48. Voľba slov

26. srpna 2008 v 22:01 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Pokračko k Rose. Ja sa tuším dostávam do predposlednej fázy poviedky... Paráda. Ale ľudia, nechcete mi poradiť- ako to mám ukončiť?

Na ďalší deň som zase išla na ošetrovňu. Siriusa mali dnes pustiť, tak ho odprevadím do izieb.
Otvorila som dvere a nahodila úsmev. No Siriusa som nevidela. Prečo?
Pretože okolo jeho postele bolo asi dvadsať báb a všetky niečo šveholili.
Sirius sa postavil a s úsmevom prešiel po ich tvárach.
"Som v poriadku, dámy, naozaj," povedal a oni všetky úľavne vydýchli.
Prevrátila som očami. Panebože!
"Môžeme ťa odprevadiť?" spýtala sa skupina nejakých troch dievčat, na čo všetky do jednej začali prosiť, aby to mohli byť ony.
Sirius sa na ne usmial, keď zrazu si ma všimol.
So zdvihnutým obočím som kývla, no celá situácia mi začala byť dosť nepríjemná a tak som sa otočila k odchodu.
"Viete čo, dámy? Ja idem tuto s Rose," povedal a i keď som mu stála chrbtom, počula som, ako smeruje ku mne.
Postavil sa vedľa mňa.
"Ideme?"
"Prečo si myslíš, že som prišla po teba?"
"A nie?" spýtal sa pobavene so zdvihnutým obočím.
Zamračila som sa.
"Ale ty tu máš obdivovateľky a ja im ťa nemôžem vziať."
"Ale no tak láska, to už si dávno urobila," usmial sa.
Otvorila som ústa v nádychu, no nevedela som, čo na to povedať. Potom som sa usmiala. Nešlo to potlačiť.
"Ale, ty sa červenáš," rozosmial sa Sirius a ja som sklonila pohľad.
"Nemenuj a poď, než nás roztrhajú," povedala som zamračene a pohľadom sekla k všetkým tým rozzúreným babám. Vyzerali ako rozzúrené stádo. Presne toto spôsobuje posadnutosť Blackom, ktorej sa ja našťastie vyhýbam... Aspoň myslím.
Sirius prikývol a nasledoval ma von z ošetrovne.

*****

"Takže, ty si vlastne vyhral turnaj, čo?" spýtala som sa ho po ceste do Chrabromilskej.
"No, Dumbledore to vyhlásil za remízu."
Otvorila som oči a pozrela naňho.
"Fakt?"
"Chrabromil si pripočítal sto bodov a obaja máme pohár vo vitríne."
"Super," usmiala som sa a pridala do kroku.
"Takže, Rose... Za pár týždňov je bál."
"A Lucius je v prípravnom výbore."
"To fakt?" spýtal sa Sirius ohromene, no potom sa rozosmial.
"Teda, mal by som mu poslať naše minuloročné poznámky, chudákovi."
"Dostal to ako trest za ten prútik. Keďže to nemohli dokázať naisto, nemohol mu Dumbledore urobiť nič horšie."
"Myslím, že toto je pre Malfoya dosť zlý trest," rozosmial sa Sirius.
Naozaj je to pravda? Ja a Sirius sa normálne rozprávame?
Čo sa to preboha stalo? Možno tak na nás pôsobí to kúzlo Malfoyovho prútika.
"Ale chcel som sa spýtať niečo iné," začal zase Sirius.
Neviem, ale moja intuícia zablikala na červeno. Možno to bola aj oranžová, ale určite to bolo varovanie.
"Pôjdeš so mnou na bál?"
Pozrela som naňho, no hneď som uhla pohľadom.
"Nie je trochu skoro sa pýtať?" povedala som neprirodzeným hlasom.
Rozosmial sa.
"Nemôžem riskovať, že mi ťa Remus zase vyfúkne."
"Vyfúkne?" zdvihla som obočie. Aký krásny výraz.
"No, radšej si ťa poistím."
"Poistíš si ma?"
To bola voľba slov!
"Ježiši, vieš ako to myslím. Chcem povedať-"
"Ale Sirius, ty sa červenáš!" rozosmiala som sa, keď som mu pozrela do tváre. Bolo na ňom vidieť, aký je nervózny.
Zastavil sa a zastavil aj mňa.
"Lairová, nemôžeš mi proste povedať, či so mnou pôjdeš, alebo nie?"
"Ty si nervózny! Lamač dievčenských sŕdc, sám veľký Sirius Black, sukničkár prvej triedy, majster baliacich techník a majiteľ toho najoslnivejšieho úsmevu na svete nervózne čaká na moju odpoveď."
Áno, užívala som si to.
"Lairová," zavrčal a prižmúril oči.
"Áno?" nevinne som sa usmiala.
"Tak pôjdeš so mnou?"
Úsmev sa z mojej tváre vytratil. Akosi až teraz mi docvaklo, čo ten debil vlastne chce. On to myslí vážne.
Chcem ísť? Áno. Mám ísť? Neviem.
"Ja... Neviem."
"Je niečo, čím by som ťa presvedčil?" spýtal sa a nahodil psie oči.
"Mohol by si sa premeniť na psa?"
"Čože?"
"No, Tichošľapa mám veľmi rada."
"Ja som Tichošľap."
"Ty si Sirius."
"Ale aj Tichošľap."
"Ale ja chcem toho psa."
Usmial sa voľbe mojich slov.
"Uvedomuješ si, že ja som ten pes?"
Neisto som prikývla. Ani ja to nechápem, akú šancu má potom on?
"Fajn," povedal a odklonil sa.
Zrazu sa jeho telesná schránka zmenila a predo mnou stál v hŕbe oblečenia veľký čierny pes.
"Tu?!" skríkla som, no on mi podrazil nohy, čím som spadla na zem. Vyskočil na mňa a začal mi oblizovať tvár.
Niekde medzi smiechom a zdesením som ho od seba odstrčila.
"Mám návrh. Ty utekaj von ku kamennému oblúku a ja tam potom prídem."
Ten pes naozaj zdvihol obočie!
"Preboha, veď si pes. Máš kožuch, tak snáď ti nebude zima!"
Vyplazil jazyk a skôr ako som sa nadela, odbehol preč.
Postavila som sa a pozbierala jeho oblečenie.
Pokrútila som hlavou, no musela som sa usmiať.

*****

Prišla som do spoločenskej a našla v nej, mimo iných, aj Rema, Petra, Jamesa a Lily.
Lily sedela na gauči opretá o Jamesa a keby som sa neponáhľala, musela by som sa zastaviť a pozerať na nich, tak im to spolu svedčalo.
"Rose?" zastavil sa Remus pri ceste do izby.
"Áno?" otočila som sa naňho a zdvihla obočie.
"Nie je to... To je Siriusove oblečenie a prútik?" spýtal sa vyzeral celkom dosť prekvapene.
Lily s Jamesom na mňa tiež pozreli.
"Je," povedala som jednoducho. Potom som k nemu prišla a podala mu ho.
"Zanesieš mu to hore? Myslím, že to nebude potrebovať."
Remus nechápavo prikývol, no oblečenie si zobral. Vybehla som schody do izby.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Po pravde- čítate na poviedkových blogoch na téma Harry Potter aj čisto FICTION poviedky?

ANO
NIE
Občas:)

Komentáře

1 Lia Lia | 26. srpna 2008 v 22:47 | Reagovat

no teda..ako pekna kapitola:D:.som sa zasmiala:D:.ale ako dobre to vymyslela potvora..no ale ako nechapem.preco..zeby ziarlivost?:.zasa....nic take jej nespravil:D..ale tak som zvedava...co urobi:D...pekneee..a ako toto ma byt predposledna faza?..ja by som povedala...ze by to este potrebovalo ASPON take 2 dost dlhe..kapce...+epilog!!..prinajmensom.:):..:D:.a aky koniec?...tak podla mna....je jasne..ze Sirius....A Rose patria k sebe..tak to dufam..nepokazis:)

2 Lostt Lostt | Web | 26. srpna 2008 v 23:13 | Reagovat

Lia: Ja som to s tou fazou myslela trochu inak:) Ono to bude este vela kapitol, fakt dost:) ale ja mam poviedku rozdelenu na take tri-styri fazy a toto je predposledna z nich:)

3 luckily luckily | Web | 26. srpna 2008 v 23:27 | Reagovat

nááádherná kapitolka!! vážně se ti moooc povedla.. jsem se u toho pobavila...;))

4 Jasane Jasane | E-mail | Web | 27. srpna 2008 v 8:44 | Reagovat

Jeje:D Copak mu udělá dál?:D:D:D Že za ní nepůjde:( By si mě zklamala:D Ne sranda dělej si to jak chceš. Napsané je to dokonale:) Těším se na další:) A dotaz: Kdy bude kapitola k Louce?:)

5 Ginny Ginny | E-mail | Web | 27. srpna 2008 v 12:05 | Reagovat

hh.super kapitola....asi sa opakujem.co? no sry, tak ale co oine napisat?

6 monique monique | 1. září 2008 v 17:07 | Reagovat

och, pod dobe ,ktora sa m zdala ako vecnost som sa dostala na tuto stranku...skoro som to neprezila...aaaa...cakaju ma tu dalsie no ve veci ,tak len v rychlosti...krasa ako vzdy...idem an dalsie :P

7 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 21:15 | Reagovat

mne sa páči keď sa tak medzi sebou dohadujú..to je také zlaté :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama