4. Hrdina

16. března 2008 v 16:30 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Pokračovanie Hovorte mi Rose. Hovorila som, že sa mi to píše dobre:o)
Každopádne mám dobrú náladu, pretože stále prší- jj, som trochu čudná, ale zbožňujem keď prší.
Tak prajem príjemné čítanie a ešte príjemnejšie písanie komentárov:o):o):o)

Až kým sa všetci žiaci nenahrnuli do učebne elixírov- ktorá bola veľmi inteligentne umiestnená do sklepa- som nechápala, prečo sa Nicky tak mračila.
No, aspoňže teraz už to viem.
Priveľmi sa mi nepáčili pohľady Luciusa Malfoya, sediaceho asi štyri lavice odo mňa vedľa nejakého svojho poskoka- chcem povedať kamaráta, ktorý sa nepríjemne mračil na všetko okolo.
Tí dvaja spolu však tvorili čudný pár. Lucius, tak dokonalý so svojou nadradenou krásou, a vedľa neho nevýrazný chalan s mastnými vlasmi a čudne pretiahnutým veľkým nosom.
Boli ako kráska a zviera a ja som sa musela držať, aby som sa nerozosmiala nad touto myšlienkou. Sranda, že Lucius zastával postavenie krásnej princeznej.
"Pochopil som, že sa očividne páčiš Malfoyovi, ale ak nechceš, aby si ľudia o tebe mysleli, že si jeho obdivovateľka, mala by si naňho prestať civieť."
Prekvapene som pozrela na Siriusa, ktorý, ako som práve zistila, sedel hneď za mnou.
Jeho tmavé šedomodré oči sa posmešne usmievali a ja som dostala chuť mu vraziť. Už to preháňa, veď som mu v podstate nič nespravila.
"Bojíš sa konkurencie?" spýtala som sa ho so zdvihnutým obočím a Sirius sa zamračil.
"Css," štekol a potom sa odtiahol a pozrel na Jamesa, ktorý sedel vedľa neho.
"Nevieš, kde je Peter?"
"Prežral sa, je na ošetrovni," uchechtol sa James a ja som sa otočila, aby som sa tiež nerozosmiala.
Zrazu sa vedľa mňa ozval známy hlas.
"Môžem si prisadnúť?" spýtal sa Remus a trochu nervózne sa obšinul.
"Samozrejme," žiarivo som sa usmiala. Bola som rada, že nemusím sedieť sama. Keďže Lily sedela s Nicky, čomu sa nemožno čudovať, keďže sú priateľkami už šiestym rokom- dobre, cítila som sa trochu urazene- vyzeralo to, že budem sedieť sama.
A hľa, hrdina Remus pricválal na svojom bielom tátošovi a navrhol mi spoločnosť.
Zaškľabila som sa, čo si asi zle vysvetlil, pretože sa zasekol.
"Ale no tak, sadaj," povedala som pobaveným veliteľským tónom. Úľavne sa usmial.

*****

Čo si budeme nahovárať, nejak extrémne elixírmi nebodujem.
Ale hrdinsky som tie dve hodiny prežila- i keď z veľkej časti vďaka Removi, ktorý mi ochotne pomáhal.
A prežila som i neustále bľabotanie Blacka a Pottera za mojím chrbtom.
Cítim sa fakt hrdinsky.
Zrovna sme vychádzali z učebne a ja som pohľadom hľadala Lily s Nicky, keď som zachytila rozhovor známych hlasov. Spomalila som a nenápadne začala počúvať- som zvedavá, ukrižujte ma za to, no.
"Čo stále máš s Lairovou, Námesačník?" spýtal sa známy melodický hlas.
"Nič s ňou nemám, Tichošľap," odpovedal Remus a ja som priam cítila, ako znervóznel.
"Nie? Tak prečo sa jej tak cpeš do zadku?" spýtal sa znovu Sirius a ja som si pri tom nechtiac predstavovala tú tekutú čiernotu jeho očí.
"Nikomu sa do zadku necpem. Aspoň tak trápne nedávam najavo, že na ňu žiarlim."
"Css..." ozvalo sa zase a i keby som pred tým ich rozhovor nepočula, bolo by mi jasné, že tento zvuk urobil Sirius.
Zrazu som zbadala Lily a Nicky, a tak som i cez svoju zvedavosť zrýchlila.
Dohonila som ich, no absolútne som nepočúvala ich rozhovor. V hlave mi neustále vŕtal rozhovor, ktorý som si vypočula.
Je absolútne nemožné, aby som sa páčila Siriovi, to je mi jasné. Z toho zmätená nie som.
Ale nedá mi pokoj ten Remus. Je možné, aby som sa mu páčila? A vadí mi to vôbec?
"Deje sa niečo, Rose?" spýtala sa zrazu Lily.
Trochu zamyslene som na ňu pozrela a zamračila som sa.
"Nie, všetko v pohode..." zamumlala som a potichu som pri nich kráčala na ďalšiu hodinu.

*****

Aké krásne je mať voľno po prvom dni v škole. Do večere ostávali ešte asi dve tri hodiny.
Lily ležala na posteli, úplne začítaná do nejakej knihy a Nicky bola na rande. Ak som si niekedy myslela, že počet schôdzok, na ktoré ju pozvú hneď v prvý deň nepresiahne dvadsiatku, hlboko som sa mýlila.
Znudene som sa postavila a obula sa.
Lily zaregistrovala môj pohyb a podozrievavo na mňa pozrela.
"Kam ideš?" spýtala sa so záujmom.
Pokrútila som hlavou.
"Neviem. Prejsť sa. Nadýchať sa čerstvého vzduchu a pravdepodobne poslať otcovi list."
Lily sa tvárila celkom rozpačito, čo ma medzi dverami zastavilo a otočila som sa na ňu.
"Čo?"
"No... Vieš iste, že sa nestratíš?"
Zaškľabila som sa. Asi ma fakt pozná.
"Do Soviarne snáď trafím."
Dúfajme. Už som tam bola, tak čo. Zvládneš to, Lairová, len pokoj. Nahoď úsmev!
"Pokoj Lily. Ak by som sa do večere nevrátila, volaj políciu!"
Lily sa zamračila, no to už som utekala z izby skôr, akoby ma presvedčila.

*****

Poslať otcovi list- nezabudla som mu pripomenúť, že má jesť- som zvládla za menej ako pol hodiny. A to bolo na porážku. A čo mám robiť teraz?
Zamierila som dole schodmi a namierila som si to rovno k miestu, na ktorom som tušila, že bude Kamenný oblúk. Mal to byť oblúk postavený z kameňov. To snáď spoznám, nie?
Netrvalo mi dlho sa tam dostať. Nikto tu k mojej sláve nebol, pretože som sa efektívne zrúbala pri potknutí o prvý kameň, na ktorý som narazila.
Oprášila som sa a pozrela smerom dolu svahom.
I keď moja nechuť k Rokfortu poľavila iba veľmi málo- a to iba vďaka Lily, Nicky a Removi- musela som uznať, že je tu fakt pekne. Všetky tie zelené stromy, lúky, háje, jazero, vežičky a celý hrad pôsobiaci tajomným a majestátnym dojmom... Hej, bolo tu pekne.
Zrazu zafúkal silný vietor, ktorý ma veľmi príjemne zasa zhodil na zem.
"To už je vrchol," povedala som pri pohľade na dieru, ktorú som si týmto úkonom spravila na bielom tričku, čo som mala na sebe.
Asi po hodine som usúdila, že na nič podstatné už pri Kamennom oblúku nenarazím. Rozhodla som sa vrátiť do hradu, čo vyzeralo ako dobrý nápad.
A po pol hodine to vyzeralo ako ten najhorší nápad, aký som kedy dostala.
Stratiť sa na hrade nie je až také zlé, ako stratiť sa mimo hradu.
Fakt ma tento môj nedostatočný zmysel pre orientáciu začínal štvať. A to poriadne.
"Dočerta!" skríkla som po desiatich minútach neustáleho blúdenia.
"Tuším potrebuješ hrdinská záchranu... Žeby sme sa zase stratili, Lairová?" spýtal sa spoza mňa tak ukrutne známy hlas a ja som sa celá červená otočila. To mi ešte chýbalo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 16. března 2008 v 16:56 | Reagovat

noo teda.super....ak sa ti to tak lahko pise...tak dufam,ze coskoro zasa pribudne nova kapca:)..no som zvedava,kto to bol..si Sirius si Lucius...no mam taky dojem ze Lucius...hmm neviem..:)

2 Illandris Illandris | Web | 16. března 2008 v 22:29 | Reagovat

Pěkný. Doufám, že tu nová kapitolka bude brzy. Taky mě moc zajímá, kdo to bude, ale taky si myslím, že spíš Lucius:)))

3 monique monique | 17. března 2008 v 16:39 | Reagovat

pripajam sa k teorii o Luciusovi a teseniu sa na novu :p

4 Lostt Lostt | Web | 17. března 2008 v 18:38 | Reagovat

Ooooj, ludkovia, dakujem za komentare, ale k tomu Luciusovi- tomu sa hovori natlak:o) Radsej sa nechajte prekvapit:)))

5 pimpinela pimpinela | Web | 31. března 2008 v 14:40 | Reagovat

To som aj ja zvedavá kto to bol. Idem radšej hneť čítať :))

6 Ginny Ginny | E-mail | Web | 3. dubna 2008 v 9:35 | Reagovat

superna kapitolka

7 moni moni | 14. května 2008 v 12:27 | Reagovat

peké

8 Adéla Adéla | 29. června 2008 v 13:27 | Reagovat

myslím že to byl sirius

9 Nika Nika | 17. července 2008 v 12:00 | Reagovat

co je to ten kamenný oblúk????

10 mirusik mirusik | E-mail | Web | 3. listopadu 2008 v 21:10 | Reagovat

*****

11 Nellie Nellie | Web | 30. května 2009 v 19:36 | Reagovat

ja dúfam ,že to bol Lucius..mám taký dojem ,že by to bolo zaujímavejšie ako keby to je Sirius xDach a  Sirius mi už fakt brnká na nervy xD nech sa unormálni! :D

12 Little Treasure Little Treasure | Web | 27. června 2009 v 21:06 | Reagovat

pretiahnutým nosom? ufff...chudák Severus, aspoň myslím, že to bol on :D "Žeby sme sa zase stratili?" :D :D :D lol :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama