8. Ako môžeš?

14. března 2008 v 16:10 | Lostt |  --- Lekcie - dok.
Pokračovanie Lekcií, dúfam, že sa bude páčiť a že mi k nemu napíšete aj nejaké konetáre, to je pre dnes už pravdepodobne všetko, ale cez víkend snáď pridám nejaké pokračovanie k nejakej poviedke:o)
Čo sa týka tohto dielu, zdá sa mi trochu čudný, tak to prosím vynechajte a všímajte si iba tej nečudnej stránky poviedky. Ďakujem za pochopenie:)))

"Draco..." povedala ticho Hermiona a kývla smerom k Harrymu.
Spozornel a premeral si Hermionu pohľadom.
"Všetko v poriadku?" spýtal sa starostlivo a naklonil sa k nej bližšie, aby ho nikto nepočul.
"Ak chceš, môžeme sa ísť na chvíľu prejsť. Tu to aj tak vyzerá, že to ďalšiu hodinu nezačne."
Pokrútila hlavou. Vedela, že tu bude, tak čo.
"Nie. Bolo mi jasné, že tu bude. Žiadny problém."
"Ako len ty chceš," usmial sa jemne a znova sa odtiahol.
To ju zamrzelo. Cítila sa viac pokojná, keď ho cítila pri sebe tak blízko.
Harry po nich vzápätí strelil pohľadom a zamieril k nim.
"Dobrý večer, pán minister," povedal a kývol k Dracovi. Ten iba kývol.
"Ahoj, Hermiona," otočil sa k nej a zabodol sa do nej pohľadom.
"Ahoj," povedala neisto. Fakt sa s ním nechcela rozprávať.
"Ste tu spolu?" spýtal sa konverzačným tónom. A znovu sa reklamne usmial, no ten úsmev sa Hermione páčil ešte menej ako kedykoľvek pred tým.
"Áno."
"To je skvelé, že ste tak zadobre," povedal a neodtŕhal zrak z Hermiony, no už nebol tak zarezaný do jej očí, no prešiel i jej telo.
Prišlo jej to priam drzé. Akoby ju obnažil na verejnosti.
"Inak Hermiona, ešte sme neurobili ten rozhovor. Môžem sa niekedy zastaviť, aby sme na tom popracovali?"
Prišlo to tak iba jej, alebo jej tou otázkou chcel niečo naznačiť? Niečo, čo sa jej vôbec nepáčilo?
"Ozvem sa sama," povedala chladne, no mala čo robiť, aby sa neroztriasla ako malé dieťa.
Bola v situácii, ktorej sa vždy chcela vyhnúť.
"Hermiona, poďme si už sadnúť k stolu," navrhol Draco rýchlo.
Mala chuť ho objať. Nikdy necítila väčšiu úľavu.
Pozrela jeho smerom a jemne prikývla.
"Poďme."
Pozrela ešte na Harryho, ktorý sa stále nepríjemne usmieval. Keď sa stretli ich pohľady, drzo kývol a otočil sa preč.

"To bolo drsné," povedala Hermiona, keď vyšli na teplom zaliatu záhradu.
"Mne to prišlo nanajvýš nevychované. Asi mu stále ležím v žalúdku."
"Teraz ešte viac ako pred tým, ver mi."
Draco potriasol hlavou.
"Asi ťa ešte nepustil z hlavy."
Pokrútila hlavou a sadla si za veľký stôl s tým najväčším bielym obrusom, aký kedy videla.
"Pustil. Inak by za mnou už dávno prišiel."
"Ono nie je jednoduché za tebou prísť, vieš?"
"Ty sa ho snáď zastávaš?" spýtala sa rozhorčene a strelila po Dracovi pohľadom.
"Samozrejme, že sa toho tupca nezastávam, ale chcem nadviazať na to, prečo som sa ti nikdy neozval."
"Nemal si sa mi prečo ozvať. Veď som ti ničím nebola," povedala, no vzápätí ju to zamrzelo.
Draco sa zamračil a narovnal sa.
"Tak to sa mýliš. Bola si pre mňa o veľa viac, ako si myslíš."
Hermiona sa mu zahľadela do očí a matne si spomenula na to, o čom si vždy myslela, že sa jej iba snívalo. Nikdy sa na to nespýtala ani jeho, ani lekárov. Bála sa zápornej odpovede.

Pred 8 rokmi
"Pán Malfoy, mali by ste ísť domov. Ste tu každý večer, za chvíľu tu budete ležať aj vy," povedala starostlivo sestrička nemocnice u Munga.
Začula hlboký nádych a výdych.
"Nie, zaznamenali ste mozgovú aktivitu, to niečo znamená."
"Môže to znamenať veľa, a nemusí to znamenať nič. Tým, že tu budete pomaly odpadávať jej nijako nepomôžete. Prosím, choďte si domov odpočinúť."
Začula zvuk krokov. Niekto odišiel, prišiel, alebo sa jej to iba zdalo?
Nevedela. Nič nevedela. Prečo je tu, prečo nič nevidí, prečo sa nemôže pohnúť?
A prečo ju všetko bolí?
"Pán doktor, stále sa to nezlepšilo?" začula znova unavený hlas Draca Malfoya.
"Znova bola zaznamenaná vyššia mozgová aktivita, obávam sa však, že stav slečny Grangerovej sa tým nijak nezlepší. Podali sme jej jeden veľmi silný elixír, no ani po ňom sa neprebrala. Normálny človek by bol bezpochyby mŕtvy, slečna Grangerová sa drží vďaka naším elixírom, no keď jej ani tento nepomohol..."
"Nie, zlepší sa to. Viem to."
"Pán Malfoy, obávam sa, že budete musieť odísť."
"Nikam nejdem. Ostanem pri nej."
"Pán Malfoy, buď odídete dobrovoľne, alebo vás dám vyviesť."
"Tak v tom prípade ma musíte dať vyviesť."
"Slečna, prosím zavolajte ochranku. Je mi to ľúto, pán Malfoy. Ale tu ide o vaše zdravie."
"To nemôžete," ozvalo sa nahnevane.
"Verte mi, že môžem. Uvidíme sa o pár dní, pán Malfoy."
Prečo sa nemôže pohnúť? Prečo nemôže niečo povedať? Nechcela, aby Draco odchádzal. Pri každej zmienke o jeho odchode cítila ďalšiu bolesť.
Začula hromadný zvuk krokov a potom čudný pocit tepla pri uchu. Do jej vnútra prenikol tichý šepot.
"Vrátim sa, sľubujem..."
Chvíľu okolo nej nastalo ticho, no vedela, že lekár ostal v miestnosti.
Začula rýchle kroky, takmer beh. Chcela otvoriť oči a pozrieť sa, čo sa stalo, no nedokázala to. Tak veľmi chcela, ale nešlo to.
"Pán doktor, pán Malfoy odpadol na schodoch. Premiestnili ho na lôžko, mali by ste sa na to pozrieť."
Kroky sa vzdialili a nechali ju samú.
O dva dni sa prebrala. Do mesiaca ju premiestnili do čarodejníckej nemocnice vo Francúzsku. Potom žila dva roky na francúzskom vidieku. Nikdy nezistila, či to bol sen.

Hermiona sa prebrala zo zamyslenia a sústredila sa na Dracove oči. Jeho výraz bol nečitateľný, no tvár mal i tak krásnu. Nedokázala popísať pocit, ktorý ju oblial vždy, keď hľadela do jeho tváre, no teraz si ho po prvý krát plne uvedomovala. Cítila to vždy, no až teraz si to pustila k telu.
Bola to láska? Na to si sama nevedela odpovedať, no niečo jej hovorilo, že áno.
No niečo v jej vnútri i tak protestovalo. Niečo veľmi hlboko zakódované v jej hlave. Niečo nepochopiteľné, neovládnuteľné.
Stočila pohľad na sklenené dvere vedúce do obývačky a stretla sa so zamračeným pohľadom Harryho, ktorý sa zvnútra jednou rukou opieral o sklo dverí.
Zamračila sa a rýchlo odvrátila zrak.
No Draco si toho všimol.
"Ako môžeš?" spýtal sa zrazu ticho a ona k nemu zdvihla zrak.
S otázkou v očiach tikala z jedného oka k druhému, snáď aby našla odpoveď.
"Po tom všetkom, čo ti urobil... Ako ho môžeš stále milovať?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 monique monique | 14. března 2008 v 16:27 | Reagovat

nieee, ze ho nemiluje,povedz, ze nie...nieeee...:(...ach...

a neboj, nie je to divna kapitola :) tesim sa na dalsiu...

2 Kea Kea | Web | 14. března 2008 v 17:23 | Reagovat

Zajímavá kapitola, těším se na dlší... :oP

3 luckily luckily | Web | 14. března 2008 v 21:40 | Reagovat

skvělá kapča, taková docela smutňoučká, ale strašně moooooooooc hezká...:) doufám, že na další nebudeme muset čekat dlouho...:)

P.S. jo a abych nezapoměla, chci aby byla s Dráčkem. ne že bych neměla Harryho ráda, ale prostě Dráček a Mia, to je hezký....:)

4 luckily luckily | Web | 14. března 2008 v 21:40 | Reagovat

skvělá kapča, taková docela smutňoučká, ale strašně moooooooooc hezká...:) doufám, že na další nebudeme muset čekat dlouho...:)

P.S. jo a abych nezapoměla, chci aby byla s Dráčkem. ne že bych neměla Harryho ráda, ale prostě Dráček a Mia, to je hezký....:)

5 malfoyse malfoyse | Web | 15. března 2008 v 11:14 | Reagovat

skvelé!!úžasne:D teším sa na ďalšiu..:D

6 Nellie Nellie | Web | 6. června 2009 v 19:41 | Reagovat

jéééžiš..ona ho nemiluje! že ho nemiluje?och.. :D idem ďalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama