12. Smrtiaci bozk

27. června 2008 v 14:54 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
A ešte pridávam aj pokračovanie tejto poviedky. Zajtra neviem či niečo pridám, pretože dneska idem na chatu a povedzme si na rovinu, ide sa tam s cielom všetko zapiť:D:D:D

No... Každopádne, ešte jedna správa- niekedy v júly/auguste víde štvrtý diel série Anity Blakeovej, ktorej dali názov Kavárna šílencú. Neviem, síce je to hooodne blbý preklad, ale mne sa tento názov páči a neviem sa dočkať. Takže, už aby to bolo.

Obliekla si čierne nohavice a k tomu obyčajnú bielu košeľu. Aby vyzerala dostatočne úctivo ukázať sa pred otcom- jeho vyčítavý tón je teraz to posledné, čo potrebuje- obliekla si aj čiernu vestu so striebornými gombíkmi a strieborným lemom. Sama táto vesta bola drahšia ako ostatok jej dnešného oblečenia, vlastne bola drahšia ako väčšina oblečenia normálnych ľudí.
Na rýchlo sa sama upravila v zrkadle. Nedokázala zakryť svoju bledosť ani kruhy pod očami. No nevadilo to. Ak vyzerá zmorene, nech to len jej otec vidí. Nech vidí, ako si jeho dcéra užíva svoj predmanželský stav. Aké to asi bude po svadbe?
Vyšla z izby a zamierila do otcovho krídla.

Do pracovne ju prijal až chvíľu pred obedom. Zatiaľ mlčky pozorovala mamin obraz a pýtala sa sama seba, aká asi bola? Bola taká ako je Cygnia teraz?
Vošla a postavila sa pred jeho stôl.
"Je to dôležité, Cygnia?"
"Vedel si, že na Siriusa to nepôsobí?" okamžite povedala čo chcela. Dnes sa načakala už dosť.
Jej otcovi sa neprekonateľne zablyslo v očiach, náznak triumfu. Tento pohľad bol jasnou odpoveďou.
Cygnia rozhodila rukami a začala chodiť po miestnosti. Nehodilo sa to jej vychovaniu, ale nedokázala sa ovládať. Jej pocity nabrali vlastný smer a riadili jej telo.
"A ja som si vravela, prečo práve on. Nevedela som prísť na jediný dôvod, prečo to robíš. Postavenie, peniaze, prestíž... Nič, čo by si nemal a oni áno. Ale toto... Ako to zapadá do tvojho plánu?"
Montespan sa iba postavil, no potom sa ku podivu usmial.
"Cygnia, budem úprimný," začal a obišiel stôl. Zastavila a postavila sa pred neho. Oprel sa o kraj stola, ona stála asi na dva kroky pred ním. Stáli úplne obyčajne, no pre nich to bolo niečo veľmi nezvyklé. Cygnia by sa inokedy určite pozastavila nad celým jeho postojom k nej, no teraz na to nemala čas.
"Mal som isté tušenie, ale nič nebolo isté. Ale predpokladal som, že keď sme vás tam vtedy u Blackov našli, k niečomu došlo."
"Nie, dala som si pozor."
"I keď som ti výslovne prikázal-"
"Áno i tak," odsekla a vzdorovito zdvihla hlavu.
Jej otec sa i tak usmial a spravil k nej malý krok. Striaslo ju z jeho blízkosti.
"Nevadí, teraz je to už jedno. I tak sa všetko vyvinulo ako som chcel. A dnes si tu myslím preto, že si sa so Siriusom predsa len zblížila."
"Tak v tomto sa ti naozaj nehodlám spovedať."
"Nevadí. Ani to od teba nečakám."
Zdalo sa jej to, alebo mal dnes akúsi priveľmi dobrú náladu?
Posledný krát pozrela do jeho očí. Ich žltý, priam zlatý nádych bol krásny, rovnako ako u nej. No bol desivo krutý, víťazný.
Otriasla sa a sklonila pohľad. Vedela, že nad ním nikdy nebude môcť vyhrať.

Nedozvedela sa od neho nič viac, pretože mu ohlásili návštevu z ministerstva. No aj tak by jej to nepovedal, tým si bola istá.
S jej otcom niečo nebolo v poriadku, niečo, čo bolo nebezpečné. Ale ako veľmi? Mohla z toho nejako ťažiť?
Rozhodla sa počkať. Svadbe so Siriom už nijak nezabráni a i keď bola rozhodnutá Siriovi neublížiť, trochu ju desil pocit, že to už ani nejde.
Na druhú stranu sa cítila veľmi divne. Tak dlhú dobu, celý život, nemohla mať vzťah, lásku... Nemohla nikoho pobozkať. Pretože ako náhle sa jej pery dotkli pier niekoho iného, začala z neho vysávať život. Nemala na výber. A skrývať to tajomstvo svojej rodiny bolo zničujúce.
Ako bolo možné, že Sirius bol iný? Čím sa líšil? A keď sa líšil on, existuje niekto ďalší? Cygnia túto schopnosť zdedila, no otec jej nikdy nespomínal žiadne výnimky. No výnimky ani nezapadali do jeho pochmúrneho, zlom presiaknutého života. Ale Sirius ňou bol. A preto sa pre ňu stal dôležitejšou osobou ako ktokoľvek iný. Musí prísť na to, prečo práve on.

Celý týždeň na Siriusa ani len nenarazila. Bola zvedavá ako sa bude tváriť, no chcela sa vyhnúť jeho otázkam. Naozaj sa chovala ako blázon, to sa nedalo poprieť.
Vybrala sa von prejsť. Chladných a neosobných stien domu už mala plné zuby. Zatvorená vo vlastných izbách, skúmajúc samu seba, rozmýšľajúc nad Siriom... A ten bol iba vo svojej izbe, alebo bol preč. Nevedela kam chodieval a keď mala povedať pravdu, nezamýšľala sa nad tým.
Vonku bolo príjemné teplo a i keď fúkal chladný vietor, stačili jej šedé šaty s kvetinovým vzorom modrej farby po kolená.
Vošla do záhonu s ružami. Ovzduším sa tiahla silná vôňa ruží. Silne bila do nosa, omamovala.
Cygnia sa zamračila a zrýchlila krok. Zastavila sa až pri jazierku. Rýchlo prešla k ostrovčeku, vošla do altánku a sadla si na svoje obľúbené miesto.
Oprela sa a zavrela oči, nechala slnko, nech hladí jej tvár.
Jej myšlienky nabrali voľný spád, nechala ich voľne prúdiť.
Zabudla na čas aj na okolie, až po kým jej tvár nezatienila cudzia postava.
Otvorila oči a pozrela na Siriusa.
"Pekné miesto," poznamenal.
Nepozeral na ňu. Pozeral preč, na vodu.
"Myslím, že tie tri týždne to tu ešte vydržím. Vnútro domu je trochu... Chladné, ale vonkajšok je naozaj pekný."
Podozrievavo naňho pozrela.
"Prečo ten výraz tváre? Budeme sa brať, mali by sme sa spriateliť."
"Nebol si to ty, kto dal pred nedávnom u vás doma jasne najavo, že nemá záujem o priateľstvo?" spýtala sa ostro Cygnia.
"Možno som zmenil názor."
"No ja nie. Nemám záujem mať s tebou čokoľvek spoločné."
"Okrem sviatku manželského?" usmial sa Sirius.
"Je to z donútenia. Keby som to nemusela urobiť, nevezmem si ťa."
Siriove črty stvrdli. Skôr ako sa stihla brániť, chytil ju za ruku a postavil ju. Zovretie jej zápästia bolo silné, takmer jej vŕhrkli slzy do očí. No ovládla sa.
"Tak prečo sa potom necháš? Prečo to potom robíš?!" skríkol.
"Pusti ma," zavrčala. Sirius sa zamračil. Bola ako zviera. Nebezpečné. Neskrotné. No i tak elegantné a zvodné. Túžil po nej ešte aj teraz, keď mal chuť ju zabiť holými rukami.
"O čo ide v tejto hlúpej hre?" spýtal sa Sirius hrozivým hlasom.
"Hre? Myslíš, že je to hra? Myslíš, že ja sa zabávam? Že niekto povie koniec, a ono to skončí? Tak to ti niečo objasním- nemám na výber. Zapamätaj si jednu vec, keby som tu nemusela byť, nebola by som tu. Keby som si ťa nemusela brať, nebrala by som si ťa. Vlastne ťa neznášam."
"Na rozdiel od môjho brata."
"Čo s ním stále máš?!"
"A čo ty?"
"Čo ťa je do toho?" precedila medzi zuby.
"Takže s ním niečo máš?" spýtal sa a v očiach sa mu zablyslo.
"A keby aj áno?"
Siriusovo zovretie jej zápästia zosílilo a trhol ňou k sebe.
Zasykala a snažila sa mu vytrhnúť, no jeho výraz bol vytrhnutý z reality.
"Okamžite ma pusť!" skríkla a konečne sa jej podarilo vymaniť z jeho zovretia.
"Čo je to s vašou idiotskou rodinou?!" skríkol a v jeho tvári bol výraz, aký by nevedela ani popísať. Beznádej, zúfalstvo, hrôza, hnev... Striasla sa, potlačila slzy, ktoré jej vohnal do očí a narovnala sa.
Sirius pozrel do jej razom chladnej tváre. Čo ho tak nahnevalo? Prečo sa prestal kontrolovať? Bol zhnusený sám sebou, no opovrhovanie v jej tvári ho donútilo nedať to najavo. Neznáša ho, povedala mu to. On po nej túži a priťahuje ho, no je to čisto fyzická záležitosť. Ako osoba, jej vnútro... Nepoznal ju, bola mu cudzia a pri pohľade na jej tvár cítil prázdno pri pomyslení na život, ktorý bude musieť prežiť po jej boku.
Odstúpil, jeho črty boli razom chladné ako studený kov.
Pri pohľade do jeho tváre sa zamračila, no ona dokázala zachovať chladnú masku. Jej tvár stvrdla na kameň, oči potemneli, ich žiara sa stlmila.
"Ak je to všetko a nič viac po mne nechceš," na chvíľu sa jej hlas zastavil a Sirius len sťažka potlačil zachvenie pri jej tóne, tak chladnom, akoby odrazenom od kovového povrchu, ktorý sa mu dostal do hlavy a zvučal v každom jej zákutí.
"Mohol by si odísť? Ocenila by som, keby si sa v budúcnosti tomuto miestu vyhýbal a koniec- koncov by sme sa mohli vyvarovať aj spoločným rozhovorom."
Sirius potlačil úzkosť. Nikdy nepočul taký hlas. Akoby predstavoval inú stránku jej osobnosti, tú stránku, ktorá je skrytá za jej očarujúcim a zvodným zjavom.
Nebol schopný slova, iba stiahol črty tváre, otočil sa a nechal ju tam stáť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 27. června 2008 v 17:10 | Reagovat

noo teda....krute..ale aspon uz viem to tajomstvo....no stale je to zahadne..ze preco prave SIrius??Hm.som zvedava..

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 27. června 2008 v 17:21 | Reagovat

Ježiši.. To je hrozně smutný... Sirius se zachoval vážně hrozně..:( A Cygnia.... Mno rači nic, ale napsané je to jako vždy nádherně!

3 monique monique | 27. června 2008 v 22:28 | Reagovat

ou...no pekneee...som zvedava na dalsi vyvoj...a takisto na dovod, preco prave Sirius  :P

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 28. června 2008 v 11:13 | Reagovat

smutne........ja ze  sa  konecne  daju  dokopy........ale inak je  to  super napisane

5 luckily luckily | Web | 29. června 2008 v 15:51 | Reagovat

tak to bude skvělé manželství...:)))) mooooc se ti to povedlo, i když ten Sirius se tam trochu zachoval jako bastard, ale jinak ani se mu moc nedivím!!

krása!!!:)

6 nika nika | 29. července 2008 v 10:05 | Reagovat

je to hrozne zaujimave....

7 miriela miriela | Web | 2. března 2009 v 23:11 | Reagovat

brutálna kapitola, fakt parádna :)

8 Twinksie Twinksie | Web | 4. prosince 2010 v 22:28 | Reagovat

Úchvat! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama