47. Sirius má bolesti

17. srpna 2008 v 17:59 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
O niečo dlhšia kapitolka, prevažne dialógová. Snáď sa bude páčiť, venovaná všetkým, ktorý mi nechali komentárik k minulej kapitole:)
Lia, luckily, Enigmatic Girl, Jasane, monique - som rada že sa páčiXD

Sirius odo mňa uskočil tak rýchlo, že som takmer ani nepostrehla jeho pohyb.
Zadýchane som pozrela ku dverám. Riaditeľ tam nestál.
"Každú chvíľu sa u nej striedajú. Zajtra, možno pozajtra, ju už pustím," ozval sa Poppyn hlas.
Potom som za sklami uvidela dve veľké šmuhy, približujúce sa ku dverám.
Rýchlo som si stiahla pyžamo a uhladila vlasy, prikryjúc sa, i keď mi bolo neuveriteľné horko.
Pozrela som na Siriusa. Dýchal rýchlo a bol celý strapatý.
"Vlasy," sykla som, keď sa otvorili dvere ošetrovne a dnu vpochodoval Dumbledore.
Sirius si narýchlo prehrabol vlasy prstami. Dalo by sa povedať, že až na tie červené tváre a zadýchanie sme vyzerali celkom normálne.
Riaditeľ aj Pomfreyka prišli k mojej posteli.
"Dobrý deň, slečna Lairová. Počul som, že už je vám lepšie."
"Áno, ďakujem, pán riaditeľ."
Aj vám môj hlas znel tak strašne zadychčane?
Poppy sa ku mne sklonila.
"Dievča, ale ty celá horíš!" siahla mi na čelo a roztvorila svoje malé modré oči. Pohľad mi padol na Siriusa, ktorého oči pobavene zažiarili.
Pozrela som na Dumbledora, no ten sa iba potulne usmial a na chvíľu pozrel na teraz už červeného Siriusa. Jeho úsmev sa trošinku rozšíril. Určite som sčervenala.
"Pri Merlinovi, a ja že vás zajtra pustím domov! Potrebujete ďalší obklad."
Poppy odbehla a zase niečo začala miešať.
"Som rád, že už ste v poriadku, slečna Lairová. A teší ma, že ju tak dobre strážite, pán Black."
Sirius sa trochu nervózne usmial a prikývol.
To ja som nebola schopná takého divadla a tak som iba ležala a sledovala riaditeľovu tvár roztvorenými očami. Môj dych sa vrátil do normálu a horúčava čiastočne prešla, no pri pomyslení, čo by sa na tejto posteli práve teraz dialo, nebyť Dumbledora... Zachvela som sa a potlačila zúfalý ston. A teraz netuší, čím vlastne ten ston bol spôsobený.
Poppy sa vrátila a dala mi na čelo studený obklad.
"Budete musieť prísť neskôr, pán Black. Slečna Lairová teraz musí odpočívať."
"Zase?" zaskučala som. Už som bola celá boľavá z toho odpočívania.
Poppy ma iba spražila pohľadom.
Sirius sa neisto zdvihol a pozrel na mňa.
"Ja... Potom sem ešte skočím."
"Dnes už určite nie, pán Black," povedala Pomfreyka a premerala si ho pohľadom.
Sirius na mňa znovu pozrel a žmurkol.
Keď sa stratil medzi dverami, Dumbledore pristúpil bližšie.
"Tak aj ja vás nechám, slečna, ale dúfam, že vás čoskoro uvidíme zase medzi nami," usmial sa cez svoje polmesiacové okuliare a odišiel.

*****

Prespala som celú noc, a to iba vďaka tomu obkladu. Naozaj by ma zaujímalo, čo sa doňho dáva. Musím sa opýtať na herbológii.
Neviem, či Sirius naozaj prišiel, alebo nie, ale väčšie starosti mi robí, čo robil potom, čo odišiel z ošetrovne.
Otvorila som oči a pretiahla sa. Ožiarilo ma svetlo zimného rána, ktoré ma pohladilo po tvári. Posadila som sa a obzrela sa. Zdá sa mi to, alebo na vedľajšom lôžku leží Sirius?
"Slečna Pomfreyová?" spýtala som sa. V desiatich sekundách sa zjavila vo dverách.
"O, obklad už prestal fungovať? Nabudúce doň musím dať viac bylín krabonôžky."
Nechcem vedieť, čo to je. Brr.
"Slečna, čo tu robí Sirius?"
"Priniesli ho pred hodinou. Zdá sa, že bol zasiahnutý tým istým kúzlom, čo vy. Ale nevieme, kto to urobil."
"Nebol to náhodou majiteľ toho prútika?"
"A vy viete, kto to je?"
"Áno."
"V tom prípade to musíte povedať pánovi riaditeľovi, kvetinka."
Prikývla som a pozrela na spiaceho Siriusa. Nie som škodoradostná, ale tie bolesti, ktoré si prežije po zobudení, si užijem.

*****

"Dočerta, moja hlava!" zafučal Sirius a prsty si pritlačil k spánkom.
Á, to je ten márny pokus. Zľutujem sa? Vlastne, aj on mne pomohol.
Pomaly som sa postavila a prišla k jeho posteli. Vzala som obklad z nočného stolíka a položila mu ho na čelo.
Prešlo pár sekúnd a on otvoril oči.
"Rose," zamrmlal a znova oči zavrel.
"Tak ako, Sirius? Počula som, že si bol zasiahnutý kúzlom z Malfoyovho prútika. Nevieš mi to vysvetliť?"
Sirius stisol viečka.
"Nemôžeš mi vynadať až potom?"
Načiahla som sa a vzala mu obklad.
"Niečo si mi sľúbil," povedala som naštvane.
"Rose..." zaskučal a znovu stisol viečka a ruky si pritlačil k čelu.
Odfrkla som si a obklad mu vrátila. Potom som sa vrátila do postele.
"Nič som ti nesľúbil," ozvalo sa z jeho postele.
"Slečna Pomfreyová! Sirius má veľké bolesti!" zakričala som.
Sirius po mne vydesene pozrel, no to už vbehla Poppy v župane.
"Vy už ste hore? Čo vás bolí?"
"S tým obkladom už nič."
"Slečna, Sirius sa sťažoval, že sa mu robia čierne fľaky pred očami, tak si hovorím, či to nemá z vyčerpania."
"Nehrajte sa na lekárku, slečna Lairová. Ale pán Black naozaj bude potrebovať silný elixír spánku," zafrflala a niekam odbehla.
Sirius na mňa pozrel.
"Potvora," sykol a prižmúril oči.
"Dobrú noc, Sirius," usmiala som sa. Pomfreyka sa vrátila a naliala do Siriusa pohárik s bledofialovým obsahom. V pár sekundách sa ošetrovňou ozývalo jeho spokojné odfukovanie.

*****

"Sirius, spíš?" spýtala som sa ho veľmi potichu. Jeho tvár bola uvoľnená. Vyzeral tak nevinne.
"Sirius," naklonila som sa k nemu trochu bližšie. "Spíš?"
Rozospato pootvoril oči.
"Hm... Čo? Nespím..."
No, ale veď má odpočívať!
"Tak spi!" povedala som naštvane. Otvoril oči a zamrkal.
"Ty si sa zbláznila."
Nahodila som svoj panovačný výraz a sledovala, ako zavrtel hlavou. Potom znova zavrel ešte rozospaté oči a po chvíli začal znova pravidelne oddychovať.
Z ošetrovne ma pustili včera a Sirius si tu poleží ešte tak dozajtra, takže som sa rozhodla, že mu tu chvíľu budem robiť spoločnosť.
Už som bola u Dumbledora, ktorému som povedala o prútiku. Vyjadril svoju radosť nad tým, že už som v poriadku a ubezpečil ma, že Malfoy dostane svoj trest.
Ten sa samozrejme vyhovoril na to, že to s tou výmenou prútika mal byť iba žart a nevedel, že prútik sa zblázni. A potom, keď stretol Siriusa, prútik si znova robil čo chcel.
A kto môže povedať, že to tak nebolo? Sirius. A čo robí Sirius? Spí.
Navyše pochybujem, že by na Malfoya žaloval. On si to radšej vybaví ručne- stručne. No, prútikom.
Každopádne Malfoy sa musel pridať k výboru na prípravu plesu, čo ma celkom pobavilo.
Teraz už iba čakám, kedy si na mňa počká a znesie ma zo sveta.
Postavila som sa a zamierila von z ošetrovne. Ešte musím urobiť nejaký referát na elixíry- čo bude celkom sranda, keďže nemám šajnu, čo sme na posledných dvoch hodinách robili.
Bola som asi v pol ceste, keď som narazila na Rema.
"Ahoj, ideš od neho?" spýtal sa a zladil so mnou krok.
"Hej."
"Bol hore?"
"No, asi som ho zobudila. Ale potom hneď zaspal."
"On si tú svoju chorobu užíva," usmial sa Remus.
"Hej, to hej."
Chvíľu sme išli ticho.
"Rose?" spýtal sa zrazu Remus.
"Áno?"
"Myslíš, že u teba budem mať niekedy šancu?"
Zastavila som sa a pozrela naňho.
"Čože?"
"Vieš, či ma niekedy budeš mať rada nie len ako kamaráta."
Sklonila som hlavu a zamračila sa. Dočerta, mohol ma aspoň varovať. Toto bol podpásový útok.
Spomenula som si na Siriusove bozky a dotyky z predvčerajška. Zachvela som sa.
Pozrela som do Removej tváre.
"Prepáč," šepla som. On sa iba usmial a vzdychol.
"No nič... Čo už narobím, keď môj najlepší priateľ je ten najočarujúcejší chalan na škole?"
"Tak tým to určite nie je."
Nebudem protirečiť Remusovmu vyhláseniu, ale ani Sirius nie je taký dokonalý, aby odpútal dievča od Remusa, ktoré sa naňho pozrie trocha lepšie.
"Ja viem, Rose, ja viem," usmial sa a znovu sa dal do kroku. Ostala som stáť na mieste.
Prešiel pár krokov, a potom sa ku mne otočil so žiarivým úsmevom.
"Tak ideš?"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 17. srpna 2008 v 18:24 | Reagovat

váážně mooc krásná kapitolka.... chuďátko Siri a chudáček Rem...:(

ale jinak super

2 Lia Lia | 17. srpna 2008 v 22:30 | Reagovat

no teeeeeeeda...ako fakt usper kapitola..ako to ako ich "nacapal"Dumbledor..nemalo chybu:D..fakt sa mi to pacilo..no teda tak svihaj..a ryschlo dalsiu kapcu:)

3 Enigmatic Girl Enigmatic Girl | E-mail | 18. srpna 2008 v 9:05 | Reagovat

Tak chtělo by to další kapču že :D. Jinak tahle byla fakt super, ale největší borec samozřejmě Dumbledore že :D. Tak honem další kapča už se nemůžu dočkat.

4 monique monique | 18. srpna 2008 v 21:41 | Reagovat

fiiiha, tak dakujem za venovanie :) skodoradostna Rose moze byt :) a tak celkovo proste fajn kapitola :)

5 Mai Mai | Web | 18. listopadu 2008 v 15:54 | Reagovat

kraasne....

6 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 21:08 | Reagovat

wou:) dokonalé :))aj keď Malfoy by si zaslúžil niečo horšie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama