9. Removo tajomstvo

27. března 2008 v 22:08 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Takže, pridávam pokračovanie k Rose. Ospravedlňujem sa, zase neni o moc akčnejšie, ale to táto poviedka asi ani veľmi nebude. Žiadne krviprelievanie a šľahanie kliatbami na všetky strany nečakajte.
Ale aj tak, prajem príjemné čítanie a subujem, že sa začne niečo diať. A píšte komentáre, a la palivo pre rýchlejšie písanie.
Uvidím, podľa nálady pridám zajtra-pozajtra pokračovanie k Lekciám.

"Remus?" spýtala som potichu, no neotočila som sa.
Postavil sa vedľa mňa a tiež sa pozeral na regál plný kníh.
"Hm?" spýtal sa akoby ospalo.
"Vieš, niečo by som sa ťa chcela spýtať..." začala som opatrne.
"Tak sa pýtaj," povedal trochu zmätene a prvý krát na mňa pozrel.
"No... Nemusíš mi odpovedať, ak to bude príliš osobné. Alebo keď nebudeš chcieť, samozrejme," povedala som a rozmýšľala, prečo proste nepoviem rovno čo chcem vedieť.
"Rose, no tak, pýtaj sa čo chceš."
Niečo mi hovorilo, že to, čo sa dozviem- alebo nedozviem- sa mi nebude páčiť.
"Čo sa s tebou deje? Prečo každý mesiac je pár dní, kedy si taký... Potlčený a unavený, zmorený a smutný..." nevedela som, ako by som asi mala pokračovať a tak som stíchla.
Jeho tvár sa stiahla. Otočila som sa k nemu celým telom a pozorne sledovala jeho reakciu.
Telo sa mu naplo, oči sa zúžili a čelo sa zvrásnilo.
Jeho tvár tak vyzerala ešte viac zúbožene ako pred tým. Vyzeral, akoby ho niečo pekelne bolelo.
Natiahla som k nemu ruku a dotkla sa jeho pravého líca. Neviem, prečo som to urobila, ale v tú chvíľu mi to prišlo ako to najlepšie, čo som mohla urobiť.
Trochu sebou cukol, ale moju ruku si na tvári nechal.
"Rose..." vzdychol a potom sklonil tvár. Videla som, že rozmýšľa, akoby hľadal slová.
"Ak nechceš odpovedať, nemusíš," povedala som rýchlo.
"Ale vieš, že mne môžeš povedať všetko," dodala som a pristúpila k nemu malým krokom a naklonila sa, aby som mu videla do tváre.
"Som vlkodlak," ozvalo sa zrazu spoza jeho pier a ja som cítila, ako som stuhla.

*****

V tú chvíľu, akoby niekto zhasol. Alebo aspoň ja som mala ten pocit. Pred očami sa mi urobili tmavé fľaky a ja som sa musela chytiť police, aby som sa udržala na nohách.
Na starej škole nás učili, že vlkodlaky sú zlé tvory... Akoby som počula profesorkin hlas:
"Vlkodlaky sú neskrotné tvory, ktoré patria medzi čarodejnícke zvery s najväčším stupňom nebezpečenstva. Ľudia sa vlkodlakmi stávajú výlučne po uhryznutí iným vlkodlakom, tento proces je nezvratný i keď dnešný vývoj je na takej úrovni, že je možné príznaky zmierniť. Raz za mesiac sa postihnutý, inak duševne zdravý človek, mení na zabijáckeho netvora bez citov. Je to jeden z veľkého mála čarovných tvorov, ktoré aktívne vyhľadávajú ľudí ako svoju obľúbenú korisť..."
Až podľa Removho výrazu som pochopila, že som to hovorila nahlas.
Trochu odstúpil pri posledných slovách.
"Vidím, že poučku poznáš dobre," povedal trochu kyslo, no nie prekvapene.
Zaostrila som na jeho tvár a zvraštila obočie. Spomenula som si na posledné profesorkine slová:
"Keď nie je spln, je neškodný ako ktorýkoľvek iný človek. Vlkodlaci často krát za svoje postihnutie nemôžu a nie je správne ich vyraďovať zo spoločnosti."
To už som nahlas nepovedala, dala som si na to pozor.
Zavrela som oči a pomaly sa pár krát nadýchla a vydýchla. Potom som oči znova otvorila a stretla sa s nervóznym pohľadom svojho priateľa. Svojho veľmi, veľmi dobrého priateľa. Tak prečo by mi to malo vadiť? No tak sa občas premení na väčšieho, zdeformovaného psa.
No a? Malo by mi to vadiť?
"A James o tom vie?"
Prikývol, stále zamračený s tvárou plnou starosti a nervozity.
"Aj Sirius a Peter," povedal po chvíli rozpačito.
Prikývla som. A zrazu mi to došlo- nevadí mi to. Vôbec mi to nevadí.
"Dobre," povedala som zrazu veselo. Neviem, ale cítila som sa veľmi spokojne a voľne.
Remove oči sa rozšírili prekvapením.
"Čo?"
"Vravím dobre. Fajn," povedala som a pristúpila k nemu o krok bližšie, no on ustúpil.
"Ty sa ma nebojíš, nevadí ti to?!" spýtal sa a mne sa zdalo, že to on začína byť hysterický.
"Nie, nevadí a nebojím sa."
Asi tomu neveril, pretože prižmúril oči a skúmavo sa na mňa zahľadel.
"Naozaj?"
Prikývla som a usmiala sa. Trochu zdráhavo mi úsmev oplatil a už to nebol ten sklamaný, smutný úsmev. Radostne som sa zasmiala a z náhleho precítenia som ho objala.

*****

Remus chvíľu zaskočene stál- dnes sa mi podarilo dva krát prekvapiť vlkodlaka, a to za menej ako päť minút- a potom ma tiež, trochu zdráhavejšie objal.
"Teda... Ako je možné, že to berieš tak v pohode?" spýtal sa prekvapene a ja som sa odtiahla.
"A prečo nie? Ak mi sľúbiš, že pri úplnku sa odo mňa budeš držať čo najďalej, nevidím v tom žiadny problém," povedala som veselo. Trochu sa zamračil, no potom prikývol.
"Nedopustím, aby sa ti niečo stalo, tobôž nie mojou rukou... Alebo drápom," dodal trochu veselšie, ale ja som aj tak vedela, že to myslí vážne.
Usmiala som sa a znovu ho objala. Tento raz sa pripojil okamžite a s takým nadšením, že som mala chvíľu pocit, že nemôžem dýchať.
"Ale neudus ma, fajn..." zachraptila som pobavene, na čo sa trochu odtiahol, no nie moc.
Pozrela som mu do tváre a zrazu som si viac ako jasne uvedomila, že je odo mňa vzdialená iba na pár centimetrov.
Iba vzdialene som vnímala, ako sa ku mne Remus zrazu nakláňal, čím sa naše pery dostali do bezprostrednej blízkosti.
Oblialo ma horko a ja som vedela, že sa červenám.
Pocítila som jeho dych na tvári a takmer sa perami dotkla tých jeho, no vyrušilo nás nejaké hlasné buchnutie a my sme od seba odskočili.
Išlo to z niektorej vedľajšej uličky. Akoby spadli knihy.
Rýchlo sme po sebe pozreli a naraz sa rozbehli smerom toho zvuku.
Vyjavene som ostala pozerať na scénu, ktorá sa odohrávala len tri uličky od tej, v ktorej sme pred tým stáli.
Black ani nezaregistroval našu prítomnosť a ďalej sa snažil perami rozdrviť drobnú blondínku v jeho náručí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aká je váša obľúbená postava zo sveta Harry Potter?

Harry Potter 6.9% (19)
Hermione Granger 5.8% (16)
Albus Dumbledore 2.2% (6)
Sirius Black 24.3% (67)
Ron Weasley 2.5% (7)
Ginny Weasley 3.3% (9)
Fred/George Weasley 10.5% (29)
Luna Lovegood 4% (11)
Draco Malfoy 16.7% (46)
Lucius Malfoy 2.9% (8)
Bellatrix Lestrange 5.1% (14)
Severus Snape 9.1% (25)
Lord Voldemort 2.2% (6)
Iný 4.7% (13)

Komentáře

1 monique monique | 28. března 2008 v 13:16 | Reagovat

WOW...dalsiuuu...ale najskor Lekcie :)

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 28. března 2008 v 14:03 | Reagovat

Mazec!!!xD Super kapitola na to koukám:D Supa!!! Vážně skvělý!!!!! Prosím další hned po Lekcii(?? Nevim jestli to skloňuju dobře xD) Super kapitola!

Chudinka Rose xD

3 Illandris Illandris | Web | 28. března 2008 v 22:47 | Reagovat

Super kapitolka, docela se divím, že to Remus všechno Rose vyklopil. Jsem moc zvědavá na další:)))

4 Lia Lia | 29. března 2008 v 9:06 | Reagovat

nooo teda...uz som zvedava na dalsiu kapcu..a ten SIrius:D

5 Ginny Ginny | E-mail | Web | 3. dubna 2008 v 10:22 | Reagovat

KRASNA  KAPITOLKA.......JUHUU ZEBY  NOVY  PARIK NA  ROKFORTE?

6 mirusik mirusik | E-mail | Web | 4. listopadu 2008 v 13:30 | Reagovat

*****

hoci viem, sko to bude dalej

7 Nellie Nellie | Web | 30. května 2009 v 23:04 | Reagovat

Remus je fakt zlatý:) Čakala som ,že Rose to vezme takto v pohode:) škoda ,že sa nepobozkali:D začínam im fandiť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama