15. Svet hore nohami

10. dubna 2008 v 18:20 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Pokračovanie Rose. Čo viac mám povedať? Neviem, akosi v poslednej dobe zase nemám nálady a nič sa mi nechce. Navyše mi je momentálne nejak blbo, nízka návštevnosť a problémy s triednou... No nič, snáď sa táto moja nálada čoskoro skončí. Prajen príjemné čítanie a napíšte mi na rozveselenie nejaké tie komentáre, vďaka:)

_____________________________________________________
"Môžem s tebou hovoriť?" spýtal sa s úsmevom Remus.
Prikývla som.
V poslednej dobe bol Remus jediný chalan, ktorého som zniesla. Našťastie sme sa ani jeden nevracali k "onej" udalosti, ku ktorej sa nevraciam.
Remusa po pár dňoch omrzel ten chladný prístup, ktorý ku mne mal po tej hádke s Blackom. A tak sa všetko vrátilo do starých koľají, no i tak s ním mám vždy čudný pocit, akoby niečo nebolo v poriadku.
Ani sme nemuseli nikam chodiť, pretože baby sa zdekovali hneď ako sa Remus priblížil.
"O čo ide?" spýtala som sa vecne, snažiac potlačiť to hejno živočíchov v tele.
"Vieš, Tichošľap nám povedal, že musíte pripraviť ten bál, takže viem, že budeš mať veľa práce a tak... Ak budeš potrebovať s čímkoľvek pomôcť, kľudne mi povedz a ja pomôžem."
Pokrútila som hlavou.
"Nechápem, prečo by si mi mal ponúkať svoj voľný čas na takú blbosť, ako je bál."
"No, pretože by som vedel o nejakej kompenzácii," zamumlal potichu Remus a sklonil zrak.
Úplne som cítila, ako sa mi zvrásnilo čelo a myslím, že sa mi aj parilo z hlavy.
"Kompenzácii?" zopakovala som stlmeným tónom, pretože inak by to bol škrekot.
"No, vieš... Ak by si chcela... Ak budeš súhlasiť... Mohlibysmetamísťspolu," zamrmlal sotva počuteľne, ale ja som mala zatiaľ sluch dobrý.
Narovnala som sa. Bože, veď je môj priateľ, tak prečo sa bojí, akoby som ho mala zbiť palicou? Ten svet je hore nohami.
"Tak to nie. Žiadna kompenzácia," povedala som rozhodne.
Remusom trhlo a pozrel na mňa pohľadom plným sklamania. Rozosmiala som sa.
"Žiadna kompenzácia. Na bál s tebou pôjdem preto, lebo chcem. Nemusíš mi pomáhať," povedala som s úsmevom a s hrejivým pocitom v žalúdku sledovala, ako sa Remova tvár vyjasnila.

*****

Dobre, je čas to urobiť. Nemôžme sa s Blackom tváriť, že sa nič nedeje. Toto je dôležité a týka sa to nás oboch. Ak to nebudeme riešiť, budeme mať problém a oboch nás to zničí.
To nie je sranda. Tu ide o veľa.
Blbý bál.
Skončila hodina a ja som sa nadýchla. Pri odchode z triedy som ho dobehla- a to som zhodila iba dvoch ľudí, aby som nespadla sama- a rýchlym krokom sa vyrovnala tomu jeho.
"Čo je?" spýtal sa po pár krokoch a ešte viac zrýchlil.
Páni, čudujem sa, že pri takom tempe za sebou nemá ohnivú čiaru.
"Mohol by si spomaliť?" povedala som príkro.
"Ak si to nepochopila, zrýchlil som práve pre to, aby som mal od teba pokoj," vysvetlil mi vecne, ale z jeho tónu sršal podtón hnevu.
"Od kedy pred dievčatami utekáš?" nedalo mi a rypla som si. No čo, nemusí byť jediný, kto uráža.
"Lenže ty nie si dievča, Lairová. Ty si katastrofa v hmotnej podobe, zoslaná na zem, aby mi ničila život."
Prehltla som tú naozaj šťavnatú a neoriginálnu nadávku, ktorá ma štípala v krku.
"Fajn, ak sa chceš stále hádať, poslúž si, ale máme spolu urobiť bál a to nepôjde bez vzájomnej komunikácie."
"Vieš čo? Napíš mi sovu," povedal a zabočil na chlapčenské záchody.
Zastala som a celá červená sa nadýchla. To bol podraz.
Ale ak si myslí, že sa ma zbaví tak ľahko...
Nadýchla som sa znovu a nabrala do pľúc čo najviac vzduchu. Vbehla som dovnútra.
Black stál v strede miestnosti a šokovane na mňa pozrel.
"To mi nedáš pokoj ani tu?!" skríkol a rozhodil rukami.
"Nie, nedám. Nepotrebujem, aby som kvôli tebe mala ďalšie týždne trestu!"
Zamračil sa a oči sa mu znova premenili na ten nekutý oheň, ako vtedy, keď sme spolu bojovali.
Inokedy by to bol nesmierne vzrušujúci pohľad, ale v túto chvíľu značil problémy.
Rukami som si prešla po tvári a vydýchla. Fajn, musím sa upokojiť.
"Pozri. Nechcem, aby sme boli priatelia, alebo aby sme viedli hodinové rozhovory, no nejak sa dohodnúť musíme," vysvetlila som pomaly a s rozvahou. Akoby som to hovorila malému dieťaťu- ale na rovinu, on sa tak choval.
Nakoniec prikývol.
"Fajn. Zajtra o siedmej v knižnici."
Prikývla som tiež, uvedomujúc si, že to je jediný piatok, ktorý mám voľný a ja ho DOBROVOĽNE strávim s ním. Ten svet je vážne hore nohami.
Zrovna dovnútra vbehla skupinka nejakých chalanov a tak som sa radšej vzdialila- a zakopla som pri tom iba raz a ani som nespadla. S tým svetom niečo naozaj bude.

*****

"A drž sa!" skríkla po mne Nicky, keď som odchádzala z izby.
Je desať minút po siedmej a ja idem s hrdinským oneskorením. Predsa nebudem taká trápna a neprídem načas na schôdzku s Blackom?!
Dobre, tento môj postoj je trochu -trochu dosť- detinský, ale no a?
Prišla som do knižnice- bolo štvrť na sedem preč- a s pocitom uspokojenia som sa poobhliadla po Blackovi.
Zrazu sa vynoril za mnou. Práve prišiel. Práve prišiel?!
On prišiel neskôr ako ja? Čo si to dovoľuje?!
"Ideš neskoro," povedala som mrazivo a otočila sa k nemu.
"Sorry, nestíham. Vera bola trochu viac vášnivá," usmial sa prázdne. Vedela som, že to bol iba pokus ma usadiť a zároveň čo najviac zraniť. A viete čo- ono to funguje!
"To je super," zamumlala som. Radšej keby som to nepovedala. Podľa ostrého tónu môjho hlasu mu muselo byť jasné, ako ma to žerie. A tak ma napadlo- prečo ma to dočerta žerie?
"No dobre, Lairová. Pohni, pretože za hodinu ma čaká Pomona."
Zamračila som sa a tento raz som si radšej kusla do jazyka, i keď ma napadlo hneď niekoľko viet, ktoré by v tú chvíľu boli absolútne nevhodné, no ja by som ich i tak povedala.
No i tak som proste musela niečo povedať.
"Tak počúvaj. TY si navrhol dnešok. TY si navrhol tento čas. TY si ten, kvôli ktorému tu dnes trčím. A JA budem tá, ktorá povie, kedy odtiaľto odídeš. Je to jasné?" povedala som a upreným pohľadom som mu pozerala do očí. V duchu som sa spytovala, kde sa vo mne berie ten syndróm generála. Ale nesťažovala som sa.
Black iba prižmúril oči a bez slova si išiel sadnúť. Bez slova, bez pripomienky. Svet je hore nohami, spomínala som to?
Tak to by sme mali.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Prosííím, pre radosť:)

Klik!

Komentáře

1 Jasane Jasane | E-mail | Web | 10. dubna 2008 v 19:15 | Reagovat

Super kapitola.. Ty jejich hádky jsou fakt supr xD A Remíík jééjda xD

2 luckily luckily | Web | 10. dubna 2008 v 20:19 | Reagovat

skvělá kapča...:)) já nemám slov, skvělé....:)))

3 Illandris Illandris | Web | 10. dubna 2008 v 21:45 | Reagovat

Úžasná kapitolka. Ten Remus mě fakt dostal. Vůbec jsem nečekala, že to bude on:))

Rychle další:))

4 Lia Lia | 11. dubna 2008 v 14:09 | Reagovat

no teda..akoze ten Sirius sa správa dosť blbo...pňak jeden....ale som zvedavá na ďalšiu kapču:)

5 Ginny Ginny | E-mail | Web | 11. dubna 2008 v 14:11 | Reagovat

je  to mocenko  pekne

6 alaex alaex | Web | 11. dubna 2008 v 14:25 | Reagovat

máš u mě diplomek

7 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 8:21 | Reagovat

ja som na Remusa nejak zabudla o:) ale je to zlaté :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama