Denník

3. ledna 2008 v 13:14 | Lostt |  >>>>>FICTION<<<<<
Je to jednorázová fiction... Nepýtajte sa, čo to do mňa vošlo. Skrátka som si o druhej dnes ráno sadla k počítaču a do tretej som tvorila toto... A potom som doslova šokovane zostala pozerať, čo to zo mňa vypadlo. V živote som nič podobné nenapísala a ani som to nemala v najbližšej dobe v úmysle, ale tak... Proste som to napísala, tak prosím komentáre... Ale trochu ma šetrite;-)

Ide o denník jedného dievčaťa, ktorému sa v noci snívajú trochu odlišné sny. Ako s tým žije ona, jej rodina a ako to celé dopadne? O tom si dievča píše do svojho denníku. Poviedka je zaradená v novej rubrike FICTION. Je len otázne, či do nej ešte niekedy niečo pribudne...

14.09.05
Dnes som išla po prvý krát do novej školy. Nebolo to také zlé, ale zažila som aj lepšie veci... Keby sme sa stále nesťahovali, určite by som si našla aj nejakých priateľov... Ale takto neviem.

05.10.05
Dnes ma skupina báb nazvala "Čierna vdova". A to ma nechtiac núti rozmýšľať, čo tým mysleli. Je fakt, že kompliment to asi nebol. Ale stávajú sa aj horšie veci. Mne teda určite. Táto škola nie je to najhoršie, čo vás môže stretnúť, to mi verte.

11.10.05
O chvíľu idem do školy. Bohužiaľ. Dnes už nebudem mať čas. Mama ma berie ku psychológovi. Neverí mi. Fajn. Nech si neverí. Tak jej to nebudem hovoriť. Dnes sa mi sníval ďalší sen. Nie tak desivý, ako obyčajne, ale i tak ma z neho mrazí. No nič, človek si po tej dobe zvykne... Vlastne nie, ja si nikdy nezvyknem na to, že vidím umierať iných ľudí.

18.10.05

Nebudem sa namáhať. Toto bolo už druhé sedenie so psychológom. Tvrdím, že to bola len chvíľková vada. A samozrejme, nikoho nenapadlo nič iné, ako zvaliť to na smrť môjho otca. Veď ako inak. Nikto nechápe, že Cally Raynoldsová naozaj mohla za to, že sfetovaná vbehla pod autobus. Ale to mi neveria. Mne, ktorá vedela že sa to stane už predvčerom.

08.11.05

Vážne to musím stále opakovať? Nemám žiadne sny o smrti iných ľudí... Stačí? Nie. Psychológ (pán Litman- veľký, starší, svetlovlasý muž) tvrdí, že som len dieťa a to ma prejde. Vraj je to pochopiteľné. Som zvedavá, ako sa budú tváriť rodičia Jacka Collinsa.

11.11.05
Chudák Jack (nie ten z Pirátov z Karibiku). Samozrejme, že toho zloducha sa podarilo chytiť. Ale ich synka to nevráti. Rodinu Collinsovcom to vraj položilo.

13.12.05
Mala by som s tým naozaj niečo začať robiť. Nie je fér, že zrovna mne sa tie zlé veci snívajú. Ako dnes. Chudinka Daria. Ale fakt, čo mám urobiť? "Daria, naozaj ti neodporúčam tam ísť? Vieš, praskne potrubie a ty sa udusíš?" Ale mohla by som niečo skúsiť. Aspoň pre lepší pocit.

15.12.05
Myslím, že Daria si o mne myslí, že som magor. Magor, ktorý jej zachránil život, mimochodom. Naozaj som jej povedala, nech tam nejde. Išla. Tak som išla tiež. A keď to prasklo, upozornila som na seba a na omráčenú Dariu hasičov. Po prebratí mi s plačom poďakovala. Ako inak. Ona bude síce žiť ďalej, ale to sa nedá povedať o nejakom desať ročnom dievčatku, čo tam ostalo, kým zachraňovali mňa a Dariu. Teraz ma ospravedlňte, musím sa ísť vyvracať.

07.01.06
Fakt ma šokuje, ako sú niektorý ľudia nevďačný. Daria už ani nevie, ako sa volám. Počkať. Veď ona to ani nevedela. Ale, aspoň sa mohla tváriť, že mi vďačí za život. A nie o mne roztrúbiť, že som divná. Fajn, som divná, ale nemusia to hneď všetci vedieť. Mama sa čudovala, prečo ma v škole obliali červenou farbou. Ja nie. Čím netvrdím, že to bolo bohvieako príjemné. Ale stávajú sa aj horšie veci. Mne áno.

12.01.06

Mama sa rozhodla, že už ďalej nemá peniaze na psychológa. O tom síce trochu pochybujem, keďže som jediné jej dieťa, takmer nič ju nestojím (mimo pána Litmana) a ona pracuje v jednej reklamnej firme, ktorá platí slušne... Ale čo, nebudem jej to predsa vyhovárať. Ale je fakt, že pán Litman bol celkom fajn. Rada som s ním kecala.

03.02.06

Je desivé, keď vidíte zomrieť asi štrnásť ľudí. Ide o mikrobus. Padne z útesu. To tá strašná búrka, ktorá sa podľa meteorológov dovalí o týždeň. Omyl, dovalí sa skôr. A na to nebudú členovia katolíckej triedy pripravení. Ale Boh ich určite zachráni. A keď nie on, tak sa o to budem musieť postarať ja.

04.02.06
Mama nebola práve nadšená, keď ma domov priviedla polícia. Úplne mokrú od dažďa, podotýkam. No tak som rozbila autobus katolíckej školy. To je toho. A že som zachránila život 14 ľuďom nikoho netankuje?

04.02.06
Panebože. Práve dávali správy. Pri autonehode zomrelo 17 ľudí. Len kúsok od miesta, z ktorého by spadol mikrobus. To je zlé. Veľmi zlé. Mama si myslí, že som precitlivená, pretože som sa pri tých správach rozplakala. Asi to tak bude, ale to je moc i na mňa.

28.02.06

Pán Litman. Nechcem, aby sa mu niečo stalo... Ale mám riskovať smrť niekoho iného, možno viacerých? No povedzte, čo mám robiť? Nijaké nápady? Myslela som si.

02.03.06
Pán Litman to prežil. Dvadsaťšesťročná Sára nie. Starý muž prežil, mladé dievča zomrelo. Je to tak správne? A kto som, preboha, ja, aby som o tom mala rozhodnúť?!

26.03.06

Mama berie silné prášky. Nečudujem sa. Keď sa jej dieťa v noci budí s krikom a celé spotené, celkom sa to odrazí na vašej psychike. Ale k Litmanovi už nejdem. Akosi sa naňho nemôžem pozerať po tom, čo som ho videla s guľkou v hlave.

12.04.06
Je u mňa starká. Mama išla na liečenie, vraj ho potrebuje. Fajn, nech si odpočinie. Jej malá tu zatiaľ bude rozhodovať o práve na žitie.
Avšak posledné dva týždne sa mi nič nesnívalo. To je fajn. Asi to bude tými práškami, čo mi zohnala teta Suzie. Je psychiatrička. Trochu vyššia liga, od psychológa, čo poviete?
Zmienila som sa už o Žltých hadoch? To je to tohto roku veľmi úspešné futbalové družstvo... Mám rozbiť autobus aj im?

05.12.06
Je zaujímavé, že mi vrátili pero. I keď až po pár mesiacoch. Neviem ako vy, ale ja nemám záujem spáchať samovraždu perom. Fajn, no tak som si podrezala žily... Skúste vy žiť s pocitom, že ste zachránili 31 ľud a ďalších 43 kvôli vám zomrelo. To je rozdiel 12 ľudí. Či to počítam? Nie. Ale ono sa toho akosi nedá zbaviť. Chodí vám to po rozume, až kým si to nepripustíte.
Tá sestrička, čo stojí kúsok odo mňa a tvári sa, že zalieva kvetiny, je trápna. Naozaj. Som decko, ale som dostatočne múdra, aby som vedela, že tie kvetiny sa už musia topiť v toľkej vode, čo im za posledných šesť minút naliala. Ale tvárila sa trochu čudne, keď som jej navrhla, nech si na chvíľku sadne, pretože to musím ešte dopísať...

14.4.07
Znovu mi dali pero. A zase je tu tá sestrička. Oni fakt nechápu, že sa nebudem zabíjať perom? Sú spôsoby, ako to urobiť, ale povedzte mi aspoň jeden málo bolestivý... Tak vidíte.
Navyše, sny už mám iba naozaj vo veľmi malom počte. A neriešim ich. Dá sa s tým žiť, pokiaľ si ich príliš nepripustíte k telu... Možno by ma už pustili domov, keby som neprepadala toľkým depresiám, nebola občas trochu nevrlá a nervózna a možno trochu menej plakala na verejnosti... Ale tak, nie som na takej úrovni masového zabijaka, aby ma Judith, Larry a ich päťročné dvojčatá Mik a Terry nechali chladnými...

08.06.07
Nechali ma s perom osamote. To je výhra. Fakt. Vlastne mi odviali vietor z plachiet. Už sa nemám na čo sťažovať. S tými práškami, čo do mňa ládujú nemôžem pomaly myslieť, nie to snívať. Navyše už neplačem. Iba trochu. V súkromí. A snažím sa usmievať. Myslím, že tú sestričku to vydesilo.

03.08.07
Pustili ma. Teraz som u starých rodičov. Mama je totiž na nejakom protialkoholickom liečení. Zdá sa to iba mne, alebo som jej fakt spôsobila problémy? Vyhodili ju z práce, nabúrala auto, začala piť, začala sa liečiť, prestala piť a znova začala a znova sa lieči...
Starý rodičia ale nedávajú najavo, že by som im bola príťažou. To je od nich milé.
Ale zobrali mi všetky čo i len trochu ostrejšie predmety z dohľadu. A pero mi nechali. Aké šľachetné. Ale vzali mi ceruzky.
Ľudia, ja nie som upír! Nebodnem si drevo do srdca!

21.08.07
Lieky prestali zaberať. Fajn, čo teraz? Nič?

15.09.07
Papier je celý mokrý. A slaný. Od čoho? Od sĺz. Viete, bolí ma hlava. Dosť ma bolí. Kým sa mi snívali sny tak dvakrát do týždňa, myslela som, že je to zlé. A čo teraz, keď mám tak tri sny za noc? Mám pocit, akoby mi praskala hlava. Poriadne nevidím. Musím kričať. Rapídne sa to zhoršuje.

29.09.07
Starý otec sa pošmykol na schodoch a spadol. Je mŕtvy. Novinka? Už týždeň nie. Už týždeň skoro stále plačem. Mama stále nie je doma. Starká je na pokraji zúfalstva. Mala by som jej to nejako uľahčiť.

10.10.07
Prišla som na názor, že podrezať si žili je síce veľmi dramatické, ale neúčinné. Vo väčšine prípadov vás aj tak niekto nájde. A potom vás na 15 mesiacov zavrú na kliniku a vy si prajete, aby vám a vášmu peru dopriali súkromie. Ak chcete kresliť, méte proste smolu, ceruzku vám nedajú.
A skočiť od niekiaľ sa mi fakt nechce. Rada by som po smrti aj nejako vyzerala. Palacinky nemám rada.
Rozhodla som sa pre jednoduchý spôsob. Budem dúfať, že skok z tak vysokej výšky spôsobí dostatočné šklbnutie na to, aby sa mi zlomil väz. Spomínala som, že starká je mŕtva? Bol to pre mňa šok. Bola to prirodzená smrť. O tých sa mi nesníva.
Lano som poriadne priviazala o jednu detskú šmýkačku. Keby som mala viac času a viac chuti do rozmýšľania, asi by som vybrala niečo lepšie ako veľký detský tobogan, ale bolí ma hlava. Občas mi aj tečie krv z uší a nosa. Nič príjemné.
Stojím tu hore a píšem pravdepodobne posledné slová vo svojom živote. Pretože aj keby sa mi nepodarilo zomrieť, asi by mi už do ruky pero nedali. Ale svoj denník im nechám. Chápate, pamiatka na šialené dievča. Na tú Čiernu vdovu, ktorá rozbíjala katolícke mikrobusy a chodila po meste obliata červenou farbou.
Musím povedať, že život mi chýbať nebude. Nič mi nedal. Aspoň nič, čoho by som si cenila a následne o to neprišla. Takže sa lúčim s pokojom v duši.
Práve som si nastokla na krk slučku. Nepríjemný pocit, takže sa nebudem zdržovať písaním...
Ale nakoniec by som mala napísať niečo poetické. Niečo, čo by si ľudia pamätali... Niečo. Posledné slová pred skokom?
Žite za tých, čo za vás snívajú... Dobré, nie?
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 monique monique | 3. ledna 2008 v 22:24 | Reagovat

pravdu povediac, ano dobre...trosku to predycham, moment...je to naozaj skvele, paci sa mi to, take...neviem to charakterizovat, proste sa mi to paci :)

2 Aďulkaaa Aďulkaaa | Web | 4. července 2008 v 19:31 | Reagovat

Dosť dobré...aj keď na konci by som to ukončila tým Žite za tých, čo za vás snívajú a tu ďaľšiu myšlienku by som tam už nedávala.....inak super.....trošičku dosť morbídne, kedže tu zomrelo skoro 100 ĺudí.....ale dobrý nápad....to ťa napadlo o 2 v noci?......xD.....a nemala si potom strašidelen sny?

3 nika nika | 14. srpna 2008 v 7:03 | Reagovat

suprove.... fakt to nema chybu....i ked to je smutne a ani neviem ako sa vola, ale to je jedno caro pribehu... nic neviem a pri to vela viem

4 Lil Lil | 16. října 2008 v 20:42 | Reagovat

Bolo to fakt kraaaaaaaaaaasne.....mne sa velmi pacia taketo druhy pribehov..............tie stastne konce su uz otrepane =D

5 lubka lubka | E-mail | 23. prosince 2008 v 16:57 | Reagovat

wau nieco ine ale dobre:) co ak aj medzi nami niekto taky zije a my len ha ha na neho tiez si z nerho nic nerobime je to krute:(

6 Tria Tria | E-mail | 29. prosince 2008 v 14:20 | Reagovat

no tak tebe sa potom musi pacit film Hlas smrti a Hlas smrti 2....ma to podobnu tematiku asi si to v poslednej dobe videla tak ta to napadlo v noci.

Bolo to smutne a krute, zeby niekto musel trpiet takyto zivot...obdivujem ta zato ze si dokazala nieco take napisat

7 Lostt Lostt | Web | 29. prosince 2008 v 21:35 | Reagovat

Tria: Ee, to som nevidela, pocujem o tom pryv krat:)

Mozno si to pozrem niekedy.

A dakujem;)

8 Coraline a Fefe Coraline a Fefe | E-mail | Web | 5. září 2009 v 22:49 | Reagovat

Úžasná poviedka... Proste skvelý nápad, skvelý príbeh, skvelo napísané... A potešilo by nás, keby do FICTION ešte niekedy niečo pribudlo :)

9 *Ridana *Ridana | Web | 18. listopadu 2009 v 19:30 | Reagovat

Nic podobného jsem v životě nečetla. Naprosto krásné, myslím, že si tenhle příběh budu pamatovat dlouho...

10 Eilowi Eilowi | 23. července 2010 v 23:08 | Reagovat

prečítala som všetky tvoje poviedky ... ale prepáč neber to osobne alebo tak k ostatným som sa nevyjadrovala lebo ostatný ktorý ta tam vychvalovali povedali v podstate všetko (aj ked pochvala sa dobre číta hlavne vo veľkom množstve že :-)) k tejto sa fakt musím vyjadriť...neviem kde berieš inšpiráciu ale drž sa jej ...a  odporúčam ti ....ak si to ešte neurobila niekomu kompetentnému svoje poviedky ukáž, lebo takúto úroven nemajú ani niektorý "známy" spisovatelia.....si vážne úžasná....
späť k poviedke je totálne depresívna, jediná chyba je v tom že trochu vidno že si taký desivý stav nezažila a nevieš to úplne podať ale nápad aj všetko ostatné je úúúúúplne úžasné...ako som povedala máš úžasný talent a ak si to praješ myslím že by si si ho nemala nechávať len pre net.... :-D

11 Bad Girl :-* Bad Girl :-* | Web | 20. května 2011 v 19:16 | Reagovat

no y kokso ... krása ... smutné, ale proste... nemám slov :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama