3. Pomiešané osudy

14. prosince 2007 v 21:17 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
Tretie pokračovanie Osudov... No uvidíte, ale nič prevratné to nie je...

Hermiona opatrne vošla do spoločenských miestností Slizolinu.
"Fajn, a čo teraz?" povedala si sama pre seba a v duchu plánovala nejakú dosť škaredú kliatbu.
"Kde si bol?" spýtal sa zrazu hlas z jedného koženého čierneho kresla.
Hermionino vnútro zamrelo. Super, takže ju odhalia hneď v prvých desiatich minútach...
Vlastne neodhalia ju, ale toho pošuka! Nie, nie, to nemôže jeho sestre urobiť. To dievča bolo neobyčajne zlaté a prívetivé, nie ako jej sprostý brat...
Hermiona sa otočila tvárou ku svojmu osudu a nezabudla sa trochu zhrbiť, aby nevyniklo to niečo, čo Sebastien určite nemal.
"Pýtam sa, kde si bol?" zopakoval dominantný hlas a Hermiona by nemusela vidieť, aby vedela, kto to bol.
Och nie, vzdychla v duchu a snažila sa mu pozrieť priamo do očí.
Pozrela do tých chladných studní oceľovej farby a celkom inštinktívne si ruky prekrížila na hrudi v akomsi obrannom geste. Mala pocit, že jej vidí až na dno duše.
"Bola... Ehm, bol som sa prejsť," povedala ticho, no ku podivu rozhodne.
"Nepoznáš to tu," povedal Draco a prižmúril oči.
Je to len tým, že takmer nespal, alebo je naozaj ten chalan dnes nejaký čudný? Včera to bolo namyslené decko... A dnes je nejaký ustráchaný. Draco sa zamračil. Niečo tu nehralo.
"Nebol som ďaleko," povedala Hermiona rýchlo.
"Jasné," povedal bezvýrazne Draco, no i tak sa mu niečo nezdalo. A navyše ho zarážal fakt, že jeho záujem poznať toho chalana bol dnes väčší, a to úplne bez dôvodu.
"Tak, ak už nič nechceš, idem si ešte na chvíľu ľahnúť," posledné, čo teraz Hermiona chcela, bol spánok. Iba ak by sa už nemala zobudiť, pretože toto budú mimoriadne ťažké dva týždne, najmä keď bude mať za pätami Draca Malfoya.
Hermiona stála ešte ďalších pár sekúnd na mieste a rozmýšľala, ako z tej situácie vykľučkovať. Ktoré sú preboha chalanské izby!? skríkla v duchu a chytala ju panika.
Všetko tu bolo tak kamenné, a čierno zelené... I keď o mnoho útulnejšie ako čakala.
Draco iba zdvihol obočie a uprene sa na ňu zahľadel.
Ani som si včera nevšimol, aký je ten chalan útly... Skoro ako dievča, pomyslel si mladý potomok rodiny Malfoy.
"Uhm... Tak ja idem... Idem si ľahnúť," zopakovala Hermiona, no zase sa nemala k pohybu.
"Fajn," povedal Draco a celkom nečakane sa postavil a zamieril k nej.
Hermiona zneistela a keď už bol asi na dva kroky od nej, mala pocit že spadne.
Zastavil sa na krok od nej a znova si ju premeral prižmúrenými očami.
Hermiona k nemu nervózne dvihla zelený pohľad a snažila sa pôsobiť normálne.
"Tak na čo čakáš?" spýtal sa zrazu Draco. Hermionine vnútro poskočilo, akoby ju niekto naľakal.
"Na nič," pípla ticho a musela uznať, že so Sebastienovým hlasom to znelo divne.
Draco si odfrkol a zamieril jednou chodbou preč.
Hermiona chvíľu počkala a potom ho nasledovala.

Vyzerala čudne. Chlapčenský habit, jej postava, Sebastienova tvár... Vyzerala veľmi čudne.
Ale ostatným sa to asi nezdalo, pretože si ju nikto nevšímal. Sebastien bol naozaj drobný na chlapca, čo mu ale v žiadnom prípade neuberalo na pôvabe. Vyžarovala z neho neskutočná sila a sebavedomie, a to sa väčšine páči.
Sama vošla do Veľkej siene a pohľadom vyhľadala svojich priateľov. V tom sa zasekla. Nie. Vlastne si k nim nemôže ísť sadnúť. Veď ju ani nepoznajú.
No pohľad jej padol na osobu s jej tvárou. Rýchlym krokom zamierila k nej a chytila Sebastiena za ruku.
"Poď so mnou," povedala nahnevane.
"Hej, čo si myslíš, že robíš?" postavil sa Harry, no Sebastien sa k nemu otočil a spustil
Hermioniným hlasom: "Nie, v pohode. Idem tuto so Sebastienom na chvíľu na chodbu. Hneď som späť."
Harry prikývol a sadol si, no nedokázal skryť prekvapený výraz tváre.
Hermiona pozrela na Gabi.
"Ahoj Gabi," povedala akoby mimochodom a zdvihla obočie.
"Ahoj He... Sebastien," povedalo ticho dievča a nervózne sa usmialo.
Hermiona prikývla a ťahala Sebastiena na chodbu.
"Bože, dnes ti to naozaj sluší, Sebastien," povedal Sebastien, keď už boli vo dverách siene, tak aby to každý počul.
Otočila sa k nemu, no pokračovala v chôdzi.
"O, ďakujem. I ty, Hermiona, dnes vyzeráš výborne," povedala Hermiona podráždene a nezabudla pri tom zvýrazniť slovo Hermiona.
Otočila sa späť, keď zrazu do niekoho vrazila.
Pozrela dotyčnému do tváre. Draco Malfoy. Zachvela sa a previnilo sklonila pohľad. V duchu dúfala, že to nepočul, no nepochybovala o opaku. Kto vie, čo si o tom pomyslel.
Vraveli si tu lichôtky, držali sa za ruku...
Akoby nič prešiel okolo, no všimla si, že po nej pozrel. Vlastne nie po nej, ale po Sebastienovi s jej tvárou. Ten po Dracovi strelil pobaveným povýšeným pohľadom a koketne žmurkol. Hermiona sa striasla zlosťou.
"Čo to bolo?! Čo si myslíš, že robíš?" skríkla po ňom, až sa na nich niekoľko študentov otočilo.
"Balím Malfoya? Vieš, Hermiona, nie je to zlá partia, nechceš ho? Si v mojej koži, rovno si to môžeš vybaviť..." uchechtol sa Sebastien nakláňajúc sa k nej a Hermiona po ňom strelila pohľadom.
Vyšli na chodbu a ona ho odtiahla trochu stranou.
"Takže, zatiaľ ten tvoj skvelý plán moc nefunguje. Za prvé, nevyznám sa v slizolinských miestnostiach, za druhé, dnes ráno ma Malfoy skoro odhalil, za tretie, nie len že ma skoro odhalil, on ma aj uprene sleduje, a za štvrté... Potrebujem svoje spodné prádlo," precedila medzi zuby.
Sebastien prikývol.
"Žiadny problém, len ostaň pokojná. Takže, stretneme sa dnes večer, a ja ti donesiem tvoje veci, ty mi dones moje. Inak, pripadám si ako debil, keď sa tu premávam v ženskom oblečení, tak sa nesťažuj. To, že sa nevyznáš v slizolinských komnatách nie je žiadny problém, pretože v tých sa nevyznám ani ja. Použi svoju inteligenciu a nejako sa z toho vyvleč. A čo sa týka Malfoya, skrátka ho ignoruj a snaž sa tváriť povýšene. Včera sa mi zdal nejaký divný, najmä keď prišlo na rozhovor o tebe. Myslím, že to nie je zhovorčivý typ."
"Vy ste sa o mne rozprávali?" spýtala sa prekvapene Hermiona a akosi na ostatné veci zabudla.
"Hej, chcel som vedieť tvoje meno."
"A on ti ho povedal."
"Hej, je na tom niečo čudné?"
"Nemá ma rád."
"Tak to si nemyslím."
Hermiona otvorila ústa, aby ešte niečo povedala, no to už sa Sebastien usmial.
"Neville!" skríkol a zamával na Nevilla, ktorý za zrazu vynoril spoza rohu a mieril do siene.
"Hermiona, ahoj," usmial sa jej priateľ.
"Ahoj," povedala Hermiona a zasekla sa, keď si uvedomila, že to nebolo smerované jej.
"Tak, Sebastien, rada som sa porozprávala. Mohli by sme si to niekedy zopakovať. Napríklad večer? O siedmej sa stretneme pred Veľkou sieňou, dobre? Maj sa," povedal Sebastien, usmial sa na Hermionu a namieril k Nevillovi.

Hermiona si sadla k Slizolinskému stolu. Bolo to čudný. Úplne nový zážitok, sedieť pri stole pomyselného nepriateľa.
Naložila si tanier a snažila sa nevnímať všetky tie reči okolo. Keď sa to tak vezme, pri tomto stole to bolo to isté ako pri ostatných stoloch.
Len niečo tu bolo iné. Neboli tu jej priatelia a ona si tu pripadala sama ako kôl v plote.
Pozrela smerom k chrabromilčanom. K svojim priateľom.
Všetci sa na niečom zrovna smiali. Pozrela na chlapca so svojou tvárou. I on sa smial a usmieval sa na svoju sestru.
Ani si nevšimli, že to nie je ona. Mrzelo ju to, i keď sa nečudovala. Sebastien bol nepochybne dobrý herec a jeho veľkou výhodou bolo, že si nelámal hlavu nad niečím takým, ako sú následky.
"Fajn, tak ani ja sa nebudem trápiť," povedala si potichu a rozhodla sa vo svojom predsavzatí vytrvať.

Nevedela, že ju pri jej pozorovaní niekto sleduje. Draco Malfoy sedel kúsok od nej a sledoval ju, i cieľ jej pohľadu.
Zrazu doňho niečo vošlo, postavil sa a zamieril k nej.
"Prisadnem si," oznámil jej a posadil sa hneď vedľa nej.
Trochu sa k nej nahol, pretože by bol nerád, keby to niekto počul.
"Sebastien?" povedal a Hermiona sa zachvela.
Fajn, mala chlapčenskú tvár, no jej pocity boli stále dievčenské.
A keď sa k nej nakláňal Draco Malfoy aj s tým svojím chladným pôvabom, ktorý sálal z každej bunky jeho tela a s omamujúcim parfumom...
"Áno?" pípla a prikrčila sa, keď sa k nej ešte trochu nahol.
"Čo máš s Grangerovou?" spýtal sa zrazu vyzývavo niekoľko centimetrov od jej ucha a Hermiona sa rýchlo narovnala.
"Čo?" pozrela naňho vykoľajene. Prečo sa na mňa pýta? spýtala sa sama seba.
"Bola to priama otázka tak očakávam priamu odpoveď," povedal chladne.
"Prečo ťa to zaujíma?" spýtala sa Hermiona, keď ako tak nabrala dych.
"Pretože je Chrabromilčanka, a ty si Slizolinčan."
"A čo je na tom?" spýtala sa a prižmúrila oči.
Rovnako spravil aj Draco a obaja sa teraz premeriavali pohľadmi.
"Medzi Chrabromilom a Slizolinom sú len jedny city- nenávisť."
"A keď sa mi to tak nepáči? Čo keď sa mi páči niekto z druhej fakulty?" spýtala sa Hermiona provokatívnym hlasom. Nenávidela tento jeho postoj.
"Tebe sa páči Grangerová?" spýtal sa Malfoy zrazu nenávistlivým hlasom.
"A keď áno?" podpichla ho Hermiona, ktorá už plne nadobudla svoje sebavedomie.
Draco sa iba zamračil a pohľad mu omylom padol na chlapca s dievčenskou tvárou pri stole jej pravej fakulty.
"Zabudni na to," zavrčal a odišiel preč.
Hermione sa uľavilo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 malfoyse malfoyse | Web | 16. prosince 2007 v 10:16 | Reagovat

hehe..žeby malfoy žiarlil???inak kapitolka bola krásna.:DD

2 Lostt Lostt | E-mail | Web | 16. prosince 2007 v 13:06 | Reagovat

to malfoyse: kujeeeem:-)

3 luckily luckily | Web | 16. března 2008 v 11:35 | Reagovat

že by se nám Dráček zamiloval do Mii?? jinak, strašně krásná kapča...:)

4 nika nika | 30. července 2008 v 12:32 | Reagovat

bomba

5 zuzu zuzu | 6. října 2008 v 12:11 | Reagovat

jeej to je super

6 Mei Mei | Web | 20. února 2009 v 17:00 | Reagovat

a pomaly, ale isto sa dostavame k tomu, preco sme tu... Malfik nam zbali Grangrovu (alebo ona jeho)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama