26. Smrtiaci bozk

28. srpna 2008 v 23:25 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
A ďalšia kapitola, fakt sa mi moc páči a to už je čo povedať. Toto obdobie sa mi písalo nejak dobre:) To bude tým Regulusom, podľa mňa je to dosť nepreskúmaná postava a do poviedok sa hodí. Vám, čo ho nemáte radi, sa ospravedlňujem, ale Regulus mjusí byť:)
Zajtra idem preč a vrátim sa v sobotu večer, takže niečo nové až v nedeľu(držte palce nech sa na vode neutopím:)) Papa!

Cygnia ho pôvodne chcela nechať v salóne, ale trval na tom, že chce vidieť jej izbu.
Znovu neodolala jeho prosiacemu pohľadu a nakoniec privolila.
Posadila ho do kresla, no on sa zdvihol a hodil sa na posteľ.
"Tak tá je perfektná."
"Ani neviem, ešte som na nej neležala."
"A prvú noc si spala kde?" spýtal sa so záujmom a oči mu zažiarili.
"Vlastne v izbe pre zamestnancov."
Regulus sa rozosmial. Najskôr ho zišla nechápavým pohľadom, až neskôr jej došlo, že to vyznelo, akoby sa tam schovala pred Siriusom.
"Ale tak to... Počkaj tu," povedala zmorene a zavrela sa v šatníku.
O pár minút vyšla. Obliekla si obyčajné džínsy, šedý rolák a vzala si do ruky tmavočervenú koženú bundu.
Rozhliadla sa po miestnosti. Regulus ležal na posteli pohodlne uvelebený a vyškieral sa na ňu.
"Taká príjemná, domáca idylka, čo povieš?" spýtal sa s úsmevom.
"Jasné. Počkaj až sa vráti Sirius, to len bude família," povedala cynicky.
Vtedy sa otvorili dvere a v nich sa objavil Sirius.
Najskôr pozrel zmätene na svojho brata, potom si všimol i jej.
Práve odkladala bundu.
Najskôr po ňom pozrela trochu zarazene, no potom sa spamätala a nahodila kamennú tvár. Vzala z toaletného stolíka gumičku a vlasy si zopla na temene.
"Idete od niekiaľ?" spýtal sa Sirius hádavým tónom.
Regulus sa ani nepohol, ďalej sa vyškieral.
"Aj tebe ahoj, braček."
"Zlez z mojej postele," zasyčal Sirius a jeho tvár sa napla.
Cygnia si chladne vzala prútik, bundu a kývla Regulusovi.
"Ideš?"
"Kam idete?"
"Von," povedala neutrálnym tónom a venovala mu chladný úsmev.
Regulus sa natešene postavil.
"Som rád, že sme si pokecali. Ale malá rada, brácho, ak chceš robiť žiarlivého manžela, nemal by si sa pred tým flákať s inou ženou," usmial sa mu Regulus do tváre, prešiel okolo neho akoby nič a stratil sa na chodbe, venujúc Cygnii úsmev.
Ona si až teraz všimla jeho výzoru. Košeľu mal rozopnutú, pery červené a oči mal podliate krvou, akoby niečo pil. Vlasy mal strapaté a vyzeral byť zadýchaný.
Stisla pery a chladne prešla okolo neho.

"Stavím sa o čo chceš, že práve teraz nervózne pochoduje po izbe, alebo ničí nábytok," rozosmial sa Regulus.
Ona až taký dobrý pocit nemala.
"Alebo na to kašle. Pochybujem, že mu na mne až tak záleží, veď si to videl."
"Ale no tak, snáď si kvôli nemu nebudeš robiť smutnú tvár? Je to magor. Nebyť ti verný? Čo sú to za spôsoby, dočerta?!"
"Ty by si mi bol verný, keby som ťa odmietla?"
Regulus sa na chvíľu zamyslel.
"No, asi by ma to žralo, ale snažil by som sa. I odmietanie je niekedy z vynútenia, či zapríčinené niečím iným. A pravdupovediac, ty si prvotné nesympatie voči mne prekonala, nemám pravdu?"
"Či som ich prekonala? Neviem, možno len trpím tvoju prítomnosť, aby som naštvala Siria."
Regulus sa usmial. Prekvapila ju táto jeho reakcia, pretože v tom bol kúsok pravdy..
Kráčali nočnou záhradou. Bola mierne osvetlená fakľami a mesačným svitom. Práve boli na štrkovom chodníčku medzi kríkmi, ktoré im siahali asi po pás.
"A keby aj? Pokiaľ z toho ťažím..."
Cygnia sa zamyslela. Prečo sa k nej zrazu chová tak láskavo? Vari je to nejaká jeho hra? Alebo skutočný záujem? Intriga?
Nevedela povedať, a i keď by veľmi chcela veriť jeho očiam, niečo ju varovalo. Možno to boli predchádzajúce skúsenosti s ním, možno tak reagoval iba zo žiarlivosti. Sám to povedal, jeho činy mohli byť vedené rôznymi popudmi. Rovnako aj jeho terajšie správanie.
"Hm, myslím, že nie si až tak presvedčená o mojich úmysloch s tebou."
Prekvapene naňho pozrela.
"Ako-"
"Som dobrý pozorovateľ. Vo svete, kde všetci obdivujú iba Siriusa, je ťažké sa držať a preto som si vypestoval túto schopnosť."
Prikývla. Bol zvláštny. Človek by povedal ako je neviazaný a sebavedomý, no on i tak žil v tieni svojho brata. A keď povedal tieto slová, bolo mu to vidieť i na očiach.
"Zaujímavé."
"Ale vráťme sa k tomu pred tým, prečo mi tak neveríš?"
"A čo by si povedal? Tvoje správanie doteraz nebolo práve priateľské."
"Som taká povaha."
"Chabé vysvetlenie."
"A ty prečo odmietaš môjho brata? Prečo odmietaš mňa? Prečo sa hráš na chladnú a nedostupnú ku každému a ku všetkému?"
Na chvíľu nastalo ticho. Prešli pár krokov, až sa ocitli pri malom jazierku, nad ktorým sa tiahol úzky biely most. Od hladiny sa odrážal svit mesiaca a osvetľoval tak zvláštne malé tvory, ktoré sa prechádzali po hladine. Zanechávali za sebou modrostriebornú stopu, akoby prášok. Občas sa ponorili, no vždy sa zase vrátili na hladinu a pokračovali vo svojom divnom tanci.
Cygnia im však nevenovala pozornosť. Pozerala do zeme, no Regulus sa zrazu zastavil a tak k nemu zdvihla pohľad.
"Vždy máme nejaké dôvody konať tak, ako konáme."
Jemne sa usmiala.
"Vieš, že to nepomôže. Že nezačnem veriť v tvoje čestné úmysly."
Usmial sa i on.
"A čo ak moje úmysly naozaj nie sú také čestné?"
Jemne sa zamračila a spýtavo mu pozrela do očí.
Sklonil sa k nej. Zarazila sa, a skôr ako sa stihla odtiahnuť, chytil ju za ramená a pritiahol k sebe, držiac si jej tvár na pár centimetrov od seba.
"Viem, že ťa nemôžem pobozkať, ale veľmi by som chcel..." šepol, jeho teplý dych ju pohladil po perách ako zamat.
Oči sa jej vpili do jeho pohľadu, vystrašené, šokované, túžiace. Túžiace po mužskom dotyku, po mužskom láskaní.
Nedokázala ani len vymyslieť odpoveď na jeho slová. Stáli nehybne nejakú chvíľu, vpíjala sa do jeho pohľadu, ktorým skúmal jej tvár, keď ju zrazu pustil a odstúpil od nej.
"Tak vidíš, neovládam sa. To ten mesiac, ale čo už narobím," povedal zvesela, no do jeho hlasu sa dral istý náznak bolesti, ktorú mal vpísanú i v oceľovom pohľade.
"Asi by sme sa mali vrátiť," navrhla, no nechcela ho uraziť. To, čo práve urobil... Bolo to zvláštne. Nedokázala popísať pocit, ktorý pocítila. Keby vedela, že mu jej bozky neublížia, dovolila by mu ju pobozkať. Tým si bola istá, no nevedela, z akého dôvodu by to spravila.
Pokrčil ramenami, akoby to čakal.
"Ak chceš," povedal odovzdane a zamieril späť k domu.
Po krátkom zaváhaní ho dobehla a v tichosti sa vracali do domu.
Chcela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Enigmatic Girl Enigmatic Girl | E-mail | 29. srpna 2008 v 9:59 | Reagovat

Tak tohle je povídka kterou ve světě HP snad nejvíc zbožnuju.  Takhle kapitolka byla úžasná....hlavně by mě zajímalo, co má Regulus za lubem a jak to dopadne se Siriusem až příjde Cygnia domů :D. Už se těším na další kapču :D.

2 nika nika | 29. srpna 2008 v 10:07 | Reagovat

Krasa... Tesim sa na dalsi diel... Iba tak mimochodom, Regulus bol ten obdivovany v celej Blackovej rodine, ale tak ci tak je to krasna kapca... Som zvedava ci ju Sirius naozaj podvadzal... A to prosteredie bolo krasne opisovane... Proste vies pisat

3 luckily luckily | Web | 29. srpna 2008 v 10:59 | Reagovat

nááádhera!! já vážně nemám slov! ale zajímalo by mě, jestli ji Sirius podvedl a taky mě zajímá, co udělá, až se Cygnia vrátí zpátky...;)))

4 Lia Lia | 29. srpna 2008 v 11:22 | Reagovat

no teda...krasa..velmi pekna kapitola...a ten Regulus.taky tajomny..ale tak ako dufam,ze neskonci Cygnia...s Regulom.......ale ako som fakt zvedava...co ma za lubom...

5 Ginny Ginny | Web | 30. srpna 2008 v 0:47 | Reagovat

pekna kapitola

6 monique monique | 1. září 2008 v 17:56 | Reagovat

ta scena v zahrade bola dost dobra...uplne nadherne :)) aaaaaaach...:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama