8. Do cudzích vecí sa nestarám

22. března 2008 v 21:44 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Takže, tu je to sľúbené pokračovanie Hovorte mi Rose.
Každopádne, zajtra sa idem potápať, tak snáď to prežijem, držte palce:o)
Keby som to neprežila, bohužial končím s poviedkami... A ak to prežijem, od radosti sem zajtra hodím nejaké pokračovanie, takže mi fakt držte tie palčeky:))

Sedela som v spoločenskej miestnosti spolu s Jamesom, Lily, Nicky a Remusom.
Od môjho "nultého rande", ako som ho nazvala, ubehli už dva mesiace a vonku bola zima, takže sa tréningy metlobalového družstva obmedzili. Pretože, vonku bola fakt desná kosa.
A i pre to tu bol James tiež. Musím uznať, trochu som o ňom pozmenila svoje mienenie. Je v pohode. Väčšinou.
Blížili sa Vianoce, čo bolo jedinou myšlienkou každého v spoločenke. A mne to bolo zase jedno. Ako vždy. Moja apatia k sviatkom. Otec sa s ňou zmieril, i keď preňho sviatky znamenajú iba 3D: dobré jedlo, dobrý zápas, dobrá posteľ.
Lily si čítala nejakú knihu, ktorej stránky sa prevracali neuveriteľnou rýchlosťou- jediný zvuk, ktorý rušil ticho spoločenskej.
No áno, niektorý blázni, ktorých myslenie mne ostávalo záhadou, išli von.
James, ktorý sedel v kresle oproti tomu Lilynmu, si prezeral nejaký časopis, no jeho oči neustále lietali smerom hore.
Áno, nie som slepá, stihla som si všimnúť, že Potter je buchnutý do Lily. Ale myslím, že jej to nedochádzalo. Ale ja nie som povaha, ktorá sa stará do cudzích vecí. A tak som sa nestarala.
Remus, ktorý sedel vedľa mňa na gauči, mal hlavu opretú o operadlo gauča a mal zavreté oči.
Vyzeral, že spí, ale on iba oddychoval. Všimla som si, že niekedy býva veľmi unavený a zničený. Nepýtala som sa ho na to, ak by mi to chcel povedať, povedal by. Ak sa niečo dialo, bola to jeho vec. A on vedel, že keby potreboval pomoc, som tu. Ale inak sa do cudzích vecí nestarám.
Removým telom trhlo a ja som naňho znova pozrela. I keď som mala na kolenách učebnicu elixírov- no, proste mi nejdú a tak pre pokoj Lilynej duše som si ju vzala sem dole, i keď som ju nikdy nemala v pláne čítať- často som pozerala po okolí.
Po Jamesovi sledujúcom Lily, po Nicky, ktorá si zamyslene namotávala vlasy na ukazovák a vyzerala pri tom nádherne, že som mala pocit, že by som ju mohla sledovať navždy, po Lily začítanej do ďalšej múdrej knihy- tento týždeň tretej- a po Remusovi, ktorým to každých pár minút trhalo, akoby mal zlý sen.
Nudila som a i keď to bolo proti mojej prirodzenosti, začala som rozhovor.
"A kde je Peter?" spýtala som sa a pozrela na Jamesa, jediného kompetentného odpovedať.
"Niekde sa túla so Siriusom," odpovedal James a rýchlo pozrel do svojho časopisu. Na celé štyri sekundy. Potom znova nenápadne pozrel na Lily.
Hm, Black. No áno, odkedy ma jeho priatelia zachraňovali zo spárov zlého Luciusa, vyhýbal sa mi. A ja jemu, samozrejme. Občas sme sa stretli, ako inak, zas až taká veľká tá škola nie je, ale väčšinou sme si vystačili s nenávistlivými pohľadmi, občas dokonca s pár urážkami.
Zaujímavé bolo, ako sa na škole vytvorili dva tábory.
1. skupina
Baby, ktoré Blacka zbožňovali do krajnosti;
nevedeli sa nadýchnuť kedykoľvek na ne pozrel;
červenali sa už len pri zmienke čiernej farby;
chodili na rovnaké predmety ako on, i keď nepoznali ani len ich názov;
vždy keď mali vyjsť z izieb, vyzerali byť pripravené na módnu prehliadku;
nenávideli ma z jednoduchého dôvodu- nenávidel ma Black a ja som nenávidela jeho.
2. skupina
Baby, ktoré mali rovnaké príznaky, no Black ich buď: odmietol hneď, dal im nádej a potom ich odmietol, zalaškoval s nimi a potom ich odmietol... Každopádne, vždy to skončilo odmietnutím.
Prikývla som. Fajn, takže rozhovor je u konca?
Postavila som sa, na čo som prebrala Remusa. Prižmúril oči a rozospato na mňa pozrel.
"Idem sa prejsť," povedala som smerom k Lily a potom sa usmiala na Remusa. Smutne mi úsmev oplatil.
Už som hovorila, že sa nestarám? A spomínala som, že tento raz je ťažšie sa nestarať?
Keď som obchádzala gauč, všimla som si mračiacu sa Lily.
Zastavila som sa a prevrátila som očami. Dobre, je milé, že sa pre mňa strachuje, ale nie som až tak neschopná, či hej? Hej?!
"Pokúsim sa nestratiť, sľubujem," povedala som a potlačila hystériu. James sa uchechtol.
"No ja neviem. Vieš, ako to dopadlo..." začala Lily.
"Na to si pamätám, ďakujem," odsekla som a mala som chyť niečo rozbiť.
Nicola na mňa pozrela.
"Tak ja pôj..." začala, no to už Remus vyskočil na nohy.
"Mohol by som ísť s tebou? Potrebujem sa trochu natiahnuť," povedal, v očiach vpísané niečo, čo som nedokázala rozlúštiť.
Vedela som, že sa postavil práve preto, aby ma ochránil pred trapasom, ktorý by som si privodila, keby som sa stratila, ale i tak ma to naštvalo.
Ale nehnevala som sa naňho. Neviem, proste som bola naštvaná, ale nedokázala som tento pocit nasmerovať na Rema, keď sa na mňa pozeral ako odkopnuté, unavené šteňa.
Vzdychla som a porazene som zvesila ramená.
"Fajn," zamumlala som a s Remom v chrbte som smerovala von zo spoločenky.

*****

Nejakým spôsobom sme zakotvili v knižnici.
Remus bol stále v mojom tesnom závese, ale nič nehovoril. A ja som tiež nezačínala.
Bezducho som pozerala na knihy, zoradené v policiach jedna vedľa druhej. A pri tom som rozmýšľala, čo sa to s Remom asi robí.
Zhrňme možnosti:
Za A- spýtam sa ho rovno;
Za B- budem chodiť okolo horúcej kaše a dúfať, že mu to dôjde a niečo mi povie;
Za C- budem sa snažiť mu telepaticky nacpať do hlavy, že chcem vedieť čo s ním je;
Za D- nechám to tak - veď ja sa do cudzích vecí nestarám.
Ani jedna z tých možností sa mi nepáčila. Ale rozhodla som sa pre možnosť A.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 22. března 2008 v 23:19 | Reagovat

nooo zaujimave..tesim sa na dalsiu kapcu..dufam,ze bude troska "akcnejsia":)

2 monique monique | 23. března 2008 v 10:02 | Reagovat

no v zaujme nas vsetkych ,dufam, ze sa neutopis :P

3 luckily luckily | Web | 23. března 2008 v 10:17 | Reagovat

:)) moooocky hezké...:))

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 3. dubna 2008 v 10:12 | Reagovat

skvela kapitola  uz s a  tesim na  dalsiu

5 mirusik mirusik | E-mail | Web | 4. listopadu 2008 v 7:14 | Reagovat

*****

6 Nellie Nellie | Web | 30. května 2009 v 21:47 | Reagovat

očividne si sa neutopila xD pripadá mi trošku krátka ,ale aj tak je super:))

7 Twinky Twinky | 16. června 2009 v 17:18 | Reagovat

Tvoje poviedky sú úžasné. Len tak dalej. :D

8 Little Treasure Little Treasure | Web | 27. června 2009 v 21:16 | Reagovat

idem na ďalšiu... bez urážky, táto bola dosť obkecávacia, som zvedavá ďalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama