11. Rutina

31. března 2008 v 21:09 | Lostt |  --- Lekcie - dok.
Neznášam ukončovanie poviedok. Za prvé sa lúčim s niečím, na čom som dlho pracovala. Za druhé mi to nejde bez toho, aby to neznelo prehnane sentimentálne. A za tretie... No, to si povieme nabudúce, lebo toto ešte nie je koniec, takže predbieham:))

Takže, pýtali ste si ju tak tu ju máte!!:D Snáď sa bude páčiť a vopred ďakujem sa KOMENTÁRE!

Celkom vyčerpaná prišla domov. Po tom všetkom sa sem premiestnila cez Weasleyovský krb.
Mala chuť sa schúliť do postele a nevyliezť z nej. No musela ísť ešte do práce. To bolo nevyhnutné. Ešte sa nestalo, aby noviny nevyšli. A nebude tomu tak ani zajtra.
Prezliekla sa do džínsov a obyčajného čierneho trička. Na to si dala hnedý sveter. Pohodlné oblečenie na noc strávenú v práci.
Pozrela na seba do zrkadla. Oči mala celkom červené a opuchnuté, tvár celkom bledá. Takto to ďalej nejde. Už nie. Veď, čo to do nej vošlo? To nebola ona!

Zavalila sa prácou. Každú voľnú chvíľu si zaplnila. Aby nemala čas rozmýšľať. Nemohla rozmýšľať.
Nechávala si iba viac času na spánok ako pred tým. A taký bol jej denný rozvrh. Práca, spánok. Práca, spánok.
A tak aj po týždni sedela vo svojej kancelárii, keď sa ozvalo klopanie na dvere.
"Ďalej."
"Slečna Grangerová, prišiel ten pán z ministerstva. Tak ako ste chceli."
Hermiona si matne spomenula. Áno. Chcela urobiť článok s Bobbym McRoyom. O oddelení čarodejníckych hračiek.
"Pošli ho ďalej."
"Vlastne, neprišiel sám."
Hermiona sa zamračila.
"Kto ešte?"
"Pán minister."
Stuhla. Cítila, ako sa jej naplo telo a ona mala zrazu pocit, že bude zvracať.
"Pošli ďalej pána McRoya. Pán minister nech príde inokedy."
Plavovlasé dievča, Roseline, sa trochu vyplašilo.
"To... To myslíte vážne?"
"Smrteľne," povedala Hermiona prísne. Tým jej tvár, ktorú nelemovali žiadne vlasy, pretože ich mala stiahnuté v úzkostlivom drdole, nadobudla priam neľudský výraz.
Dievča pri tom slove trochu nadskočilo a odišlo z kancelárie.
Po malej chvíli sa dvere otvorili a dnu vošiel Draco Malfoy.
Hermiona naňho zarazene pozrela a potom sa postavila.
Jeho tvár bola stiahnutá ako mračno. Videl na nej, že nie je v poriadku. A ona to vedela, len si nepripúšťala, že by mohol mať pravdu. Bola v poriadku. V absolútnom.
"Čakala som človeka z oddelenia pre hračky," povedala chladne.
Draco si ju skúmavo prezrel a viac sa zamračil.
"Môžeš sa na čokoľvek spýtať mňa. Viem to čo on."
"Tak čo je potom Strelbočka?" spýtala sa so stále kamennou tvárou.
Ešte viac sa zamračil, no jemne mu zacukalo kútikmi úst.
Vykročil smerom k jej stolu a posadil sa na stoličku pred ním.
"Dostala si ma. Toto neviem."
"V tom prípade náš rozhovor skončil."
Stále stála. Ak by si sadla, dala by mi tým najavo, že môže ostať. A on nemohol ostať.
"To si sa Bobbyho chcela spýtať iba na toto?"
"Áno."
"Tak to si mohla napísať sovu."
"To už by nebol rozhovor."
"Mohla si povedať, že áno."
"V mojich novinách sa neklame."
Draco prikývol na znak súhlasu a porozumenia.
"Z tej večere si zmizla ako duch. Mohol som ťa zaviesť domov."
"To by dlho trvalo. Ponáhľala som sa do práce."
Zamračil sa. Znovu. Začínalo jej to byť nepríjemné. Nemala rada, keď sa mračil. A už vôbec nie, keď sa mračil takto.
"Ty si potom išla ešte do práce?"
Prikývla a ukázala na dvere.
"A teraz prosím odíď. Mám veľa práce."
"Teraz si mala robiť rozhovor s Bobbym, takže teraz určite nič nemáš."
"Tak to sa mýliš, pretože miesto, na ktorom mal byť rozhovor s pánom McRoyom, musím niečím zaplniť a ty zaberáš môj voľný čas. Takže prosím ospravedlň moju žiadosť, ale odíď."
Draco sa postavil a cez stôl sa k nej naklonil. Jeho tvár bola od tej jej sotva dvadsať centimetrov.
"Niečo sa s tebou deje, Hermiona. Nie som slepý. Tým, že sa zavalíš prácou nič nespravíš. Prosím, môžem dnes večer k tebe prísť?"
Neodpovedala. Iba mu chladne pozerala do očí.
"Hermiona, môžem?"
A keď i naďalej ostala ticho, prikývol a vyšiel z jej kancelárie.
Zrútila sa do kresla, no to už dovnútra vošiel Bobby McRoy.

Pred 1 týždňom
Pocítila silné paže, ako sa okolo nej ovinuli a pritiahli si ju k sebe.
Prekvapene otvorila oči a zalapala po dychu. Akoby sa zrazu vrátila do normálneho sveta.
Oblial ju chlad, tvár jej ošľahával vietor a stopy po slzách za sebou nechávali štipľavú stopu. Zdvihla pohľad k mužovi, ktorý si ju tisol k hrudi a ktorého srdce tak upokojujúco bilo. Až teraz k nej doľahol jeho šepot.
"Neboj sa Hermiona, to som ja... Všetko bude v poriadku... Neboj sa... Ty nie si sama... Vždy budem s tebou... Ver mi..."
Znova zavrela oči a pritisla sa bližšie k mužovi, ktorý ju objímal.
"Prepáč mi to... Už ma nikdy nenechávaj samú... Prosím..."
"Sľubujem."
"Ďakujem, Draco..."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Prosííím, pre radosť:)

Klik!

Komentáře

1 ramihel ramihel | 31. března 2008 v 21:27 | Reagovat

Ahojda, dnes jsem narazila na tvůj blog a musím říct, že máš opravdu krásné povídky. Nejvíc mě chytla právě tahle, doufám, že bude co nejdříve pokračování a že konec je ještě hodně daleko:-)

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 31. března 2008 v 21:40 | Reagovat

jééé tááák jsem sse těšila, až je to tady! Skvělá kapitola.. Proč se Herm tak chová?xD Chjj a jako docela (HODNĚ) si mě zarazila tím začátkem xD

Co takhle... Lúka?

3 luckily luckily | Web | 31. března 2008 v 21:43 | Reagovat

jééééé....:)))) to je nádherné...:)) prosím rychle pokráčko!! nejlépe hned zítra...:))))

4 malfoyse malfoyse | Web | 31. března 2008 v 22:21 | Reagovat

prečítala som si jedným dychom..!!! toto je jedna z mojich naj poviedok..:D

5 monique monique | 1. dubna 2008 v 17:48 | Reagovat

no ako vzdy krasa...a aj mna by zaujimalo to Hermionine spravanie...tak prosim dalsiuuuu:)

6 ajvi ajvi | E-mail | Web | 1. dubna 2008 v 19:16 | Reagovat

ahojky Lostt, ráda se spřátelím...:)

7 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 5. dubna 2008 v 0:03 | Reagovat

ako inak super!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama