14. Tiché obdobie

7. dubna 2008 v 17:26 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose

Pokračovanie k Rose, i keď teda neviem na kolko je táto kapitola podarená. Skôr je taká prechodná, ale snáď sa vám bude páčiť. Tak keby hej, určie nechajte komentáre, všeky ma potešia:))

______________________________________

Nemo, úplne zaskočene a určite celkom červená, som k nemu zdvihla pohľad.
Stál pri mojom boku, otočený opačným smerom ako ja a pozeral sa mi do očí.
Bola to husia koža, to čo sa mi prehnalo po celom tele? Pre svoje vlastné dobro dúfam, že nie.
"Myslím..." asi v tomto bode sa mi zlomil hlas. Celkom nečakane som si uvedomila, že mám v krku obrovskú hrču, ktorej sa nie a nie zbaviť. No to sa mi snáď iba zdá! Veď ja nemám čo povedať!
Asi po prvý krát v živote niečo povedať chcem a nejde mi to. Obyčajne je to naopak.
"Myslíš?" spýtal sa s jemným úsmevom Sirius a skôr ako som stihla namietať, sklonil sa ku mne bližšie.
V tom istom okamihu som zdesene ustúpila, čo malo na svedomí to posledné normálne uvažovanie v mojej hlave.
S rozšírenými očami som pozerala do jeho stále viac zachmúrenej tváre.
Nakoniec sa narovnal a jeho črty boli pevné ako kameň.
"Fajn, tak poďme," potom povedal heslo a my sme vošli dovnútra.

******

Potichu, až tak ticho, že som si bola istá, že ja nie som niečoho takého schopná, sme prešli cez obraz a pomalými a veľmi opatrnými krokmi sme vošli do spoločenskej, ochotní kedykoľvek skočiť na zem, aby nás nevideli.
Sirius bol predo mnou a ja som cez neho nič nevidela a pre to ma dvojnásobne prekvapilo, keď sa narovnal a vykročil dopredu, akoby nič.
Preboha, snáď sa predsa len nerozhodol tam naklusať a pomätene sa smiať?!
"Sirius!" sykla som v snahe nebyť moc hlučná, no v tom som si všimla, že na gauči už nikto nie je.
"Dúfam, že ich nenájdem v Jamesovej posteli," povedal Sirius chladne a zamieril preč.
"Ja som ťa snáď niečím vytočila?" spýtala som sa ho zrazu.
Vlastne by som bola sto krát radšej, keby už konečne vypadol a ja som mohla byť sama, no i tak som si nedala pokoj. Nešlo mi do hlavy ako sa celý dnešný večer vyvíjal.
Otočil sa ku mne s pohrdlivým výrazom v tvári. Tak presne toto je ten Blackovský výraz. Taký nedokázala spraviť ani jeho sesternica Bellatrix a tá teda pohŕdala všetkým, vždy a všade. Bola ako spoľahlivý stroj na vysokofrekvenčné pohŕdanie- a v tom prípade by bol teraz Sirius ale novší model.
"Či si ma vytočila? Vytáčaš ma celú dobu, čo sa poznáme! Neviem, čím som ti tak strašne nesympatický, ale začína to byť trápne!"
Zamračila som sa a pokrútila som hlavou v tom najpobúrenejšom geste, akého som bola kedy schopná.
"To hovorí ten pravý! Hlavne, že ty mi musíš strpčovať každú minútu! Pokiaľ si dobre pamätám, to kvôli tebe mám trest, kvôli tebe mám problém s Malfoyom a kvôli tebe sa stalo všetko zlé od kedy som na tejto debilnej škole!"
Zamračil sa, no v jeho očiach bolo niečo... Niečo desivé, no zároveň som mala pocit, akoby som mu neuveriteľne ublížila. Ublížila som? Kamennému Blackovi?
"Strč sa, ty hlúpa špinavá humusáčka," precedil chladne a otočil sa preč.

*****

Neviem presne, ako dlho mi trvalo sa dostať do izby, ale mala som pocit, akoby to boli aspoň tri hodiny. Naozaj mi povedal humusáčka?
Ľahla som si na posteľ neschopná už robiť čokoľvek iné. S roztvorenými očami som hľadela do stropu až do vtedy, kým ma nepremohol nepokojný spánok.

*****

"Rose? Preboha, Rose, vstávaj!" počula som Lilyn hlas a cítila som, ako mnou triasla.
Pootvorila som oči a zaostrila na jej vystrašenú tvár.
"Hm?" spýtala som sa nechápavo.
"Už ťa budím desať minút a ty nie a nie sa zobudiť. Je všetko v poriadku?" spýtala sa a ja som cítila jej prsty na čele.
"Teplotu nemáš, ale oči máš akési červené a opuchnuté... Ty si plakala?" spýtala sa a ja som prižmúrila oči.
Takže to nebol sen. Skutočne som zo spania plakala.
V tom ma napadlo ako včerajší večer prebiehal. Prehrávač v mojej hlave nevynechal ani tú scénu na gauči s hlavnými aktérmi Lily Evansovou a Jamesom Potterom.
"Nie. Asi to bude len alergiou," povedala som a posadila som. Zistila som, že som stále oblečená.
"Teraz v zime, jasné... Rose, je všetko v poriadku? Urobil ti včera niečo Black?" spýtala sa a ja som sebou pri počutí toho mena trhla.
"Jeho mi už ani nespomínaj," precedila som skrz zaťaté zuby.
"Takže hej. No tak, čo ti urobil?" spýtala sa Lily a proti mojej vôli si sadla vedľa na posteľ.
"Neurobil mi nič, jasné? Tak sa o ňom už nebavme. Ak dovolíš, chcem sa prezliecť," povedala som celkom dosť chladne a odmietla sa pozrieť do Lilynej smutnej tváre.
No, bola som trochu tvrdá, ale moja nálada nedosahovala ani stupeň jedna na stupnici do desať.
"Hej. Za chvíľu je hodina. McGonagallka ťa stiahne z kože, keď prídeš zase neskoro," povedala Lily a usmiala sa.
No, to je fakt. Na porážku.
Pozrela som na ňu a spravila som asi ten najbiednejší úsmev v histórii ľudstva.

*****

"Vianočný bál..." vydýchli všetci prekvapene. To ako fakt?
Priznám sa, patrím skôr k tej skupine, ktorá také niečo zavrhuje. Bohužiaľ- účasť povinná.
No, aspoň nie som medzi tými chudákmi, ktorý ho budú pripravovať.
"Hej, Lairová," ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila.
Prekvapene som sa nadýchla, keď som zistila, že to na mňa hovorí Black.
Od tej udalosti po prvom treste- ku ktorej sa nevraciam- sme spolu ani len neprehovorili a pozreli sme na seba iba keď to bolo nutné- pri tom ďalšom mále trestov, čo sme od vtedy mali. Mali sme také tiché obdobie. Veľmi, veľmi tiché.
Tak sa nečudujte, že ma úplne vyviedlo z miery, že na mňa prehovoril.
Až keď som zaostrila na jeho pohľad "zatvor ústa ty krava", konečne som sa spamätala a potlačila horko v tvári, ktoré malo na svedomí začervenanie.
Celkom zreteľne som videla, ako Black prevrátil očami.
"No tak čo chceš?" spýtala som sa ho, aby som to nemusela ďalej znášať.
"Volá nás McGonagallka, ibaže ty si slepá ako patróna."
Zamračila som sa a pevnejšie stisla pohár, ktorý som mala v ruke.
"Počkáme ťa tu," povedala Lily. Prikývla som a nasledovala som Blacka k profesorskému stolu.

*****

"Máte ho na starosti," zopakovala profesorka a ja- keď som zistila, ako sa nadychuje- som zúfalo pozrela po ostatných profesoroch.
"Ale pani profesorka, so všetkou úctou, ako to mám stíhať, keď musím chodiť na vaše tresty?" spýtal sa zrazu Black vedľa mňa a mne neušlo, že hovorí v jednotnom čísle.
"Bál je za dva týždne a keďže toho budete mať naozaj veľa, vaše tresty vám až do Vianoc odpúšťam. A keďže by ste si naňho iste radi zohnali oblečenie, máte povolené ísť do Rokvillu."
Zavrela som ústa a nadýchla sa. Proti tomuto sa nedalo protestovať.
Áno, budem toho mať veľa, žiadny voľný čas a strávim nespočetne veľa hodín s Blackom navyše, no dá sa to zvládnuť a to je pre profesorku podstatné. Prečo by ju mal obťažovať taký pošuk ako Black a bohužiaľ i ja, jeho nevinná obeť?
"To je všetko," povedala, keď sme sa nemali k odchodu.
Tento krát som sa spamätala prvá a rýchlo som sa otočila k odchodu.
Po ceste som nabrala Lily a Nicky, narýchlo a s pár nadávkami im oznámiac, čo bude mojou jedinou myšlienkou nasledujúce dva týždne.
"Musíme ti vybrať nejaké šaty," povedala nadšene Nicola a ja som na ňu pozrela.
"Si hluchá?! Nepočula si, čo som práve povedala?!" spýtala som sa jej na plné hrdlo a potlačila chuť kopnúť do brnenia, okolo ktorého sme prechádzali. S najväčšou pravdepodobnosťou by mi to vrátilo, takže som sa rozhodla to neriskovať- navyše by som si určite zlomila nohu len čo by som sa ho dotkla.
"Počula, ale i tak to nemení nič na to, že na ten bál ťa niekto pozve a ty musíš mať šaty," usmiala sa Nicky. Jej krásna tvár sa rozžiarila a oči boli plné niečoho, čomu som nerozumela.
Zamrkala som a pokrútila hlavou.
"O čom to hovoríš?" spýtala som sa po chvíli, keď mi to stále nedávalo zmysel.
"Vydrž päť sekúnd a uvidíš," usmiala sa tento raz i Lily. Zmätene som pozrela na Nicky a zase na Lily, no ony sa iba pozerali niekam za mňa.
V rýchlosti som sa otočila a pozrela na prichádzajúceho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Prosííím, pre radosť:)

Klik!

Komentáře

1 monique monique | 7. dubna 2008 v 17:36 | Reagovat

uch :D to si spravila schvalne, hned a zaraz chcem vediet kto to je:D

2 LucYnka LucYnka | Web | 7. dubna 2008 v 18:31 | Reagovat

Ahojky:) Na mojom blogu je bleskovka...ak chceš sprav ju...a tiež by som ťa chcela poprosiť či by si nehodila hlas Ladynke tuto↓

http://silvinqa.blog.cz/0804/sonb-zacina

ďakujem...:) prepáč mi za reklamu a keď budeš potrebovať hlas tak mi napíš na blog...s radosťou pomôžem..:) tak pa pa:)

3 Lia Lia | 7. dubna 2008 v 21:13 | Reagovat

ach tak ty... si!!!To bolo schvalne ten koniec!Ja ta asi uskrtim!!Nie nie len zartujem..pis pis a este raz pis..som nedockava:D...no kto to moze byt?:D

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 8. dubna 2008 v 14:04 | Reagovat

heeeej to neni  fer, ja  chcem vediet  kto  ju  pozve  a  chcem  to  vediet  rychlo

5 Jasane Jasane | E-mail | Web | 8. dubna 2008 v 16:40 | Reagovat

Hééj! CHCI OKAMŽITĚ VĚDĚT KDO TO JE!!!!! Jako vážně...xD Vypadá to upa skvěle!

6 Illandris Illandris | Web | 10. dubna 2008 v 21:41 | Reagovat

Jé, takhle to utnout, to nemám ráda:)) Jdu na další.

7 mirusik mirusik | E-mail | Web | 4. listopadu 2008 v 14:03 | Reagovat

*****

8 Nellie Nellie | Web | 31. května 2009 v 8:17 | Reagovat

och..prečo ustúpila?:D Ale Sirius sa znovu a znovu prejaví ako somár :/ ako toho neznámeho príchodiaceho tipujem Luciusa?:D idem na dalšiu:)

9 Little Treasure Little Treasure | Web | 27. června 2009 v 21:39 | Reagovat

ako naschvál...kto prišiel??? ):/ idem na ďalšiu, som taká zvedavá, že sa nezmôžem na duchaplnejší koment :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama