10. Pomiešané osudy

12. dubna 2008 v 18:08 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
Najskôr musím poďakovať Jimmi, ktorá ma svojim komentárom k poslednému dielu Osudov nakopla k napísaniu pokračovania. Celkom už aj viem, čo si s poviedkou počať- a to je fajn:)

Každopádne dneska po ceste domov mnou prefrčala múza a napadlo ma asi dvadsať rôznych vecí do poviedok, hlavne do Rose. Teraz už je len treba dať to nejak dokopy, čo tá moja podarená múzička nechala na mňa.

Tak prajem príjemné čítanie a nechajte nejaké tie komentáriky, pa!

_____________________________________________________
Draco sa zobudil v nemocničnom krídle. To poznal až príliš dobre.
Pootvoril oči. Okolo neho bola tma. Takže je noc. A okrem neho tu nikto nie je.
Super. Aspoň môže rozmýšľať nad tým, čo sa to stalo.
Bol to sen? Alebo spomienky? Alebo to bolo niečo, čo mu Sebastien natlačil do hlavy? A ak by to tak bolo, čoho všetkého je ten chalan schopný?
Zavrel oči a potlačil chuť znova odpadnúť. Na myseľ sa mu však drala otázka, kto ho sem priniesol. Sebastien? Prečo by to robil? Ale keby to neurobil, mal by problém.
A Draco rozmýšľal, čo mu vlastne bráni v tom to niekomu povedať. Napríklad riaditeľke.
Na myseľ mu prišla Hermiona. Zatúžil ju vidieť. Tak ako nikdy pred tým. Možno bude niečo vedieť.
S pochmúrnymi myšlienkami znovu zaspal.

Zobudil sa na studený dotyk na svojej dlani. Pootvoril oči a stretol sa s vyplašeným pohľadom teplo hnedých očí.
"Draco..." vydýchla Hermiona a objala ho.
"Tak som sa bála. Čo sa stalo?! Madam Pomfreyová povedala, že ťa sem priniesol Sebastien. Vraj si zrazu odpadol."
"Veríš tomu?" spýtal sa a slabo sa usmial.
Hermiona sa zamračila a posadila sa na Dracovu posteľ, pri čom sa k nemu trochu naklonila, aby ich náhodou niekto nepočul.
"Tak čo sa stalo?"
Draco vzdychol a pozrel iným smerom.
"Neviem. Prišiel som do izby, zrovna keď písal svojmu starému otcovi. A potom..."
Odmlčal sa a Hermionu to trochu vydesilo. Čo sa tam len mohlo stať? Pevne dúfala, že jej to Draco povie.
Natiahla ruku a pohladila ho po líci, čím ho donútila na ňu pozrieť.
"Potom? Čo sa stalo potom?" spýtala sa jemne a uprene sa mu zahľadela do očí.
"Vždy si mala taký sugestívny pohľad, alebo to je iba mojím vplyvom?" usmial sa chabo, no potom sa znova zamračil. Pri pohľade jej nežných, no neústupných očí to vzdal.
"Provokoval ma. Ale akomile som sa mu pozrel do očí, videl som... Ja... Neviem čo to bolo..." vzdychol a rukou si prešiel po tvári, akoby na nej mal niečo nepríjemné.
"Skús mi to popísať," povedala pokojne a povzbudivo Hermiona.
"Akoby spomienky. Ale bol som v nich mladší. Mohol som mať tak desať. Aj Sebastien bol ako ja, bol tam aj jeho starý otec a môj otec... Podávali si ruky, akoby sa na niečom dohodli... A potom som plakal... Neviem prečo, ale cítil som bolesť. A potom som odpadol."
Hermiona sa od neho odtiahla. Snažila sa tváriť normálne, no nešlo. Ak to skutočne boli Dracove spomienky, čo je potom medzi Malfoyovcami a Artreovcami? Prečo si podávali ruky, prečo Draco cítil bolesť a čo všetko o tom Sebastien vie?
"Teraz si odpočiň. Ja musím niečo zariadiť," sladko sa usmiala a dala mu krátky bozk.
Usmial sa.
"Čo je?" spýtala sa podozrievavo.
"Nič, nič," povedal rýchlo, no stále sa usmieval.
"Tak čo je?" spýtala sa a zamračila sa.
"Ja len tak... Je to také... Zvláštne."
Hermiona naňho chvíľu podozrievavo hľadela. Mala chuť sa usmiať. Rýchlo sa otočila a odkráčala z ošetrovne.

Hermiona vošla do Veľkej siene. Zrovna bol čas večere, takže nepochybovala o tom, že tu Sebastiena nájde.
Iba za jeden deň sa obklopil najsilnejšími Slizolinčanmi a mal ich v šachu. Slizolinčanky, a nie len tie, naňho pozerali ako na boha. Prišlo jej nechutné, že ona v podstate len pred nedávnom robila to isté.
Stála medzi dverami a pohľadom našla i chrabromilský stôl. Gabrielle sedela sama a bola bledá. Veľmi bledá. Harry sedel ďaleko od Rona. Vyzerali, že sa nerozprávajú. Ale prečo?
Odpustia jej niekedy?
Zamierila k slizolinskému stolu a zastavila sa až za Sebastienom.
Až teraz si všimla Goyla, ktorý sa postavil a zazrel na ňu.
"Čo tu chceš, ty humusáčka?" vypotil zo seba na veľa a zamračil sa, čím svojej tvári dodal komický výraz.
Sebastien po ňom pozrel a rovnako sa postavil.
"Ale no tak, prečo hneď tie urážky? Hermiona je vždy vítaná pri našom stole, nemám pravdu?" usmial sa a pozrel na ňu.
"Môžeme sa pozhovárať? Osamote."
Sebastien sa žiarivo usmial na dievčatá, čo z neho nespustili oči za celý rozhovor s ňou.
Potom sa otočil na Hermionu a nasledoval ju von zo sály.

"Čo odo mňa potrebuješ, moja sladká Hermiona?" usmial sa afektovane.
Hermione celú dobu chodila po rozume otázka, ako to, že nevidela túto jeho tvár pred tým.
"Nechaj si tieto keci, Sebastien. Už ti na ne neskočím."
"V tom prípade predpokladám, že si bola so svojím drahým Dracom," usmial sa ešte viac.
Prikývla a obzrela sa, či ich niekto nepočúva.
"Povedal mi, čo sa stalo..."
"A ty si sa ako pravá románová hrdinka prišla vyzvedieť, čože to malo znamenať, však?"
Hodila po ňom ostrým pohľadom. Bolo neuveriteľné, aká zlosť v nej vedela vzkypieť po minúte rozhovoru s ním.
"O čo tu ide, Sebastien? Čo chceš týmto všetkým dokázať. Najskôr ja, potom Draco. O tvojej sestre ani nehovoriac. Čo chceš?"
"Pripomenúť jednému svojmu starému priateľovi jeho povinnosti," povedal Sebastien a prižmúril oči. Išiel z neho strach. Tak, ako dokázal okúzliť, vedel aj vystrašiť.
"Dracovi? Ide o tie spomienky?"
Sebastien sa znova usmial, akoby sa nikdy nič nestalo.
"Až si Dráčik spomenie, nech sa zastaví. Budem ochotný mu to vysvetliť."
Hermiona od neho odstúpila. To asi znamená, že ich rozhovor je u konca.
Sebastien jemne kývol.
"Rád som sa pozhováral, moja sladká. A teraz ak dovolíš, vrátim sa k svojím poskokom."
Otočil sa a sebavedomým krokom sa vrátil do siene. Ale ona stratila akúkoľvek chuť od jedla.
Mala chuť sa osprchovať, akoby zo seba chcela zmyť jeho slová presiaknuté bahnom.

Ešte v ten večer sa vrátila na ošetrovňu a všetko Dracovi povedala.
Zamračil sa a odtiahol sa od nej.
"Nemala si za ním ísť," povedal po zdrvujúcej chvíli ticha.
"Nechápem prečo."
"Hermiona, ak sa čo len trochu podobá na svojho starého otca... Radšej ho neprovokuj."
"Ja len chcem zistiť, o čo tu ide. Čo ti chce pripomenúť, a akú úlohu som v tom hrala ja?"
"Možno mu ani tak nešlo o teba, ako o niekoho iného..."
Hermiona sa postavila. Žeby...
"Harry..." vzdychla a odbehla preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Kto je vaša najmenej obľúbeaná postava vo svete Harryho Pottera?

Harry Potter 7.1% (13)
Hermione Granger 4.3% (8)
Sirius Black 3.8% (7)
Ron Weasley 3.8% (7)
Ginny Weasley 15.2% (28)
Fred/George Weasley 3.8% (7)
Albus Dumbledore 1.6% (3)
Luna Lovegood 1.6% (3)
Draco Malfoy 14.1% (26)
Lucius Malfoy 8.2% (15)
Bellatrix Lestrange 7.6% (14)
Lord Voldemort 9.2% (17)
Iný 19.6% (36)

Komentáře

1 Lia Lia | 13. dubna 2008 v 17:04 | Reagovat

no teda..zvlastne..ja som z toho jelen:(

2 Jimmi Jimmi | 14. dubna 2008 v 10:23 | Reagovat

Super, čím ďalej tým lepšie. Uvedomuješ si, koľko možností si si touto kapitolou odkryla? To som fakt zvedavá ako z tohto vykorčuľuješ (v dobrom). Držím palce. A píš.

3 monique monique | 17. dubna 2008 v 14:53 | Reagovat

uch...ty nam to zamotavas, zamotavas...:) tak aby si to aj odmotala potom :)

4 alegra alegra | 25. dubna 2008 v 19:32 | Reagovat

wahaaaa cakam na pokracko :D

5 lenqa lenqa | 25. dubna 2008 v 21:52 | Reagovat

a nova nebudee?:(

6 monči monči | 30. dubna 2008 v 12:57 | Reagovat

super kedy bude pokračko???

7 monči monči | 2. května 2008 v 18:45 | Reagovat

to pokračko please?

8 monči monči | 5. května 2008 v 18:17 | Reagovat

tak asi sa nedočkam

9 Lostt Lostt | Web | 5. května 2008 v 19:08 | Reagovat

idem na to, dont worry:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama