9. Pomiešané osudy

21. března 2008 v 12:42 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
Pokračovanie Osudov, začínam sa prepracovávať do tej podstaty príbehu. Takže, dúfam že to zvládam a že sa kapitola bude páčiť.

Draco iba ostal stáť na mieste a prestal vnímať. Nešlo to. Skrátka to nešlo. Musel sa sústrediť iba na to slovo. To slovo, ktoré práve povedala.
Zrazu pocítil dotyk jemnej dlane. Pozrel sa do jej nervóznych očí. Ona sa naozaj bojí, že ju odmietne! Ju!
To by bol naozaj cvok. Alebo debil. Alebo oboje. Samozrejme, že ju neodmietne! Veď ju miluje! A to už pekne dlho!
Povzbudivo sa usmial a stisol jej ruku. Priam videl, ako z nej odpadlo napätie. Bod preňho.
Uvoľnila sa a venovala svojim priateľom žiarivý úsmev.
"Problém?" spýtala sa a provokatívne nadvihla obočie.
Draco vedel, že i cez to všetko má strach, že ho neprijmú. Nemal ich rád, ale Hermione záležalo na tom, aby spolu aspoň ako tak vychádzali.
"To sa pýtaš?" odfrkol si Harry a bez jediného slova odišiel.
"Harry!" vyskočila na nohy Gabrielle, no on si ju zlostne premeral.
"Ty mi daj pokoj," zamrmlal ešte a stratil sa, nasledovaný Ronom.
"Tak, to by sme mali," tleskol rukami Sebastien a postavil sa.
"Bolo mi potešením. Myslím, že svoje som si splnil... Takže môžem ísť."
Zamieril ku dverám, no tam sa ešte otočil.
"Gabrielle?" spýtal sa a takmer až výhražne sa na ňu pozrel. Bol dokonalosť sama, to áno, ale jeho výraz bol i dokonale nevinne zlý.
Hermionu z toho striaslo a cítila, ako jej po chrbte steká ľadový pot.
Gabi akoby zaváhala, pohľadom ešte na chvíľku vyhľadala Hermionu s Dracom, ktorý nechápavo stáli bokom, potom však bojazlivo prikývla a išla za bratom.
"To bolo čudné. Ako myslel to, že svoje si už splnil?" spýtal sa Draco a zamračil sa.
"Mňa by skôr zaujímalo, čo znamenalo to s Gabi. Veď ona je ako jeho pes! Musí ho počúvať na slovo! A pochybujem, že je s tým zrovna spokojná. Desí ma to."
Pokrútila hlavou.
"Niečo mi na tom nesedí. Veď nám ani nepovedal, prečo sa so mnou vymenil. A tej jeho hlúpej výhovorke neverím."
"Ani ja nie. A niečo mi hovorí, že v tom ide aj jeho starý otec. Čo o ňom vieš?" spýtal sa Draco a pozrel na Hermionu. Tá pokrútila hlavou.
"Vlastne nie veľa. Nerozprával mi o ňom. Občas ho spomenul, vždy skôr v pozitívnom slova zmysle. Je jasné, že k nemu má veľkú úctu, čo sa nedá povedať o Gabi, ktorá bola vždy len tá druhá."
"Mala by si si naňho dať pozor."
"Mňa skôr trápi Harry s Ronom."
"Viem, ale neboj sa, ich to prejde."
"Akoby som sa mala za čo ospravedlňovať."
"To nemáš," povedal úplne vážne Draco. Vychádzať s tými blbečkami bude najťažšia vec, akú mal kedy urobiť.
"Draco?" spýtala sa trochu opatrne Hermiona a posadila sa za jeden stôl.
"Hm?"
"Ja... Už dlho ma to trápi..."
Stíchla a Draco stŕpol. Tušil, čo jej chodí po rozume. Nie. Túto kapitolu nechce otvárať.
"Ide o tvojho otca..." pípla ticho a sklonila pohľad, žmoliac si ruky v lone. Cítil jej nervozitu. Bola úplne hmatateľná.
"Nie," povedal rozhodne. Až priveľmi rozhodne. Priam zastrašujúco.
Prikývla. Prišiel k nej, sklonil sa k nej a jemne ju pobozkal, no cítila strnulosť jeho pier.
Túto kapitolu nebudú otvárať. Ešte nie.

Sebastien sedel na svojej posteli v slizolinskej spálni. Spokojne niečo písal, pri čom si pohmkával nejakú pieseň.
Draco stál na prahu dverí a celé to sledoval. Celé mu to prišlo ako zle namaľovaný obraz. Horšie. Ako počmáraný pergamen.
"Budeš tam stáť ešte dlho?"
"Komu píšeš?" spýtal sa Draco a ignoroval, že o ňom po celú dobu Sebastien vedel. Ten chalan mal toho v rukáve veľa a aj keď Draco jeho karty nepoznal, vedel, že ak chce túto hru v zdraví dohrať dokonca, musí byť prezieravý.
"Naozaj sa musíš pýtať? Veď ty celú dobu vieš, o čo tu ide, nie?"
Draco sa zamračil. Hej? Tak, doteraz nemal pocit, že by vedel niečo extra, ale keď to ten francúzsky maník hovorí... Asi to bude pravda. Nepovzbudivé.
"Viem," povedal Draco a sám nevedel, či to nie je skôr otázka.
"To sa ma pýtaš? Ale, Draco, ako pravý syn svojho otca by si mal..."
"Nespomínaj- mi- môjho- otca!" precedil medzi zuby Draco a ruka mu tŕpla, keď sa snažil nevytiahnuť prútik.
"A ja pochabý som si myslel, že budeme kamaráti... Veď, doteraz si mal so mnou dobrý vzťah... Priam výnimočne dobrý," usmial sa Sebastien.
Draca striaslo. Od malička vyrastal v prostredí, v ktorom si nemohol byť istý ničím a to ho naučilo byť obozretným, všímavým a ostražitým. Ale teraz si nevedel rady. Ten chalan pôsobil úlisne, podmanivo, jeho smiech sa doslova dotýkal Dracovej bledej pokožky a jemu tŕpli všetky svaly.
"To si ale nebol ty. Bola to Hermiona."
"Aj tak si myslím, že to muselo byť zvláštne, keď vyzerala ako muž... Ako ja."
"Nesnaž sa, aby som ťa nenávidel, Sebastien, to by sa ti nepáčilo," Dracov hlas sa zachvel hnevom.
A tomu idiotovi sa to snáď páčilo?! Prečo sa tak spokojne usmieval?
Sebastien sa postavil a zamieril k Dracovi.
Zastavil sa asi dva kroky od neho.
"Ale, keď už sme sa spriatelili... Že Hermiona bozkáva úžasne? Bola by škoda, keby sa jej niečo stalo..."
To už Draco nevydržal. Vytiahol prútik, chytil Sebastiena a prútik mu priložil ku krku.
"Niečo mi naznačuješ, Sebastien? Zapamätaj si. Nech mám vzťahy ku svojej rodine akékoľvek, stále som Malfoy. A s našou rodinou sa neradno zahrávať. Nič o nás nevieš."
"Myslíš?" spýtal sa Sebastien dokonale pokojným hlasom.
No neusmieval sa, nesmial, neškľabil. Jeho tvár vyobrazovala všetko, čo Sebastien tak majstrovsky skrýval. Pohŕdanie, zlosť, nenávisť, vyžívanie sa v cudzej bolesti a pochybnostiach.
A jeho oči sa zaleskli.
Draco strnul.
"Čo to..." odstúpil od neho a s pokrivenou tvárou nedokázal odpútať zrak od jeho očí.
Spomienky sa vo veľkom návale naňho zosypávali čoraz rýchlejšie a on prestal chápať súvislosti.
Videl bolesť, zlosť, slzy, pohŕdanie... Podanie rúk, vzájomné premeriavanie pohľadmi... Luciusa, Sebastiena, jeho starého otca a seba...
Draco klesol k zemi a pred očami sa mu zatmelo. Nič nevidel, no počul hlasy. Veľa hlasov. Veľa zlých hlasov. A cítil bolesť, tak ako kedysi...
Mal pocit, že sa mu hlava rozletí na milióny malých kúskov. V tom však prišlo vyslobodenie a Draca obklopila tma.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ktorého zo Záškodníkov máte najradšej?

Tichošľap
Námesačník
Paroháč
Červochvost

Komentáře

1 monique monique | 21. března 2008 v 14:17 | Reagovat

hmmm, tak toto bude asi este VELMI zaujimave...

2 alegra alegra | 24. března 2008 v 19:49 | Reagovat

po dlhej dobe dobry fan.. chwalim ;) sa to pekne zamotawa.. prooosiiiim pokracovanie !! :D

3 Jimmi Jimmi | 11. dubna 2008 v 15:30 | Reagovat

Ahoj, prečítala som to až sem naraz, tak to patrí ku všetkým kapitolám. Poviedka je perfektná, uvidíme, čo bude ďalej. Draco a Hermiona je moja obľúbená dvojica, takže nájdenie tvojho blogu mi dnes urobilo veľkú radosť.   Konečne správny fan v slovenčine. Díky moc a prosím píš, píš, píš. Tie tvoje poviedky sú super.

4 nika nika | 30. července 2008 v 13:27 | Reagovat

kraaaaaaaaaasa.... citam dalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama