44. Nemocničné krídlo

1. srpna 2008 v 10:00 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Prednastavená kapitola, keďže ja som teraz niekde v Anglicku:)) Dúfam, že sa páči, pa!

Počujem hlasné odfukovanie niečoho, čo leží na mojej ruke. Dych dotyčného je teplý a akosi prisilný na človeka.
Alebo mi hrabe.
Počkať, toto nevyzerá ako moja posteľ. Asi by som mala otvoriť oči. Mám však pocit, že ma to bude bolieť. Nenechám ich radšej zavreté?
Pootvorila som viečka. Našťastie, okolo mňa bola tma. Počkať, až priveľká. Žeby som bola slepá?!
Ruka (tá na ktorej mi neležalo to niečo) mi vyletela k čelu. O, dobre. Mám na hlave akýsi mokrý uterák. Odložila som si ho z čela a znovu otvorila oči. Tma!
Ale nie až taká. Iba je noc.
No, aspoň nie som slepá. Ale nie som ani vo svojej posteli. Som v nemocničnom krídle.
To by chcelo prevŕtať si spomienky, kým sa nehýbem. Pretože sa bojím pohnúť. Čo keď to bude bolieť?
Takže, turnaj... A čo bolo na turnaji? Malfoy, Bella, Sir-
"Sirius?" šepla som do ticha.
Zrazu sa váha na mojej ruke vzdialila a niečo skočilo na moju posteľ.
Vydesene som otvorila oči, no pozerala som do čiernych lesklých očí.
Asi som zabudla na to, že sa bojím bolesti, pretože som sa chcela posadiť, no pes na mňa skočil a veľkými labami sa mi oprel o hrudník a tým ma zatlačil späť na posteľ.
Naklonil sa nado mňa a pozrel sa mi do tváre.
Potom ma nepripravenú oblizol po celej tvári.
"Sirius!" skríkla som a odtisla ho.
Už mi nezabránil, aby som sa posadila. V hlave ma pichlo asi tritisíc ihličiek, ale nič také strašné... No dobre, bolelo to ako čert, ale som statočné dievča, nie?
Au! Au! Au!
Oči som mala zavreté a viečka tlačila k sebe. Prstami som si tlačila na spánky a dúfala, že zase odpadnem, pretože to fakt desne bolelo.
Sirius na mňa zase skočil a zatlačil ma na vankúš. Potom sa naklonil k stolíku vedľa postele a zubami chytil obklad, ktorý som si dala pred chvíľkou z čela. Podal mi ho.
Okamžite som si ho dala na čelo a počkala. Ty vole! Do dvadsiatich sekúnd bolesť prešla.
"To si musím niekde zohnať," povedala som, no neotvárala som oči.
Ale vedela som, že Sirius stále stojí pri mne na posteli. Trochu som sa posunula k druhému kraj a potvorila jedno oko.
Videla som, ako si vedľa mňa líha. Telo mu začínalo niekde nad mojimi kolenami a ňufák mu končil až pri mojich ramenách. Tak si na mňa položil hlavu a starostlivo na mňa pozeral.
Zatvorila som oči a iba si vychutnávala ten pocit bezpečia, ktorý ma ovládol. Niečo tak príjemné som ešte nezažila.
Neviem koľko minút prešlo, no ja som napriek únave nemohla spať. Nabrala som odvahu a otvorila oči. Stále mi pozeral na tvár.
Vlastne som takého psa vždy chcela. Bolo až neuveriteľné, akú mal lesklú srsť a žiarivé oči. No, bol možno trochu strapatý a ťažký, ale i tak bol krásny.
Zdvihla som ruku a pohladila ho od krku až do polovice tela. Okamžite zdvihol chvost a zvesela ním zavrtel. Bolo ti milé, tak som ho hladkala ďalej.
"Keď si pes, vychádza sa s tebou o veľa jednoduchšie," usmiala som sa. Privrel oči a slastne zavrčal.
"Prečo vlastne vyzeráš ako pes?" spýtala som sa.
Zdvihol hlavu a napol uši. Potom sa postavil a mykol hlavou.
Rýchlo zoskočil z postele a vliezol pod ňu.
Nechápala som, ako sa tam vôbec zmestil.
"Sirius?" spýtala som sa zamračene, no začula som kroky na chodbe. Dnu vošla Poppy v župane.
"Oh, zlatíčko, vy ste sa prebrali! Zdalo sa mi, že počujem nejaké hlasy. Volali ste ma?"
"Vlastne... Áno."
Takže preto tá psia podoba. Nejak mi to nemyslí.
"Bolí vás niečo?" spýtala sa starostlivo a prišla k mojej posteli.
"Pred chvíľou hlava, ale dala som si na ňu ten obklad."
"To ste urobili dobre. Ukážte, ja vám ho vymením a pridám doňho nejaké bylinky na spanie. Mali by ste odpočívať. Tá kliatba pána Blacka vás teda pekne odrovnala. Kto to kedy videl, bojovať s cudzím prútikom!"
Poppy niečo začala miešať a potom do tej tekutiny namočila môj obväz a okamžite mi ho vrátila na čelo.
Prešla všetka bolesť, ktorá v mojom tele ešte ostávala a mne sa samovoľne začali zatvárať oči.
"Dobre, keby ste niečo potrebovali, kričte!" povedala ešte Poppy a odkráčala z miestnosti.
Chvíľu som počkala.
"Sirius, môžeš vyliezť," povedala som, no dlho sa nič neozývalo.
"Sirius, prosím, vylez," povedala som a zisťovala, či to v mojom hlase bola úzkosť.
Nakoniec sa spod mojej postele predsa vyvalila veľká čierna guča. Znovu som sa posunula, no on si sadol na zem a sklonil hlavu.
"Čo je?" spýtala som sa a zamračila sa. Bože, ale už sa mi tak strašne chcelo spať...
"Sirius..." šepla som a premáhala sa, aby som udržala oči otvorené.
Zavrtel hlavou.
"Ak ide o to, že si ma zranil, nemôžeš za to. Vyprovokovala som ťa. Nenesieš žiadnu vinu, tak si okamžite ľahni vedľa mňa..." povedala som namáhavo. Nechcela som riskovať a dávať si ten obklad dolu, pretože by ma určite znovu začala bolieť hlava.
Sirius na mňa pozrel veľkými čiernymi očami.
"Prosím..." zašepkala som ešte, no to už sa mi oči zatvorili a ja som bola schopná ich iba na chvíľu pootvoriť, aby som videla, ako skočil vedľa mňa a znovu si ľahol rovnako, ako pred tým. Hlavu si rovnako položil na moje rameno a pocítila som odfukovanie na pokožke krku.
Jeho oči mi skúmali tvár.
"Ďakujem..." šepla som a upadla do spánku, vychutnávajúc si ten pocit bezpečia.
Neviem, či som ešte milovala Siriusa Blacka, ale rozhodne som milovala tohto psa.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 1. srpna 2008 v 11:58 | Reagovat

no ako fakt.velmi pekna kapitola...strasne sa mi pacila:)..sice som sa na nu nacakala:D.ale newa..pekna..len troska kratka:(..ja mam rada dlheeeeeee..veeeeelmi dlhe:D:..kapce..:).tak no uz sa tesim na dalsie....ako sa to bude vyvijat..:)

2 luckily luckily | Web | 1. srpna 2008 v 13:53 | Reagovat

váááážě nádherné, ale trošku kratší, než obvykle...:((( al ejinak náááádhera!!!;)

3 Jasane Jasane | E-mail | Web | 1. srpna 2008 v 23:16 | Reagovat

Nádhera... Nemám slov..

4 monique monique | 2. srpna 2008 v 10:09 | Reagovat

jeeeeeeeeeeej :) to je inaaaac zlate, ja ich zeriem a Siriusa-psa najviac

5 Harry Potter (Jirka) Harry Potter (Jirka) | Web | 2. srpna 2008 v 12:02 | Reagovat

Hezká, fakt _:))

6 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 20:46 | Reagovat

taká..optimistická? teda ten koniec taký pekný :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama