ma štvať?" spýtala som sa tvrdo.
Lily vzdychla a pokrčila ramenami.
"Ja len... Ten strach, čo si mala v očiach. Myslím, že nemáš rada len Tichošľapa."
"Veď Tichošľap je Sirius," povedala som cynicky.
"No práve," zahľadela sa na mňa Lily a potom odišla z izby.
*****
No a čo?! Tak mám rada Siriusa. Svet sa nezrúti. Už som sa z toho raz dostala a pri tých volovinách, čo každodenne vyvádza, nebude problém to urobiť znovu.
Prezliekla som sa a zišla do spoločenskej. Sirius tam nebol, ale Remus áno.
"Myslím, že sám sa nikam nepriplichtil, tak kam ste ho odniesli?" spýtala som sa a posadila sa vedľa neho.
"Leží v izbe. Je tam sám, takže ak chceš ísť za ním..." nechal vetu vyznieť dostratena a pozrel smerom k izbám. Tak ma napadlo, čo tým chcel povedať?
"Mala by som sa naňho vykašľať, keď je to taký idiot."
"Ale to si vedela aj pred tým a nekašľala si naňho.
"Nebavila som sa s ním, pokiaľ viem."
"Ale nekašľala si naňho."
Pozrela som do Removej tváre a všimla si, že sa priateľsky usmieva. Počkať, nepáčila som sa mu niekedy? Akože, nechcem byť sebecká, ale to zistenie, že už sa mu nepáčim je trochu... Znepokojujúce.
"Prečo máte dneska všetci tendenciu rozoberať môj vzťah k nemu?" spýtala som sa podozrievavo.
"Možno už nám všetkým lezie krkom, ako sa hráte, že spolu nič nemáte, keď všetci vidíme opak," usmial sa sväto Rem.
Chvíľu som to musela stravovať.
Pardon, ale nevšimla som si, že by som niekomu strpčovala život.
"Tak ďakujem za úprimnosť," vykašľala som zo seba.
"Veď na to sú priatelia, nie?"
Postavila som sa a rezignovane zamierila do Siriovej izby. Teoreticky by som sa mohla pobaviť na jeho bolesti...
*****
Spal ako dudok. Nedivím sa, keď bol nadrogovaný. Ten bude spať až do rána.
Nechcem byť škodoradostná, ale tak mu treba. Teším sa na to jeho skučanie ráno, až ho bude všetko bolieť.
Zamrvil sa a sykol od bolesti. Nadskočila som a pribehla k jeho posteli. Sadla som si k nemu a naklonila sa nad neho, rukami sa oprúc o obe strany jeho hlavy.
No on vyzeral, že spí. Odklonila som sa a vzdychla. Zamračene som sledovala jeho stiahnutú tvár. Bože, bože, bože. Prečo si mi do cesty postavil práve jeho?
"Rose?" zamumlal. Narovnala som sa a trochu prehnane aktívne som sa k nemu znovu sklonila.
"Áno?"
Viem, že niečo mumlal, ale bolo mu rozumieť asi ako pokazenej vysielačke. Bola som už úplne sklonená k jeho tvári, keď otvoril oči a jemne sa usmial.
Skôr ako som sa nadela, trochu podvihol hlavu a krátko ma pobozkal.
Vyskočila som na nohy ako keby ma popálili a šokovane naňho pozrela.
"Nemáš byť zranený?!"
"Nemáš byť rada, že som v poriadku?" usmial sa, no na jeho tvári sa i tak perlil pot.
Pokrútila som hlavou.
"Keby si si to kvôli tomu elixíru nepamätal, som na teba naštvaná."
"To si pamätám, ale nechápem prečo."
"Ako prečo?!" rozhodila som rukami a začala chodiť okolo jeho postele.
"Nenapadlo ťa ísť radšej na ošetrovňu, ty pablb?!"
"Prečo by som tam mal chodiť a vysvetľovať, čo sa stalo?"
"Ale dávať si niečo sám? A nepovedať mi o tom?"
"Odišla si."
"Vravela som, že idem pre pomoc."
"Zostal som sám, spanikáril som."
Zamračila som sa, rozhodujúc sa, či mu rovno niečo zlomím, alebo počkám až nebude mať tie žalostné modriny.
"Uvedomuješ si, že ma čím ďalej, tým viac štveš?"
Sirius sa usmial.
"Maj trochu súcitu so zraneným."
"Tvoja blbosť to vyrovnáva."
Zamračil sa a v očiach sa mu urazene zalesklo.
"Ale no tak, nebuď zlá."
Pokrútila som hlavou, premeriavajúc si ho pohľadom. No a čo, že vyzeral ako zbité šteňa a pri pohľade naňho mi zvieralo žalúdok (kam som to dopracovala???)? Aj tak ho nebudem ľutovať. Aspoň nie teraz. Možno mu to dám ako vianočný darček.
"Fajn, tak spi."
Otočila som sa a chcela ísť ku dverám, no zastavil ma jeho prehnane podmanivý hlas.
"Kam ideš?"
Otočila som sa naňho. Prvá chyba. Ten výraz by presvedčil aj iránskeho teroristu s rozbuškou v ruke a skalopevným odhodlaním vyhodiť New York do vzduchu.
"Preč?" pípla som.
"Nechoď... Prosím..." povedal ticho. Akoby nestačilo že sa vie na psa premeniť, tieto psie oči by mu tá druhá podoba mohla závidieť... Ak viete čo tým myslím. Pretože ja som trochu vymletá. No skúste sa mu pozrieť do tváre.
Trochu sa posunul a naznačil, nech si ľahnem k nemu.
A čo mám teraz robiť? Ostať tu? Myslím, že nie sme so Siriom až na takej úrovni "vzťahu", aby som tu teraz s ním zostala, i keď boh vie, ako veľmi by som chcela. Na druhú stranu, je to priateľ, takže sadnúť si k jeho posteli by nemal byť zločin. Počkať, priateľ? Kedy? Ako?
"Musím," povedala som nepresvedčivo a vybehla z izby. Oprela som sa z vonku o dvere a dýchala. Snažila sa dýchať. Učila sa dýchať. Ako sa to, doprdele, robí?
Myslím, že tu stojím už dobrých desať minút. Je možné, aby som tak dlho nevedela poriadne dýchať? No, v mojom prípade je to pohodička.
Priložila som ucho k Siriovej izbe. Ozývalo sa pravidelné oddychovanie. Dobre, len nech si odpočinie. Keď si predstavím, čo sa mu mohlo stať... Prečo si, preboha, predstavujem také hlúposti?!
Pootvorila som dvere. Snáď to bolo z nejakého vnútorného, neovládnuteľného popudu, to neviem, ale vy viete vysvetliť všetko, čo robíte?
Mal zavreté oči, hlavu mierne natočenú do strany a silný hrudník sa mu pravidelne dvíhal a klesal. Očarujúci pohľad, mala som pri ňom pocit pokoja, no fakt. Možno keby nemal na pravej strane čeľuste tú modrinu a na ľavej ruke šrám ako po operácii.
Pristúpila som k jeho posteli tak ticho ako som vedela (nezobudil sa na moje zakopnutie o Jamesovu posteľ!). Stále bol posunutý tak, ako keby čakal iba na mňa. A možno aj čakal.
Ovládol ma zvláštny pocit a ja som sa prestala ovládať. Skrátka som chcela byť pri ňom, chcela som ho utešiť a nechcela som, aby ho niečo bolelo. Chcela som byť pri ňom a cítiť jeho telo, jeho prítomnosť, jeho vôňu...
Pootvoril oči, keď si uvedomil, že som si priľahla k nemu.
"Čo sa... Rose?" spýtal sa a zaostril na moju tvár.
Usmiala som sa a pohladila ho po tvári s toľkou nežnosťou, akú som vedela vynaložiť. I keď som patrila k nežnému pohlaviu, ja som mala byť skôr chalan, takže toto bol u mňa naozaj výkon.
Objala som ho a pritúlila sa k nemu. Zavrela som oči, no cítila som, ako sa usmial a prikryl aj mňa. Bolo príjemné cítiť jeho teplo a jeho vôňu a vedieť, že je so mnou.
"Ďakujem," zašepkal mi do vlasou a pritúlil si ma bližšie k sebe.
Nezažila som krajší pocit, no i tak som si nevedela túto absurdnosť vysvetliť.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 6. září 2008 v 21:16 | Reagovat

panečku, to bylo nádherné!! a ten konec, také sladké....;)) vážně moooc krásné!! a ten začátek byl sranda, jsem se smála, jak každý řešil vztah Sirius x Rose..:)

moc krásné! rychle další!;)

2 Lia Lia | 6. září 2008 v 22:22 | Reagovat

noo a ja som asi nezazila.krajsiu kapitolu od teba.:)..fakt peknee..

3 monique monique | 6. září 2008 v 22:58 | Reagovat

to bolo kraaasne :) ale nezda sa mi to co bolo so Siriom, proste m ito nejak nesedi, som zvedava ...

4 Jasane Jasane | E-mail | Web | 7. září 2008 v 7:20 | Reagovat

Nádherný! Fakt moc pěkny:D:D:D

5 Ginny Ginny | E-mail | Web | 7. září 2008 v 14:18 | Reagovat

superrrrrr......ako fakt krasne pises.....nemam slov.....aaaaaa dalsiu kapitolu

6 nika nika | 22. září 2008 v 17:14 | Reagovat

prekrasne... mat takeho chalana... ja mam stastie len na samych debilov... a viete ze je na skodu byt celkom pekna? polovica bab na mna ziarli koli nicomu... ja to nepochopim... a krasna kapca

7 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 21:56 | Reagovat

už som spomínala ako nesmierne sa mi páčia tie ich drobné "hádky , ale to vlastne ani nie sú hádky :) proste krásna kapitola:)

8 kvapka kvapka | 20. února 2011 v 2:24 | Reagovat

mne sa pacila hlavne ta cast kde nevedela dychat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama