20. Smrtiaci bozk

1. srpna 2008 v 10:00 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Pokračovanie. Ja som teraz pravdepodobne v Anglicku, takže si domyslíte, že toto je prednastavené. Snáď sa bude páčiť a nechajte mi komentárik, majte sa!

Cygnia si nepamätala, kedy dala súhlas na niečo také trápne a patetické, no i tak jej chcene nechcene zaviazali oči, rovnako ako Siriusovi. Do ich nového domu sa mali premiestniť veľkým krbom, ktorý slúžil práve tomuto účelu a medzi prvými návštevníkmi domu mali byť samozrejme oni dvaja, jej otec a Siriovi rodičia.
Najskôr ich premiestnili do toho domu a jediné čo počula boli vzdychy a pár poklôn ich novej hale. Potom jej otec obkrútil ruku okolo pásu a tlačil ju niekam ďalej.
"Je to nutné?" šepla, pretože nevedela ako blízko je niekto iný a jeho fyzický kontakt ju rozrušoval.
"Ale no tak zlatko, nebuď nedočkavá," naklonil sa k nej jej otec až pocítila jeho teplý dych na líci a uchu. Striasla sa, čo si isto musel všimnúť. Odklonil sa od nej, no jeho dlaň, ktorú mal položenú na jej boku ju stisla.
Počula ako niekto otvoril dvere a potom ju ovial nočný vánok.
"Opatrne miláčik, sú tu schody," upozornil ju otec.
"Nemôžem si to už dať dolu? Nerada by som sa zabila hneď prvý okamih manželského života," povedala cynicky.
"Neboj sa, zlatko, čoskoro už budete mať so Siriusom súkromie."
Cygnia potlačila protest, ktorý sa jej dral z hrdla a bola vďačná, že nevidí, ako sa jej manžel tvári.
Pocítila pod nohami štrk, ktorý jej vysokým topánkam priveľmi nevyhovoval a tak si zvrtla nohu, no jej otec ju zachytil.
V jeho objatí sa cítila asi najhoršie za celý večer a tak sa pokúsila odtiahnuť, s rovnako zvláštnym pocitom, aký pri ňom mala vždy, no on ju zadržal o niečo dlhšie. A možno sa jej to zdalo. Akomile ju pustil, už by nedokázala povedať ako to bolo. Nepríjemný pocit zotrvával.
"Mám toho už dosť. Dávam si to dolu."
"Už môžeš," povedal jej otec slávnostným hlasom a ona si rýchla dala kus látky z očí.
"Sirius, Cygnia, môj svadobný dar."
Cygnia sa otočila a pozrela na ten "darček".
Stál pred ňou veľký dom zo šedo hnedého kameňa a čiernou strechou. Jeho veľkosť síce bola neporovnateľná s jej starým domovom, no i tak nečakala takú "obludu".
Porozhliadla sa. Stála na štrkovej ceste, ktorá bola až k bráne ohraničená stromami a na oboch stranách boli dve rovnaké kruhové fontány. No na jednej strane uprostred fontány stál muž a v druhej fontáne na piedestáli stála nahá žena. Cygnii neunikla jej podobnosť s tou sochou, no rozhodla sa to neriešiť. Fontánu môže hocikedy vymeniť.
Znovu sa otočila späť k domu. Kúsok od nej boli kamenné schody rovnakej farby ako dom, po oboch stranách čierne zábradlie.
Pozrela na Siriusa. Jeho výraz nevravel vôbec nič, no zrazu sa otočil k fontánam a so záujmom si ich prezrel. Najskôr mužskú, potom ženskú. Na tej sa na okamih zastavil.
Jeho tvár ostávala naďalej chladná, no znenazdania zdvihol obočie a miklo mu kútikmi úst.
"Vnútri ešte veľa vybavenia nie je, to už nechám na mladomanželoch," vysvetlil jej otec a zamieril k domu.
Siriova matka niečo šepla jeho otcovi a nasledovala ho. Cygnia iba na okamih zvesila ramená, no keď zbadala, že ju Sirius pozoruje, znova sa narovnala.
"Až po tebe," povedal Sirius a ukázal na schody.
Jeho tón bol mierne výsmešný a tak mu venovala iba zachmúrený pohľad a vykročila k domu.
Až keď bola blízko pri zábradlí, na ktoré od domu svietila žiara, všimla si, že je vyrezávané zlatom, no veľmi jemnučko. Bolo jej jasné, že to je čarodejnícka práca i keby svojho otca nepoznala. Vyšla tých niekoľko schodov a prešla veľkými čiernymi dverami, na ktorých bol rovnako jemne zlatom vyrytý erb rodiny Montespam.
Prešla nimi a ocitla sa na kraji priestrannej haly. Jej otec aj Siriovi rodičia už boli od nej ďalej, takže si neodpustila tiché zakliatie.
Sirius sa objavil pri nej a prikývol.
"Nemám rada zlatú," zašomrala, prezerajúc si miestnosť.
"Ide ti k očiam. Tvoj otec to vedel, keď vyberal zariadenie."
Inokedy by naňho pozrela a chcela by vedieť ako sa tvári, no teraz nedokázala odtrhnúť zrak od tejto miestnosti.
Biely mramor na zemi, po stenách a po stĺpoch v miestnosti bol na mramore navyše aj zlatý vzor. Uprostred haly bol na zemi veľký čierny koberec a na ňom boli oproti sebe dva veľké biele gauče a pár bielych kresiel. Na kraji miestnosti bol krb so zlatým orámovaním a na stenách boli zrkadlá so zlatým rámom. Stôl medzi kreslami bol takisto biely, takže zlaté pásy na ňom sa krásne vynímali.
"Je to ako z časopisu. Tvoj otec má vkus."
"Je to babrák. Vie, že takúto halu by som nechcela."
"Prečo?"
Až teraz pozrela na Siriusa a zistila, že ju pozoruje so skutočným záujmom. Niekde v hlave jej na okamih skrsla myšlienka, že možno jedného dňa budú priatelia.
"Je to moc... Prepychové a luxusné."
"Aj doteraz si žila v luxuse a prepychu a nevadil ti."
"Nie, ani teraz mi nevadí... Len... No pozri, nie je to trochu moc?"
"Myslím, že je to veľmi dobrý spôsob ako každej návšteve dokázať, že sme bohatí a namyslení."
"Skvelé, presne to je dojem, ktorý chcem zanechať."
"Zanechávala si ho aj doteraz."
"Práve preto ho nemusí zanechávať aj môj nábytok," zašomrala otrávene.
"No tak, hrdličky, ešte našu prítomnosť chvíľu vydržte," povedal jej otec. Z toho jeho divadla mala pocit, akoby aj ona bola súčasťou iba nejakej scény a čakala, kedy sa už konečne skončí jej úloha. Zatiaľ na to čakala celý život a dúfala, že týmto sobášom sa aspoň niečo zmení. A keď videla ten nábytok a tú dokonalú miestnosť, ktorá sa jej neuveriteľne páčila no nechcela to dať najavo, uvedomila si, že to nikdy neskončí.
"Takže, na dolnom poschodí je kuchyňa, tamto, malá jedáleň a veľká jedáleň, na druhej strane je salón a zimná záhrada, z ktorej sa ide do záhrady, a tamto tá chodba za schodmi vedie k dvom izbám pre zamestnancov a komore. A tamto je kúpeľňa, vedľa ktorej sú dvere do sklepa. Ideme teraz hore?"
Cygnii dalo chvíľu zabrať, kým sa z toho spamätala, no potom všetkých bezducho nasledovala k širokým mramorovým schodom, ktoré boli pokryté čiernym kobercom. Zábradlie bolo z nejakého čierneho kovu a asi v strede jeho výšky ho pretínal zlatý tenký dvojpás tiahnuci sa celou dĺžkou schodov. V strede bolo medziposchodie, na ktorom bol ďalší biely stolík a schody sa v opačnom smere rozbiehali do dvoch strán, no viedli na jednu a tú istú chodbu.
Vyšla až úplne hore. Horené poschodie bolo zariadené jednoduchšie. Na zemi bol hnedočervený koberec, steny boli obkladané svetlým drevom a bolo na nich zavesených pár kvetín. Chodba bola dlhá a široká. Cygnia napočítala asi 8-9 dverí.
"Horné poschodie obsahuje veľkú knižnicu, z ktorej sú schody do malej jedálne, komoru na prísady, potom veľkú spálňu s kúpeľňou a šatníkom, na druhej strane chodby sú dve hosťovské izby, dve pracovne a jedna kúpeľňa. Tak, to je všetko."
Cygnia si v hlave znovu opakovala celý jeho výklad. No, ten dom sa z vonku zdá byť o mnoho menším, no počet izieb sa aj tak nevyrovná domu jej otca.
"Ďakujeme. I keď sme ešte nevideli všetko, myslím, že sa so Cygniou zhodneme na tom, že to je veľmi honosný a omračujúci dom."
"Áno, otec. Prepych a nafúkanosť tu sálajú z každého kúta. Tak to máš rád," pozrela naňho vyzývavým pohľadom. Prižmúril oči a v miernom osvetlení sa jeho oči zaleskli žiarou ostrejšou ako oheň. Cygniou podvedome trhlo a pocítila pichanie v hrudi, no ovládla sa.
"No dom je krásny, ďakujeme," dodala. Nevedela, prečo to urobila, no zrazu pocítila pokoj.
Jej otec sa usmial a potom pozrel na Siriových rodičov.
"Myslím, že by sme ich mali nechať o samote, čo poviete?"
Prikývli a zamierili po schodoch dolu.
"Vyprevadíte sa sami, nie? Veď ty to tu poznáš aj tak najlepšie," poznamenala Cygnia a chladne venovala otcovi posledný pohľad.
No tentoraz sa iba usmial a viedol Blackovcov znovu ku krbu, až sa jej stratili z dohľadu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 1. srpna 2008 v 12:27 | Reagovat

nooo super...len som cakala..ze tu uz bude aj svadobna noc:D...no nejako nic..newa:D..dufam,ze uz nabuduce...a ako som fakt zvedava na dalsiu kapcu:)..

2 Lia Lia | 1. srpna 2008 v 12:27 | Reagovat

tak ryyyyyychlo:)

3 luckily luckily | Web | 1. srpna 2008 v 13:48 | Reagovat

nádhera!! ale už jsem celá nažhavená na jejich svatební noc a ty to pořád oddaluješ...xD..

4 nika nika | 1. srpna 2008 v 14:56 | Reagovat

krasne.... kedy bude dalsia kapca. bolo to krasne opisovane..... si perfektna... toto ti ide a dufam ze sa stanes spisovatelkou... rada by som si precitala tvoju knihu

5 Jasane Jasane | E-mail | Web | 1. srpna 2008 v 23:10 | Reagovat

Wow... No, tak to je něco!!! Moooc se ti to povedlo:)

6 monique monique | 2. srpna 2008 v 10:23 | Reagovat

oooch, ty nas natahujes :) vidis ako vsetci nedockavo cakame...:D

7 lusiaa lusiaa | E-mail | 2. srpna 2008 v 12:23 | Reagovat

brilantne....8))normalne som si to vsetko vedela predstavit...

a uz sa neviem dockat na svadobnu noc...8))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama