5. Pomiešané osudy

24. prosince 2007 v 10:03 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
Piate pokračovanie tejto poviedky... Uznávam, nie je veľmi veselé, ale čo mám robiť... Nebojte, ono sa ešte vyjasní... Kto vie kedy;-) Prajem príjemné čítanie a krásne Vianoce!

Harry sedel v Chrabromilskej klubovni a pozoroval dievča, ktoré si čítalo na gauči.
Tmavé vlasy si neustále zaprávala sa ucho, v ústach akoby nervózne obhrýzala ceruzku a bola úplne začítaná do knihy, ktorú zvierala na kolenách.
Využil príležitosť, keď Ron na chvíľu odišiel a prisadol si k nej.
Zdvihla k nemu tyrkysový pohľad a keď si uvedomila, kto to je, nervózne sa obšinula a zavrela knihu.
"Ehm... Ak chceš, môžem ísť preč," povedala a chcela sa zdvihnúť, no zadržal ju.
"Nechápem, prečo by si mala."
"Nemáš ma rád," odpovedala mu Gabi priamo a Harry si ju šokovane prezrel.
"To je hlúposť. Prečo by som ťa nemal rád? Nič si mi nespravila."
"To viem, ale i tak..."
"Mimo to, nesadol by som si k tebe, keby som ťa nemal rád."
"Dobre," usmiala sa trochu nervózne a zahľadela sa do ohňa.
Na chvíľu nastalo ticho, ktoré Harry využil k tomu, aby si ju lepšie prezrel. Všimol si skutočností, ktoré mu pred tým unikli. Vedel, že je pekná, no až teraz si uvedomil, ako veľmi.
Zeleno-modré oči hrali podmaňujúcimi farbami a keď sa v nich odrážal oheň, boli ešte krajšie a akoby tancovali s plameňmi.
Pery mala pekne krojené a šťavnato ružové.
A nos? Doteraz si nevšimol, že pôsobí priam aristokraticky. Bol to nespochybniteľný dôkaz, že pochádza z bohatej a váženej rodiny.
Tvár mala súmernú, pleť jemne ružovú a hladkú.
Vlasy jemne zvlnené a dlhé asi pod lopatky.
Uvedomil si, že sa mu páči. Veľmi.
Úplne omámený týmito zisteniami z nej nedokázal odtrhnúť oči.
Ani si nevšimol, že ho začala takisto pozorovať a po chvíli sa ozvala.
"Harry?"
Spamätal sa a zaostril na jej oči. Trochu znervóznel. Trochu dosť.
"A... Áno?"
"Chcel si niečo?"
"Vlastne nie," povedal a bez jediného slova rýchlo odbehol preč.

Hermiona vyjavene čakala, až sa od nej tie hrejivé pery odpoja.
Neschopná protestu zavrela oči, no zrazu si uvedomila, že sa od nej Sebastien odtiahol.
Zasnene naňho pozrela.
"Nebudem rušiť," ozval sa niekde vzdialený hlas a Hermionu to prebralo z otrasu.
Pozrela do zamračenej tváre chlapca, o ktorom si ešte pred chvíľou myslela, že ho môže zmeniť.
Najskôr pozeral na Sebastiena, ktorý mal jej podobu, no potom svoj pohľad zaryl aj do nej. Zrazu sa cítila nahá a zbitá ako pes.
Draco jej zrazu prišiel tak vzdialený. Bol od nej ďalej ako kedykoľvek pred tým...
V jeho očiach sa zjavila zlosť, obrovská zlosť, sklamanie...
"Draco," vzdychla a načiahla sa po jeho vzďaľujúcej sa postave, no do cesty sa jej postavila vysmiata tvár.
"Nabudúce ma nenechávaj čakať. Nie som príliš trpezlivý, vieš?" povedal drzo a usmial sa.
"Ty arogantný idiot!" skríkla a odstrčila ho.
Pobehla pár krokov za Dracom, no ten už bol nenávratne preč.
A tak všetky svoje pocity premenila na jediný- zlosť. Otočila sa a pozrela do vyškľabenej tváre Sebastiena.
"Ako si si mohol niečo také dovoliť?!" skríkla a vytiahla prútik.
No ním to ani nehlo.
"Nevyzeralo to, že by si nesúhlasila..." povedal pokojným hlasom.
Áno, až teraz si uvedomila, že sa jej to skutočne páčilo... Zachvela sa odporom a zovrela prútik pevnejšie.
"Ak to ešte niekedy urobíš, všetko poviem. A nebudeš mať problém iba ty, ale aj tvoja sestra."
Jeho oči potemneli.
"To neskúsiš," povedal úplne vážne.
"Nie?" zdvihla obočie.
Sebastien vedel pôsobiť presvedčivo a keď sa k tomu pridala Hermionina osobnosť...
Sebastienom to prešlo ako horúce železo.
"Fajn."

Hermiona vletela do svojej izby a prebehla ju pohľadom. No Draca v nej nebolo.
Vzdychla, otočila sa a utekala preč.
Vlastne vedela, kde by mohol byť.
Zastala pred dverami do Komnaty najvyššej potreby.
"Prosím, prosím, prosím," zašepkala a otvorila dvere.
Pozrela na chlapca sediaceho v kresle. Stočil k nej svoj pohľad.
Pocítila, ako jej po chrbte steká ľadový pot. Jeho oči boli tak chladne prázdne, pozeral na ňu tak opovržlivo...
"To nebolo tak, ako to vyzeralo," povedala zrazu a zakrútila hlavou.
Odpoveďou jej však bol jeho pobavený smiech.
"Prečo by mi na tom malo záležať?" spýtal sa arogantne s neuveriteľnou horkosťou v hlase.
"Ja len chcem povedať..."
Draco sa nahnevane postavil a pristúpil k nej.
"Chceš povedať čo?! Chováš sa, ako by si bol do mňa zamilovaný, ty kretén!"
Hermionino telo sa zachvelo vzlykom, no zadusila ho v sebe.
"To nie, ale Hermiona je len moja kamarátka..."
"Veď nič iné si o vás ani nemôžem myslieť," uchechtol sa Draco a Hermionou tento zvuk prešiel ako najostrejší nôž.
"Nie je to tak, ako to vyzerá... Celé je to inak..." vzdychla.
Draco sa na ňu zapozeral. Znova sa tak čudne zatváril a zamračil sa.
Potom od nej odstúpil.
"Nech si, kto si, je mi to jedno, tak si to už konečne zapamätaj..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 malfoyse malfoyse | Web | 24. prosince 2007 v 17:37 | Reagovat

jeej krasny darček a krásna kapča..:D:D

2 luckily luckily | Web | 16. března 2008 v 12:01 | Reagovat

no teda, ten Sebastien je pěkně drzej... jinak, mooooc hezká kapča..:)

3 nika nika | 30. července 2008 v 12:49 | Reagovat

pekna kapca a krasny pribeh

4 Mei Mei | Web | 20. února 2009 v 17:45 | Reagovat

Sebastien to raz taaak schyta odo mna niekde v podchode ....:D... Hermi, zaluj!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama