46. Ako sa má naša pacientka?

12. srpna 2008 v 10:53 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
O niečo dlhšie pokračovanie, snáď sa bude páčiť... Mne sa celkom páči.
Zanechajte komentár a inak prajem príjemné čítanie.
Dneska večer odchádzam na chatu a vrátim sa až vo štvrtok, takže neviem keyd ešte niečo pridám, ale možno dneska ešte niečo...
Pa!

Akosi som prežila aj Rema a to som sa tvárila že spím, aj keď som nespala. Ale bol vytrvalý, sedel pri mojej posteli najdlhšie. Ale keď bol čas večere, odišiel a ja som bola neuveriteľné tri minúty sama. No to už sa do dverí vpratal Sirius.
"Tak, ako sa máme?" spýtal sa a sadol si k mojej posteli.
"Myslela som, že neprídeš," povedala som hneď z kraja.
Pretože, keď som sa tvárila, že spím, mala som dostatok času rozmýšľať nad tým, čo povedala Lily.
"Prečo si si to myslela?" spýtal sa zamračene.
"Pokiaľ viem, ešte pred turnajom sme sa neznášali."
"To ty si neznášala mňa."
"Nebavili sme sa spolu."
"To ty si sa nebavila so mnou."
No, došli mi argumenty.
"Takže to je moja vina?"
"A čo je tvoja vina?"
"Že sa spolu nebavíme."
"Pokiaľ viem, to ty sa so mnou nerozprávaš, takže áno."
"Ale mám dôvod, prečo sa od teba chcem držať ďalej."
"A to aký, keď sa môžem spýtať?"
Tento rozhovor ho očividne nesmierne bavil, pretože sa so záujmom naklonil dopredu a zaujato sa mi pozrel do tváre, čakajúc na odpoveď.
Zamračila som sa.
"Si namyslený a arogantný záletník."
Usmial sa.
"Ale občas na to i tak zabúdaš."
"Čo tým chceš povedať?" spýtala som sa vykoľajene.
Naklonil sa ku mne ešte viac a zľahka sa dotkol mojich pier.
Strnula som a nechala ho, nech sa jemne perami pohráva s tými mojimi. Potom sa odtiahol.
"Napríklad teraz."
"Teraz čo?" spýtala som sa zmätene, kým som zbierala svoju hrdosť a zlepovala myseľ späť do škatuľky. Do momentálne neschopnej škatuľky.
Žiarivo sa usmial. Spomenula som si, o čom sme sa to bavili.
Siriusovi stačí naznačiť náklonnosť a akosi má pocit, že má vyhraté. Mala by som ho stopnúť hneď na začiatku.
"Neznášam ťa."
"Všetko akoby tomu nasvedčovalo."
Zamračila som sa.
"Musím odpočívať," precedila som medzi zuby.
Pohodlne sa lakťami oprel o kraj postele a stále na mňa pozeral.
Zdvihla som obočie v očakávaní.
"No, ja ti nebránim. Kľudne spi," usmial sa a ja som nasilu zavrela oči. No celé moje vnútro sa chvelo.

*****

Zobudila som sa asi po dvoch hodinách. Na moje veľké prekvapenie- alebo veľkú smolu?- Sirius stále sedel pri mojej posteli. Práve si niečo čítal.
"Ty tu teraz stráviš zvyšok života?" spýtala som sa ho ostro.
Nenechal sa vyviesť zmiery. Zavrel knihu a usmial sa.
"Ak tu budeš ty, prečo nie?"
"Prečo mi nedáš pokoj?"
"Pretože mi na tebe záleží."
Je fakt sakra ťažké vyviesť ho z miery.
"A preto si ma zasiahol kliatbou, ktorá ma sem dostala,"
Prepááááč!
Zamračil sa.
"Ten prútik hneď po turnaji zmizol. Ale ja prídem na to, komu patril."
Zrazu mi pred očami bliklo. Už viem, kde som ten prútik videla. Ale mám mu to povedať?
"No, možno viem komu..." povedala som.
Zbystril, jeho tvár sa napla.
"Komu?" spýtal sa tvrdo.
Zachvela som sa pri pohľade do tých teraz tak chladný oceľových očí. Naozaj vyzeral naštvane.
"Najskôr mi sľúb, že neurobíš nič neuvážené a neublížiš tomu dotyčnému."
Sirius prižmúril oči.
"Rose, hovor."
"Možno, ale iba možno... Mám taký pocit, že ten prútik bol... Neviem to iste-"
"Vymáčkneš sa ešte dneska?"
"Je to Luciusov prútik," vzdychla som. Asi som urobila tú najväčšiu chybu vo svojom živote. Ale čo, ak Sirius Malfoya zabije, aj tak dobre. Teda, potom Sirius pôjde do Azkabanu, ale na druhú stranu, možno by to stálo za to...
Sirius sa postavil.
"Máš odpočívať."
"Sirius Black, okamžite sa vráť!" skríkla som, čím som ho zastavila v strede miestnosti.
Otočil sa, no nevrátil sa ani o milimeter.
"Rose, toto nechápeš."
"Sirius, ak si okamžite nesadneš späť na túto stoličku, tak sme spolu skončili."
Videla som, ako stisol zuby, až sa mu napla sánka. Jeho oči potemneli.
Neviem prečo, ale nevyzeral, že by nad tým rozmýšľal. Skôr hľadal slová, ktoré by mi zabránili pokračovať v protestoch.
"Prepáč," povedal a otočil sa. Tak to bolo chabé...
Neviem, kde presne som v sebe nabrala tú silu, ale vyskočila som na nohy a naštvane ho dobehla.
Kroky mojich bosých nôh nebolo počuť a tak si ma všimol, až keď som mu pribuchla dvere pred nosom, keď ich práve otváral.
"Čo robíš?! Máš ležať! Je to nebezpečné!"
Vystrašene ma chytil za ruku a ťahal späť k posteli, no ja som sa mu vytrhla.
"Pokiaľ sa k tej posteli nevrátiš so mnou, prisahám, že vybehnem von a budem tancovať okolo jazera až pokým neskolabujem."
"Vonku je zima," povedal, no prižmúril oči.
"Myslím, že to nie je ten najväčší problém."
Aby ste si to nevysvetlili zle- mne nejde o Malfoyov drahocenný život. Skôr mi ide o Siriusovo nežitie v Azkabane a o vlastné výčitky svedomia. Dostane sa do problému a ja si to budem vyčítať. To tak! Už sa kvôli Blackovej vrodenej blbosti nemienim obťažovať výčitkami!
"Vráť sa do tej sprostej postele a nevystrč odtiaľ päty, kým sa nevrátim. Potom sa porozprávame," povedal a otvoril dvere ošetrovne.
Urobila som prvé čo ma napadlo, a tak som ho chytila okolo krku a pobozkala ho.
Plánovala som iba malú pusu, ktorá ho na chvíľu zdrží a mne tým získa čas, ale to, že sa úplne pozabudnem, som nečakala.
Pevne som mu ruky obtočila okolo krku a pritisla sa k nemu celým telom.
Na jeho reakciu som nemusela dlho čakať. Najskôr ma chcel jemne odtlačiť, no potom ma iba bezmocne chytil okolo pása a pritisol k sebe.
Pootvorila som pery a započala tým vášnivú hádku jazykov.
Počula som, ako zavrel dvere a potom ma otočil chrbtom k nim.
Oprel sa o mňa celým telom a ja som v tú chvíľu bola rada, že mám za sebou pevné dvere.
Jeho dlane ma hladili po bokoch pod látkou pyžama a panvou sa ku mne vzrušene tisol.
Bože, je to tak dlho... V zúfalej túžbu som sa pevnejšie zaprela do jeho ramien a obtočila nohy okolo jeho pása.
Zatlačil na moje telo ešte viac a ústami sa presunul k môjmu krku. Vzdychala som od rozkoše, ktorú mi spôsoboval svojím láskaním, neschopná už zastaviť ten príval túžby a vzrušenia, ktoré sa mnou valili ako lavína.
Znovu sa vrátil k mojim perám a znovu a znovu ma vášnivo bozkával.
Potom sa so mnou otočil a zamieril k mojej posteli.
Sklonil sa a ja som pod sebou pocítila vyhriaty matrac.
Trochu som povolila zovretie nôh, no i tak som si jeho boky tisla k tým svojim, bolestne po ňom túžiac.
"Ako sa má naša pacientka?" ozval sa zrazu z chodby melodický riaditeľov hlas.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 12. srpna 2008 v 11:43 | Reagovat

no teeeeeda..nemám slov..super kapitola...teda.:D:.ako fkat..a ten koniec....:D.cii..už som zvedavá na ďalšiu kapču:D

2 luckily luckily | Web | 12. srpna 2008 v 11:50 | Reagovat

hahahaha, tak ten konec byl dobrej!xDxDxD bože... já z toho nemůžu..:)))

ale jinak naprosto nádherná kapitolka..:) jsem natěšená na další a taky se těším na kapču k Bozku, tak to moc neprotahuj..;)

3 Lia Lia | 12. srpna 2008 v 11:53 | Reagovat

a tiež už sa nemôžem dočkať na booooooooozk:)

4 Enigmatic Girl Enigmatic Girl | E-mail | 12. srpna 2008 v 17:03 | Reagovat

Peckaaaaaa... tý jo tak to bylo něco...trošku borec ten ředitel, zkrátka je vždy na tom zprávném místě.....už se nemůžu dočkat pokračování a hlavně další kapitolky k bozku :D

5 Jasane Jasane | E-mail | Web | 12. srpna 2008 v 17:06 | Reagovat

Haluuuuz.... To je něco! Vážně úžasny:D:D:D SKvělý!

6 monique monique | 12. srpna 2008 v 17:39 | Reagovat

:D ten koniec ti vysiel ... teda, cela kapitola ;)

7 nika nika | 21. září 2008 v 18:43 | Reagovat

uuu..... no toto bude pruser... haha ako som ja zvedava

8 Mai Mai | Web | 18. listopadu 2008 v 15:49 | Reagovat

jeeeeeee, no povodne som mala v plane napisat komentar az na koniec, ale tato kapitola je proste dokonalaa!!boze ten koniec, nemam slov....este teraz mam problem to rozdychat...wow....

9 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 20:58 | Reagovat

och..začínam byť ľaho neoriginálna..pravedpodobne som svoju slovnú zásobu vyčerpala pri prvých kapitolách xD ale je to neuveriteľne skvelé:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama