17. Smrtiaci bozk

15. července 2008 v 0:47 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Kapitola k Cygnii. Snáď sa zapáči, priznám sa, mala som s ňou trochu problém. Dúfam, že to nebude až tak veľmi cítiť. Keď tak sa ospravedlňujem za výpadok nápadov:)

Obrad bol rýchly, no prehnane sviatočný. Blackovci na jednej strane, Montespam, ako jediný priamy zástupca línie, na strane druhej.
Cygnia bola rada, že ju neobklopujú patetické šťastné tváre. Ako bolo vidieť, väčšine na tom vôbec nezáležalo.
Ubehla sotva chvíľa, ktorá jej prišla ako pár minút a bolo po všetkom. Bozk novomanželov sa konal iba zbežne, Sirius si ju chladne premeral a potom sa letmo, takmer s odporom dotkol jej pier.
Po obrade k Cygnii okamžite priskočila Hanna.
"Si v poriadku?"
"Som vydatá za najväčšieho idiota na svete. Samozrejme, že nie som v poriadku."
Hanna ju objala, pevne ju držala v náručí, až kým k Cygnii neprišiel jej otec.
"Tak tu je moja vydatá dcérka," povedal takmer ľútostivo a načiahol sa po nej. Všetci si ich premeriavali, sledovali ich, sledovali otca a dcéru.
Cygnia sa nechala objať no neopätovala jeho objatie, neposkytla mu svoju náruč. Odtiahla sa a pozrela mu do očí.
Dva rovnako silné pohľady sa stretli a bola to snáď prvá chvíľa v Cygniinom živote, keď bola odhodlaná mu vzdorovať. Už bola vydatá, už na ňu nemohol.
Jeho oči sa chladne zaryli do jej krásneho pohľadu, no ona držala pevne a chladne pohľad opätovala.
Otcove črty sa zachveli a v očiach mu blesklo.
"Gratulujem, miláčik," povedal nakoniec, podfarbeným hlasom.
"Veď nič z tohto by sa nestalo nebyť teba, ocko," precedila medzi zuby chladne a nečakajúc na odpoveď sa mu otočila chrbtom. Už ju doma nepotrestá, už nie. Teraz je tu Sirius.
Vyhľadala ho pohľadom.
Pozoroval ju, pozoroval a počúval celú scénu medzi ňou a jej otcom.
No keď sa jej pohľad stretol s jeho, uhol a venoval sa svojej rodine, svojim priateľom, svojim známym.
K Cygnii pristúpila jedna osoba zo zástupu Blackovcov.
"Gratulujem, už patríš do rodiny," usmial sa Regulus a objal ju.
Držal ju v náručí, jeho ruky jej prechádzali po chrbte a tisli si jej telo k sebe. No keď už boli na jej krížoch, odtiahla sa.
"Ani gratulácie sa nemajú preháňať," poznamenala chladne.
"No tak, si manželkou môjho brata, akoby si mi bola sestrou. Nože sa nechaj pobozkať," povedal nechutne líškavým hlasom a dal jej bozk na obe líca.
Cygnia sa od neho odtiahla a chladne si ho premerala. Opätoval jej pohľad dvoch oceľových očí, nebojácne.
Zamračila sa a vyhľadala Hannu, ktorá jej bola verne na blízku. Okamžite k nej prišla a odviedla ju stranou.
"Siriusov brat? Čo to bolo?" spýtala sa Hanna a pohľadom neprestávala prevrtávať Regulusa.
"S Regulusom už som mala tú česť."
"Robil ti problémy?"
Cygnia sa naklonila bližšie k svojej priateľke.
"Vie to o mne."
"Čože?! Ty si mu to povedala?!"
"Samozrejme že som mu to povedala! Naozaj si myslíš, že som taká hlúpa?!"
"Pre- prepáč. Ja len, ako sa to dozvedel?"
"Raz sa za mnou vyplížil do záhrady a nasilu ma pobozkal."
"Čože? Vie o tom Sirius?"
"Blázniš, to už mu rovno môžem vyzvoniť svoje tajomstvo."
"Cygnia, Cygnia, do čoho si sa to dostala?"
Hanna ju znovu objala a pohladila ju po chrbte.
"Myslím, že pošlem sovu do Talianska. Nejakú tú chvíľku tu ešte budem s tebou."
"Nie, to určite nie. Teraz sa o tom nebudeme baviť, ale to určite nie."
"Cygnia-"
"Hanna, povedala som. Nebudeš tu ostávať kvôli mne. A mimo to, teraz to ešte nebude také zlé. Horšie to bude potom."
"Kedy potom."
"Až skončí toto novomanželské šialenstvo a my so Siriusom budeme musieť zastávať post manželov."
"Ale prosím ťa, nič čo by si nezvládla. Len aby som sa po pár týždňoch nevrátila a vy so Siriusom ste neboli párom roka," zasmiala sa Hanna.
Cygnia si ju premerala neveriacim pohľadom, no potom jej pohľad znovu padol na jej teraz už manžela. Zachvela sa a išla prijímať gratulácie.

Hostina prebiehala rýchlo a najmä pre Cygniu. Inokedy by jej to prišlo ako nekonečne dlhá doba, vnímať vedľa seba chladného Siriusa, počúvať otcove chválospevy na svojho nového zaťa, usmievať sa a tváriť sa akoby nič... No teraz ju trápila iba jedna myšlienka, a to pomyslenia na svadobnú noc. Nedokázala si predstaviť, ba vlastne sa bála si predstaviť, ako to bude prebiehať. Nevedela, čo má od Siriusa čakať.
Bude ju chcieť? Nebude?
A čo ona, ktorú z tých dvoch možností by privítala radšej?
Ani sa nenazdala a z úvah ju vyrušil až jej otec, ktorý sa vedľa nej postavil.
"Prosím o chvíľu pozornosti. Nastal čas prvého tanca mojej dcéry a jej čerstvého manžela. Skôr ako sa to začne, chcel by som však mladému páru venovať svoj svadobný dar."
Nastala chvíľa ticha a všetci sledovali Montespama, s čím príde.
No on siahol za seba a odniekiaľ vytiahol kľúč. Usmial sa, vzal do ruky najskôr Siriovu dlaň a potom do nej vložil tú Cygniinu a do nej vložil ten kľúč.
Cygnia to s podozrením pozorovala a snažila sa, aby sa jej ruka v Siriovej dlani nechvela. Iba na okamih pozrela do jeho oči a videla v nich rovnaké rozčarovanie.
"Milý Sirius, milá Cygnia, dovoľujem si vám odovzdať kľúč od vášho nového domu."
Cygnia pocítila úľavu i sklamanie v jednom.
Odsťahuje sa z jeho domu a nebude už pod jeho večnou kontrolou, na druhú stranu, je to dom, ktorý vyberal on sám a ona ani len netuší, čo všetko sa v ňom môže skrývať, o čom vie iba on.
Bude musieť opustiť svoje izby, svoje laboratórium, svoju knižnicu, svoje útočiská. No opustí i hadiu dieru.
"Ďakujeme, je to obrovský dar a my ani nevieme vyjadriť svoju vďačnosť," povedal Sirius s hraným úsmevom. Pozrela naňho. V jeho očiach nebolo vidieť vôbec nič, no predsa tam niečo bolo, niečo, čo nevedela identifikovať. Jemne jej ruku stisol, no potom ju pustil.
Montespam si sadol za búrlivého potlesku. Cygnia sa k nemu s úsmevom naklonila, akoby mu ďakovala.
"Aké teatrálne gesto, to s tými rukami."
Šľahol po nej pohľadom ako bičom napusteným jedom, no ona sa iba pohrdlivo usmiala. Donútil ju vydať sa pre svoje plány, aby získal Siriusa. No nepočítal s tým, že tým stratí ju.
Spustili sa svetlá a natočili sa na tanečný parket.
"Choď Cygnia, tvoj svadobný tanec," usmial sa jej otec.
Nervózne sa otočila na Siriusa. Nevedela, ako zareaguje. No on sa iba chladne postavil a nastavil jej ruku.
Prijala ju, jej malá rúčka vkĺzla do jeho veľkej opálenej dlane a on j vytiahol zo stoličky, zamieriac s ňou na parket.
Tam sa zastavil a otočil sa k nej. Zaujali tanečnú pózu a čakali, kým sa spustia prvé tóny pomalej melódie.
"Ten dom bol tvoj nápad?" spýtal sa zrazu nenápadne, jeho pery sa sotva hýbali. Pozrela mu do očí. Boli chladné, kruté a bezcitné. Sklonila zrak, no donútila sa zachovať rovný postoj, i keď mala chuť stočiť sa do ulity.
"Nemala som o tom ani tušenia," pokrútila hlavou a vzdychla.
Pozrela mu do očí. Prisahala by, že zrazu znežneli a palec ruky, ktorou zvieral jej dlaň, ju nežne pohladil.
Prikývol práve vtedy, keď sa spustili prvé tóny melódie ich prvého tanca.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 15. července 2008 v 12:11 | Reagovat

noo pekne..mne sa to paci..uz sa tesim na dalsiu kapcuu.som napataaa...ako na spruzine..:D..

2 luckily luckily | Web | 15. července 2008 v 13:31 | Reagovat

mooooc hezká kapča!! vážně se ti povedla;))

3 Ginny Ginny | E-mail | Web | 15. července 2008 v 16:05 | Reagovat

waaaaaw rychlo pokracovanie...prosim.....mocno  dobre pises

4 luckily luckily | Web | 16. července 2008 v 10:05 | Reagovat

task jsem si koupila knížku Stmívání a hodlám se do toho v brzké době pustit, tak snad to bude dobrý;)

5 Lostt Lostt | Web | 16. července 2008 v 11:04 | Reagovat

luckily: Neboj, bude to dobre:)

6 lusiaa lusiaa | E-mail | 16. července 2008 v 18:28 | Reagovat

uz sa neviem dockat na pokracovanie...uuu.....perfektnee...!!

7 Enigmatic Girl Enigmatic Girl | E-mail | 17. července 2008 v 17:21 | Reagovat

Perfektní povídka...strašně se mi líbí. Skvělá kapitolka....už se nemůžu dočkat další !!!!!!!!!

8 nika nika | 29. července 2008 v 11:07 | Reagovat

uuuuuuuuuuuuuuuuzasne pises....nechces byt nahodou spisovatelkou???

bola by som prva ktora by si kupila tvoju knihu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama