6. I believe in a thing called love

18. března 2008 v 22:04 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
To ste nečakali, čo? Ja vlastne tiež nie, ale nejak som sa dostala k tejto poviedke a uvedomila si, že by som s ňou mala fakt niečo spraviť. A keďže vymazať som ju nechcela, rozhodla som sa pre pokračovanie. Akurát že netuším, čo ďalej:( Nemám šajn, či to bude vôbec čitateľné, ale keď ju nikto nebude čítať, aspoň mám na chvíľu s touto poviedkou pokoj:))

Hermiona sedela pri večeri spolu s Ronom, Harrym a Adamom.
Musela uznať, že Adam sa ráno zachoval čestne. Občas na ňu síce hľadel dlhšie akoby musel, no bola ochotná sa s tým zmieriť.
Na obede Hermiona nebola, pretože vôbec nebola hladná, neustále sa myšlienkami vracala k predošlej noci a presviedčala sa, že to nebola Dracova vina.
Áno, vedela, že to bola jej vina. Nemala ho tak pokúšať a dávať mu nádej. Je pochopiteľné, že po tom všetko nechcel prestať.
Moc nedávala pozor, takže nevedela, o čom je reč, no zrazu ju upútali vzdychy a šumot naokolo.
Porozhliadla a pochopila ten rozruch.
Vo dverách stálo to najkrásnejšie dievča, aké kedy videla. Vlasy mala čierne ako eben, i na tú diaľku jej žiarili oči farby nočnej oblohy, sýte a rovnako chladné.
Črty tváre mala jemné, no kamenné ako pohľad.
Mohla mať tak stosedemdesiat centimetrov, mala dlhé nohy a jej zaoblené štíhle krivky boli dostatočne vidieť i cez povinné školské oblečenie.
Hermiona sa zarazila ešte skôr ako sa jej samovoľne stihli otvoriť ústa a pozrela na Adama, ktorý sedel hneď pri nej, až sa jej dotýkal vonkajšou stranou stehna.
"Myslím, že to bude tvoja sestra," povedala trpko Hermiona a až teraz jej zrak spočinul na osobe, ktorá dievča sprevádzala.
Na Dracovej tvári nebolo poznať vôbec nič, v podstate ako vždy.
Jeho pohľad bol neúprosne namierený pred seba, chladne ignorujúc všetko ostatné. Iba na malý okamih jeho pohľad spočinul na Hermione, ku ktorej sa nakláňal Adam.
Zamračil sa, no to už s dievčaťom mieril Slizolinskému stolu, takže si nevšimol, ako sa ten chalan pri Hermione postavil a vedúc ju za ruku smeroval k nim.
Hermiona zaskočene pozrela na Adama.
"Nemusíš nás zoznamovať, vážne," pípla, no stíšila hlas, pretože to už stáli pri Slizolinskom stole.
Draco sedel hneď pri Adamovej sestre, no ich príchodu si zatiaľ nevšimol, pretože bol príliš pohrúžený do seba.
"Adria, chcel by som ti niekoho predstaviť," povedal Adam veselo.
Jeho sestra sa lenivo otočila a pohľad zasekla do Hermiony.
Takto zblízka sa jej zdala ešte krajšia a dokonalejšia, no jej krása akoby ani nebola skutočná. Bola priveľmi chladná a kamenná, akoby iba majstrovsky vytesaná do kameňa, no rovnako ako aj iným dielam jej chýbal život.
Hermiona v živote nevidela tak prázdny výraz a dokonalú nehybnosť.
Potom sa však Adria znenazdania postavila, rýchlym pohybom takmer nezbadateľným.
"Som Adria," povedala a podala Hermione ruku, no v jej očiach bol vidieť hlboký a neskrývaný nezáujem.
Hermiona jej ruku prijala, prekvapená jej chladnosťou.
"Adria, Hermiona je primuska a chodí so mnou do Chrabromilu. Navyše je aj moja dobrá priateľka," povedal a žmurkol na ňu.
Asi by otvorila ústa, no upútal ju pohyb pri Adrii.
Draco sa postavil a vystrel vo svojej nadradenosti. Akosi do tejto štvorice nezapadala.
"Adria, nepredstavíš nás?" povedal ľadovo odmeraným hlasom, no neodtŕhal od Hermiony zrak.
"Môj brat Adam. Adam, toto je druhý primus Draco Malfoy," povedala Adria a i keď bola Hermiona úplne hypnotizovaná pohľadom jeho šedých očí, nedokázala prepočúvnuť to, ako Adria zvýraznila Dracovo meno.
Adam sa pri nej mierne trhol, no potom sa jeho tvár rozšírila do úsmevu.
Až vtedy Draco odtrhol svoj pohľad od Hermiony a potriasol si s Adamom rukou.
"Keď ste obaja primusi, asi spolu trávite veľa času, však?"
Hermiona nad touto Adamovou otázkou pokrčila ramenami.
"Snažíme sa tomu vyhnúť," povedal Draco a zdvihol jedno obočie pozerajúc na jej vykoľajenú tvár.
V okamihu sa zamračila.
"Povedala by som, že ako primusi by ste mali byť priatelia," poznamenala Adria, no na Hermionu nepozerala dlhšie ako to bolo nutné.
"To by som musela rezignovať," odsekla Hermiona.
Táto konverzácia jej prišla absurdná. Cítila sa ako v zlom filme, kde hlúpe naivné dievča usadí skupina trápne bohatých a namyslených ľudí.
"Adam, nechceš trochu previesť po hrade?" spýtala sa znenazdania a otočila sa na Adama.
Prikývol a žiarivo sa usmial.
"Bude mi potešením."
Hermiona chcela ísť preč, no zastavil ju Dracov hlas.
"No to je skvelé. To mňa a Adriu môžete na túto prehliadku vziať so sebou, nie? Aspoň sa navzájom viac spoznáme. Keďže Hermiona a ja sme primusi a vy dvaja ste súrodenci a navzájom sme takí dobrí priatelia, vyzerá to, že spolu strávime ešte veľa času."
Arogancia v jeho hlase bola tak veľká, že si mohla zriadiť vlastné webovky, no Hermiona prehltla kliatbu, ktorá ju poškriabala v krku a donútila sa uvoľniť svaly na tvári.
"Ale iste," odpovedala a donútila sa do skriveného úsmevu.
Čakal ju Boží súd.

Hermiona išla s Adamom vpredu, nasledovaný Dracom a Adriou.
Tá neskrývala svoju nechuť k tomuto divadlu, no Draco sa na ňom očividne perverzne zabával.
Narýchlo ukázala všetky hlavné body hradu, čo jej zabralo asi hodinu.
"Myslím, že ostatok ti ukážem nabudúce," povedala, pozrúc na Adama. Celý večer hovorila iba k nemu, ignorujúc rozhovor, ktorý sa odohrával za jej chrbtom.
Adria sa Draca pýtala na jeho minulosť a rodinu, a on bol nútený zdvorilo odpovedať, no Hermiona postrehla, že nezachádza do detailov a kopu vecí upravil.
"Takže sa vraciame?" zareagoval Adama s úsmevom.
Horlivo prikývla.
"Adria, my s Hermionou sa už vraciame. Draco, rád som ťa spoznal," povedal čudným hlasom Adam a potom zamieril preč.
Hermiona zahnala pochybnosť, ktorá sa jej usadila v hlave a takmer sa rozbehla sa Adamom.

Adam trval na tom, že ju odprevadí ku dverám jej izieb.
"Tak, ďakujem za tú prehliadku," povedal, postaviac sa oproti nej.
Hermionou prešlo neblahé tušenie, ktoré signalizovalo problémy.
"Nie je za čo. Maličkosť," povedala a snažila sa usmiať, no posledná hodina ju tak vyčerpala, že bola rada že to prežila.
Mať za chrbtom Draca a dokonalú Adriu ako sa nenásilne rozprávajú bolo už tak vyčerpávajúce, navyše ju Adria okázalo ignorovala a Adam jej zase venoval až prehnanú pozornosť. Aj slepý by si všimol, že ju balí a niečo jej hovorilo, že to bude aj dôvod Dracovho neustáleho zamračeného pohľadu.
"Tak dobrú noc," povedala rýchlo a chcela otvoriť dvere, no prekvapením zalapala po dychu, keď sa k nej Adam prisal perami. Bol to jednoduchý, nič nevyžadujúci bozk, no Hermiona i tak ostala prekvapená trúfalosťou Adamových pier.
Skôr ako stihla zareagovať sa od nej odtiahol.
"Dobrú noc aj tebe," povedal s tajomným úsmevom a zmizol.

Hermiona si vyčerpane ľahla na posteľ.
To nebude mať ani jeden deň pokoj?
Najskôr Draco, potom Adam. Do toho celý deň znášala Harryho zadumané pohľady a akoby to nestačilo, štvala ju aj tá Adria.
Nahnevane sa prezliekla do čiernych teplákov a červeno hnedého voľného trička s potiskom Chrabromilu.
Nazula si papuče a zamierila k písaciemu stolu. Ešte napíše rodičom, aby nemali starosť.
Keď už sedela nad stolom asi hodinu, rozhodla sa, že to nechá na zajtra. Nedokázala napísať ani štvrť strany bez toho, aby nespomenula jedného z tých troch.
Čo sa to porobilo? Doteraz nemala ani jedného nápadníka, a zrazu má troch a k tomu ešte takýchto?!
Začula kroky vychádzajúce z chodby.
Bezmyšlienkovite sa postavila a vybehla von. Stretla sa s Dracovým prekvapeným pohľadom.
"Ty si tu?" spýtal sa vykoľajene.
"Nemala by som byť."
"Myslel som, že budeš s Adamom," priznal chladne a vystrel sa.
"Chcela som mať voľný večer. Predpokladala som, že budeš s Adriou."
"Vlastne sa idem iba prezliecť a idem za ňou," povedal s prepaľujúcim pohľadom.
Skúmavo sa jej zahľadel do očí a trochu naklonil hlavu do strany.
Nebola rada, keď ju niekto skrýval a tobôž nie keď skrývala žiarlivosť.
"Tak sa bav. Ja vlastne tiež za chvíľu idem za Harrym."
Bol to podlý úder, ale nemohla si pomôcť. Je pekné, že mohla využiť svojho najlepšieho priateľa aspoň týmto spôsobom, pretože toho Draco neznášal najviac zo všetkého.
Draco sa zamračil a skôr ako stihla čokoľvek dodať, stratil sa za dverami svojej izby.
Hermiona sa vrátila do tej svojej a pobrala sa ku skrini. Keď už raz povedala, že ide s Harrym, tak ide s Harrym. Nedalo sa nič robiť.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorého zo Záškodníkov máte najradšej?

Tichošľap
Námesačník
Paroháč
Červochvost

Komentáře

1 drexi drexi | 18. března 2008 v 22:43 | Reagovat

Tak a teď jsi si naběhla, protože Tě teď tady budu neustále pronásledovat a škemrat o pokračování:-) Moc se ti tahle kapitolka povedla.

2 monique monique | 19. března 2008 v 15:14 | Reagovat

no túto poviedku mám rada, tak som rada, že si pridala pokračovanie :) tak snáď ta poriadne nakopne nejaká tá múza a čoskoro sa dočkáme ďalšej kapitoly :) ale samozrejme nezabúdaj ani na ďalšie poviedky :p

3 nikka nikka | 23. března 2008 v 12:09 | Reagovat

:))) juuuuuuuuj chcem dalsiu kapitolku!!!

ryyyychlo:D

4 sasa sasa | 25. března 2008 v 21:17 | Reagovat

tak toto bolo dobreeeeeeeeee :DDD

rychlo dazlsiu kapcu:))

5 Jimmi Jimmi | 11. dubna 2008 v 14:58 | Reagovat

Tak čítam aj ja, a otravujem o ďalšiu kapitolu.

6 lenqa lenqa | 11. května 2008 v 16:53 | Reagovat

ja cem tiez dalsiu kapcuuu no tak to uz su 2 mesiacee

7 Elasia Elasia | 16. června 2008 v 23:13 | Reagovat

Další kapitolku prosím, je to úžasné!!

8 veronika veronika | 25. června 2008 v 14:56 | Reagovat

je to super

prosiim napis dalsiu kapitolu

9 magicka magicka | 11. července 2008 v 17:38 | Reagovat

tak to je uzasne myslim ze v zivote som nic podobnee necitala je to nadhernee musis v tom pokracovat mas velki talent!!!

UZASNE!!!

10 magicka magicka | 11. července 2008 v 17:38 | Reagovat

tak to je uzasne myslim ze v zivote som nic podobnee necitala je to nadhernee musis v tom pokracovat mas velki talent!!!

UZASNE!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama