15. Smrtiaci bozk

8. července 2008 v 13:12 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Dúfam, že sa bude páčiť. Možno to aktuálne nie je moc akčné, ale treba sa tým prekúsať. Prajem príjemné čítanie. Každopádne v tejto kapitole je jedna dobrá pasáž, ktorá sa mi páči, takže...

A ďakujem všetkým za komentáre k minulej kapitole, tak táto je venovaná vám, menovite: Ludkaa, Lia, Jasane, Ginny, monique, lusiaa a luckily, ďakujemXD

Celé dve hodiny, čo už bola hore, jej prišli ako sen. Akoby sa ešte nezobudila.
Určite to tak bude, presviedčala samu seba.
Včera som ubytovala Hannu vo svojej vedľajšej izbe a potom som išla spať. Stále spím.
Nespala. Naozaj to bol jej svadobný deň, a predsa ako by všetko išlo mimo nej.
Ani nevedela, aké šaty si nakoniec vybrala. Boli nachystané vo vedľajšej izbe, v tej, v ktorej sa už pohybovala nachystaná Hanna.
No Cygnia sedela neoblečená pred zrkadlom a apaticky sledovala svoju bledú tvár. Vždy mala zlatistú pokožku. No posledné týždne to bolo inak.
"Ja už sa tej bledosti nezbavím," poznamenala lenivo, len tak, pomaly. Pokrčila plecami a vzdychla.
Jej kaderníčka na ňu pozrela trochu nechápavým výrazom, no potom pokračovala v práci. Keď po pol hodine skončila, Cygniine vlasy vyzerali ako z rozprávky. Vzadu ich mala chytené veľkou striebornou sponou a spustené v jednom rozširujúcom sa prameni vlasov na chrbát. Vpredu ich mala stiahnuté dozadu, no trochu uvoľnené, aby to nepôsobilo moc zošnurovano.
Potom prišlo na rad líčenie, ktoré netrvalo príliš dlho, pretože Cygnia nechcela nič výrazné.
Bledosť jej ostala a ona to tak chcela. Ak vyzerá aj trochu nezdravo, nevadí. Nebude sa hrať na šťastnú nevestu ako by to urobili dcéry iných pokryteckých aristokratov, ako bol jej otec.
Na očiach mala tmavé tiene a zvýraznené čiernou ceruzkou. Na perách mala trochu černicového rúžu, ktorý im dodávam sýtejší nádych, no zachovával prirodzenú farbu a akoby podtrhával bielobu jej pleti.
Postavila sa a chcela si ísť pre šaty, keď v tom sa do izby nahrnula Hanna.
"Ty sa nechceš ani prezliecť? Chápem tvoje znechutenie a môžeš si byť istá, že s ním plne súhlasím... Ale tvoj otec nebude nadšený keď prídeš v župane."
"Ani by si to nevšimol. Povedal by mi, ako veľmi mi to svedčí a bol by rád, že mu vyšli plány."
"Naozaj si myslíš, že to myslí vážne? S tým, že ho nahradí?"
Cygnia sa zamračila.
"Ale no tak, nekaz mi svadobný deň," povedala cynicky a potlačila nutkanie hodiť sa na posteľ, čím by si pokazila účes.
"Ak si to vzal do hlavy, dokázal by pre to vraždiť. Čo nie je vylúčené. Tento krát aspoň nebudem musieť vraždiť ja. Pre zmenu," povedala zatrpknuto a natiahla sa po vaku z oblečením, ktorý Hanna strnulo držala v rukách.
Mala na sebe slabomodré šaty na ramienkach, pekne ladiace z jej očami. Boli úplne obyčajné, no veľmi pekné.
Cygnia zo seba zhodila župan a začala sa obliekať do svadobného.
"Kto vie, ako je na tom ženích."
"Ako vlastne vyzerá?"
"Prečo?"
"No, nevidela som ho už dva roky a bol to fešák."
"Neznášala si ho."
"Ale za hriech by stál."
"Stál by ti aj za to, aby ťa s ním načapali?"
Hanna roztvorila oči a hľadela na obliekajúcu sa priateľku. Potom prikývla a pokrútila hlavou.
"Myslím, že si máme čo rozprávať."

"Je panovačná, namyslená, ctibažná, vášnivá, popudlivá, prudká-" nadával Sirius, mračiac sa na seba do zrkadla. Bol vo svojej izbe spolu s Jamesom, ktorý sa zabával na priateľovej nervozite.
Bolo zvláštne, ako veľmi sa jeho priateľ zmenil kvôli nejakej žene. Vlastne to bol stále ten istý človek, ale bolo na ňom vidieť, že mu nie je ľahostajná a že rozmýšľa inak.
"Skús túto," prerušil ho, podávajúc mu striebristú kravatu.
Sirius presekol priateľa pohľadom, no potom rezignovane vzdychol a previazal si ju okolo krku s výrazom, akoby si uväzoval slučku.
Potom sa otočil a zdvihol obočie, čakajúc na verdikt.
"Ty to nejako prežiješ," uzemnil ho James a prezrel si ho s tou kravatou. S čiernym oblekom dokonale ladila a k Siriovým búrkovým očiam krásne padla.
"Tak čo na ňu hovoríš?" spýtal sa zamračene Sirius.
"Je pre teba ako stvorená."
"Nepochopil si ma. Myslel som kravatu."
"To ja tiež," usmial sa James a radšej sklonil zrak, aby nevidel priateľove rozpaky.

"Nevyzerám ako nevesta," poznamenala Cygnia a sledovala svoj odraz vo veľkom drevenom zrkadle. Vedľa nej stála Hanna.
"Nie je to zlé."
"Je to pekné, ale nevyzerám ako nevesta."
"A ty chceš vyzerať ako nevesta?"
Cygnia sa na chvíľu zamyslela a predstavila si výraz Siria, výraz jej otca a výraz ostatných hostí.
"Vlastne nie. Stačí mi to takto."
Mala na sebe biele šaty bez ramienok až po zem, úplne obopínajúce jej štíhlu postavu. Boli vyšívané jemnou striebornou a béžovou niťou. Dole iba jemne, no smerom hore sa frekvencia vyšívania zvyšovala. Hore už bol kvetinový vzor pravidelný a opticky zväčšoval a zvýrazňoval prsia.
Boli to nádherné šaty, no nie úplne typické pre nevestu. No Cygnia v nich vyzerala úžasne.
"Siriusovi sa budeš páčiť."
"Máš pocit, že práve o to mi ide?" spýtala sa uštipačne Cygnia a pohľadom presekla svoju priateľku.
"Máš pravdu, prepáč," zatvárila sa ľútostivo Hanna a objala ju okolo pliec.
"Neboj sa, bude to dobré. Zvládneš to. Vezmeš si ho a budete žiť po svojom. On nie je typ, ktorý by ti robil problémy."
"Obávam sa, že problémy budem robiť skôr ja jemu."
"Bude na ňom to zvládnuť. Ak tvoj otec skutočne chce nahradiť Voldemorta, nie je hrozbou pre Siriusa a pre jeho priateľov? Nebude pre Siriusa v tom prípad lepšie, byť mu tak blízko?"
"Naozaj si myslíš, že preňho bude lepšie byť mu nablízku?"
"Možno keby si mu pomohla prekaziť plány svojho otca..."
Cygnia rozšírila oči a ustúpila od svojej priateľky, pozerajúc na ňu cez zrkadlo pohoršeným, neveriacim pohľadom.
"Čo si to povedala? Mám sa postaviť otcovi? Mám ho zradiť?"
Jej oči vyjadrovali úzkosť nad touto myšlienkou, no zároveň ukazovali i to, že niekde hlboko vnútri ju to už napadlo.
"Cygnia, naozaj chceš, aby sa z tvojho otca stal taký istý sadistický vrah ako z neho?" spýtala sa Hanna drsne, čo jej povahe vôbec nesedelo.
"Bolo by to pre jeho dobro, to vieš veľmi dobre."
"Čo by bolo pre jeho dobro? Ako ho mám podľa teba zastaviť? Zabiť ho? Nechať ho zavrieť do Azkabanu?"
"Nechaj to na nich. Povedz to Siriusovi," naliehala Hanna, jej pohľad bol zapálený.
Cygnia sa zachvela pri predstave, že by mala svojmu budúcemu manželovi povedať, prečo si ho v skutočnosti vzala. Nie, to by nemohla urobiť.
"Odíď prosím ťa. Stretneme sa v kostole. Chcem byť chvíľu sama."
Hanna sa zatvárila ľútostivo, jej oči znežneli ako oči matky. Pristúpila bližšie k Cygnii a pohladila ju po ramene, vidiac všetko to trápenie v jej očiach.
"Vieš, že to myslím dobre. Nikdy by som nechcela, aby sa ti stalo niečo zlé."
"Ale ono sa mi to už deje..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Prosííím, pre radosť:)

Klik!

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 8. července 2008 v 14:26 | Reagovat

jééé to je vážně mooc krásná kapitolka!! vážně se ti povedla a děkuju za věnování!;)

2 Lia Lia | 8. července 2008 v 15:20 | Reagovat

no teda....ako fakt.skvelá kapča..mne sa veľmi páči celá táto kapitolovka..je takí nezvyčajná.a úplne iná ako všetky iné..máš super nápady..len tak ďalej..píšeš veľmi pútavo..a niekedy aj tajomne.proste skvelo...trocha krátke akapitola..ale tak teším sa na ďalšiu a dúfam,.že bude už aj dlhšia ;) :)):.

3 Jasane Jasane | E-mail | Web | 8. července 2008 v 16:08 | Reagovat

Krásné! Lituju Cygnie... Chjoooo!!!xD Jinak napsané skvěle a co třeba takhle napsal Louku?:D Není to povinost, ale jako jen tak se ptám:D

4 monique monique | 8. července 2008 v 22:43 | Reagovat

jooj, strasne sa mi pacila scena James a Sirius...:D to s tou kravatou bolo mile :) a tiez dakujem za venovanie...

5 Ginny Ginny | E-mail | Web | 13. července 2008 v 23:37 | Reagovat

smutne.....fnuk :´( ale mocenQe pekne

6 nika nika | 29. července 2008 v 10:37 | Reagovat

ja ani neviem co mam pisat..... je to nadherne.... v buducnosti by si sa mohla stat spisovatelkou... tie prirovnania no proste to nema chybu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama