12-end. Včera nie je dnes

24. prosince 2007 v 9:50 | Lostt |  Včera nie je dnes - dok.
Posledný diel aj tejto poviedky, dúfam, že som vás nesklamala... Pekné Vianoce!

Hermiona prekvapene zaklipkala očami, do ktorých sa jej tisli slzy, a šokovane pozerala na svojho okuliarnatého priateľa.
"Čo sa to..." zašepkala a pohľadom vyhľadala Dumbledora.
Ten si ju iba premeral prižmúrenými očami a potom chápavo prikývol.
"Pán profesor?" spýtala sa Ginny tichým hláskom.
"Albus," povedala hlasnejšie Molly.
Dumbledore už otváral ústa, no Hermiona sa zrazu strhla. Došlo jej to.
Mesiac v minulosti tu nič neznamenal. Tu prešiel iba malý okamih.
Pozrela na Remusa, ktorý stál v rohu. No nebol to jej mladý, usmiaty priateľ, ale rokmi poznačený človek, ktorý toho už stratil veľa.
"Ty si to vedel! Aj on to vedel!" skríkla smerom k nemu a spravila k nemu malý krok.
Remus sa strhol a s hrôzou v očiach na ňu pozrel. Takže už?
"Hermiona..." zašepkal šokovane.
"Celú dobu ste to vedeli a nič ste mi nepovedali! Ako ste mohli?!" kričala ako zmyslov zbavená a do očí sa jej čoraz viac vlievali slzy.
To už Hermiona nevydržala a vybehla z miestnosti. Na vzduch. Preč od ostatných. Ďaleko.
"Čo to bolo, dopekla?" spýtal sa vyjavene Ron a vymenil si s Harrym pohľady.
"Slečna Grangerová práve strávila mesiac v minulosti."

Hermiona sa opierala o chladný múr. Dnes už druhý krát.
Zavrela oči a oprela si hlavu dozadu. Vzduch už tu nebol taký čerstvý, ako bol kedysi. Dýchalo sa jej ťažko a mala pocit, akoby sa mala každou chvíľou zadusiť. Snažila sa popadnúť dych a udržať vzlyky. Bolo to tak ťažké. Bol mŕtvy. V tomto svete áno.
Cez zavreté viečka jej prenikla slza. Jedna jediná. Ďalej neplakala.
Vedela, že to urobiť musela. Mala to urobiť. Už to urobila. A bolo to správne. I on to vedel. A preto jej nič nepovedal. Možno si na ňu už nepamätal, ale ona tomu neverila. Milovala ho.
Rukou sa dotkla pier. Predtým ju v tento okamih pobozkal. Jemne sa usmiala.
"Hermiona?" ozvalo sa ticho.
Otvorila oči a pozrela na svojho priateľa.
"Harry," jemne sa usmiala a trochu sa k nemu otočila. Oprel sa vedľa nej.
"Lupin nám všetko povedal. Je mi to ľúto," povedal a objal ju okolo ramien. Pritisla sa k nemu.
"Nemá byť prečo."
"Vieš, nechcem byť necitlivý... Ale aké to tam bolo?"
Hermiona sa usmiala.
"Za nič na svete by som to nezamenila."
"A moji rodičia?"
"Boli to tí najlepší ľudia na svete. Tvoja mama bola presne taká, ako som si ju predstavovala. Múdra, milá a statočná. Skvelá priateľka."
"A otec?"
"Tvoj otec bol celý ty. Vážne, myslela som si, že vidím teba. Trochu desivé," usmiala sa Hermiona a Harry s ňou.
"Ďakujem," povedal a pobozkal ju do vlasov.
Odtiahla sa od neho a chvíľu bolo ticho.
"Hermiona?"
"Hm?"
"Je naozaj pravda... Že ty a Sirius..."
"Áno."
Znova nastalo ťaživé ticho. No Hermione nevadilo.
"Viem, aké je to pre teba ťažké. Keď umrel, mal som pocit, že už mi nikto neostal."
Hermiona potlačila slzy a vzdychla si. Bola vďačná, že tu s ňou bol Harry.

Stála v Rokville a pozerala sa na roh, za ktorým bol počiatok jej spomienok. Tam to začalo.
Vedela, že nie je sama. Stál za ňou Remus a ticho ju sledoval. Vedela to, ale nemala záujem sa mu prihovoriť.
Odhodlal sa. Spravil pár krokov a postavil sa vedľa nej.
"Povedal nám o tej izbe. Po pár mesiacoch. Bolo od neho veľmi priateľské, že to pred nami tak dlho tajil."
Hermiona sa usmiala, no on zvážnel.
"Vieš, keď som vtedy začal učiť na Rokforte, nemohol som uveriť vlastným očiam. Najskôr som pochyboval, či si to ty, ale zapadalo to do seba. Nemohol som uveriť, že ťa vidím zrovna po boku Harryho. A Sirius takisto nie. Ťažko to zvládal."
Hermiona mlčala.
"Dával na teba vždy obrovský pozor. Možno ani netušíš... Myslím, že Weasleyovcom bolo pár krát čudné, prečo bol na teba tak citlivý."
Ticho vzdychol.
"Vždy ťa miloval. Keď utiekol z Azkabanu, povedal mi, že jediné, čo ho držalo pri živote tak dlho, boli spomienky na teba a na Harryho."
Remus sa na chvíľu odmlčal.
"Vždy ťa miloval," zopakoval Remus a vzdychol.
"Veľmi ma mrzí, že už nežije. Toto ti mal hovoriť on, nie ja."
"Ale musíš uznať, že by bolo čudné, keby mi to hovoril, nie? Vzhľadom na náš malý vekový rozdiel..."
Hermiona sa zasmiala. Remus takisto.
Pozrela naňho. Prvý krát, čo tu stáli.
"Ďakujem, Remus."
Akoby Remusa zrazu niečo napadlo. Zašmátral vo vrecku.
"Mám ti dať toto. Mal to prichystané odkedy si odišla. A tesne pred smrťou mi to dal."
Remus zrazu odniekiaľ s víťazoslávnym úsmevom vytiahol malú čiernu krabičku a dal ju Hermione.
"Musím ísť, Hermiona. Ak by si čokoľvek potrebovala... Vieš, že sme priatelia. I s malým vekovým rozdielom," usmial sa Remus a tak ticho ako prišiel aj odišiel.
Hermiona zacítila chlad. Bolo nezodpovedné sa potulovať po vonku sama. Mala by sa vrátiť.
V rukách však zovrela malú krabičku.
Niečo jej bránilo ju otvoriť. Asi strach. Bála sa, že v nej bude niečo, čo jej to sťaží.
Nie. Otvorí to. Verila Siriusovi. Nespôsobil by jej zbytočnú bolesť.
Roztrasenými prstami krabičku otvorila a vytiahla z nej malý, strieborný predmet.
Pohľadom skúmala chladný prsteň, ktorý mala v ruke. Z chladného kovu jej však do tela išlo príjemné teplo. A pokoj. A sila.
Prizrela sa mu lepšie a zbadala, že na vnútornej strane je niečo vyryté.
Usmiala sa a nastokla si prsteň na ruku. Bolo jej o mnoho lepšie.
Áno, láska... Navždy.

 

14 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Denisa Denisa | 24. prosince 2007 v 11:23 | Reagovat

nádherný ale trochu smutný

2 malfoyse malfoyse | Web | 24. prosince 2007 v 17:39 | Reagovat

takééé smutnéé..ale krásne

3 monique monique | 26. prosince 2007 v 10:10 | Reagovat

suhlas...kraaaasnucke...

4 Lienka Lienka | 20. února 2008 v 22:20 | Reagovat

kraaaaaaaaasne..ale  aj velmi smutneee:((

5 Tinusha Tinusha | 21. února 2008 v 23:00 | Reagovat

strasne krasnucke :-) sice je tho aj smutnucke fňuk:-(

6 Eunike Eunike | Web | 23. února 2008 v 16:54 | Reagovat

Je to nááádnehnééé a tak smutné... nechceš napísať aj nejaké pokračovanie? xD

7 wisty wisty | E-mail | Web | 26. února 2008 v 17:13 | Reagovat

je, to je fakt strašně moc krásný!!! fakt se ti tahleta povídka mooc povedla!!! :)

8 barbora barbora | 1. března 2008 v 22:18 | Reagovat

je to krasne, cela poviedka :)

9 fanthasia fanthasia | E-mail | 16. března 2008 v 15:51 | Reagovat

náádherne..boze preco musel siri zomriet? :(

10 Jasane Jasane | E-mail | Web | 22. března 2008 v 9:56 | Reagovat

Panebože.... Upe brečim. Je to krásný, ale proč to skončilo zrovna takhle? Je to smutný:(:(:(Chjjjj.... Jinak povídka je NÁDHERNÁ! Strašně se mi líbí a... Už nevim, protože mám zamlžený oči od slz. No nic jdu číst další povídky....

11 Ginny Ginny | E-mail | Web | 4. dubna 2008 v 16:47 | Reagovat

Sry  ze  som  ti  furt  pisala  take  kratke  komenty,  ale  ja si  tie  dlhsie nechavam na  koniec. WAW nomralne  si ma  tym  koncom  dohnala  k  oplacu a  to myslim uplne  vazne..poviedka  sa mi  velmi  pacila........bolo  v  nej  vsetko  co  treba  no  fakt mi je  luto  toho konca

12 zzuzka.z zzuzka.z | 22. května 2008 v 21:51 | Reagovat

škoda že sirius nežije a nemohol jej to povedať on...ale inak je to fantastické......odporúčam ti písať poviedky takéhoto typu

13 Lenuška Lenuška | 26. května 2008 v 11:30 | Reagovat

krásne, čítam to už druhý krát a stále má ten záver dojíma.

14 Adéla Adéla | 27. června 2008 v 13:20 | Reagovat

hmm nemám ráda smutné konce...

15 nika nika | 29. července 2008 v 19:54 | Reagovat

ja normalne revem..... ja som nerevala, ale rok nad nejakov poviedkou či knihou...... ja nemam slov bolo to nadherno smutne.... ja bz som tam asi ostala bzt nou... lasku nic nenahradi

16 Jitka Jitka | 31. srpna 2008 v 21:09 | Reagovat

a já si říkala co to bylo za Remusovým chování v prvních kapitolách :-) chvilku jsem si myslela že si začne s ním - neznám povídku s tímto párem. Jinak je to moc krásná povídka, dojímavá a krásná ve svém smutném konci

17 veronika veronika | 18. září 2008 v 21:43 | Reagovat

iplne super ... uz su  3 vecy ktore ma dokazu rozplakat a jeednou z nich je tato poviedka,,, vazne upplne  SUPER

18 MirabelS MirabelS | 7. ledna 2009 v 15:08 | Reagovat

uplne kraasne nemam slov .... fnuk

19 Evanska Evanska | E-mail | Web | 29. ledna 2009 v 18:52 | Reagovat

takže toto bude dlhé: je mi do plaču, z celej poviedky... čítala som už zopár poviedok o páre Sirius/Hermiona, ale žiadna nebola taká nádherná, taká plná citu a taká skutočná...

všetky boli akoby umelé (nechcem urážať autorov), všetky boli také, že už keď som si prečítala prológ a bolo tam Sirius/Hermy viac som sa tam nevrátila, ale táto je taká skutočná taká, že dokonca verím, že to tak naozaj mohlo byť... presne takto som si predstavovala Lily, úplne rovnako:milá, priateľská, bystrá, statočná a skvelá kamarátka... pre Siriusa to muselo by ť hrozne ťažké zažiť také lásku a potom v budúcnosti ju vidieť ako dieťa, dá sa povedať šťastnú tínedžerku, ktorá o ničom ešte nemá tušenie, ktorá nevie...

prenádherne napísané, úplne všetko, ja ani neviem čo mám ešte napísať, tak ma to vzalo... viem, že je krajšie keď vidíš veľa úprimných komentov na tvoje dielo. Absolúne ma neprekvapí, keď raz vydáš knihu, potom mi pls daj vedieť, že si to ty. Mimochodom za toto by si si zaslúžila oskara!!! a ten prsteň... áno, láska... navždy! Tak nejako som si predstavovala Siriho! navonok šašo a potom úžasný priateľ a milujúci človek, ktorý toho toľko prežil :) Aj Hermiona v tejto poviedke si medzi nich dala silné puto ako priateľov a lásku, ktoré dokáže napísať len skutočný umelec! V tomto prípade umelkyňa...

20 DeLaylah DeLaylah | Web | 28. února 2009 v 15:12 | Reagovat

jednoduicho nadherna poviedkaa... fakt akoze.... tie kapitoly som precitala doslova jednym dychom :)

Krasa :))

21 Areneis Areneis | E-mail | Web | 3. března 2009 v 22:40 | Reagovat

Je to překrásná povídka. Vážně skvělá.

22 Bubble fairy Bubble fairy | Web | 4. března 2009 v 17:52 | Reagovat

huh vazne prenadherna poviedka...ja ako vazne...asi mam onicom fantaziu :D ale nikdy by ma nieco take nenapadlo zeby Herm cestovala do minulosti... vooobec... vooobec... je to vazne nadherne. Krasne napisane, prepracovane, nic prehnane gycove a otrepane frazy. Proste jedinecne, unikatne, fantasticke...

23 khira khira | 4. března 2009 v 19:56 | Reagovat

Je to skveleee.len ma trosku mrzi koniec aj ked je nepochybne nadherny.Ale nezasluzi si Sirius byt aspon v jednej stastny? :( Ale naozaj skvele!

24 miriela miriela | Web | 4. března 2009 v 22:42 | Reagovat

bože toto bolo také krásne... prepáč nemôžem viac, cez slzy sa mi ťažko píše...

25 Jenny Jenny | Web | 11. června 2009 v 10:54 | Reagovat

Páááni, dnes som objavila túto stránku a je úplne super=D veľmi sa mi páčia tvoje poviedky a táto bola veľmi pekná. Už som si prečítala aj I believe in a thing called love, a musím povedať, že by som ti za ňu dala aj diplom=D...

26 Nellie Nellie | Web | 13. června 2009 v 12:30 | Reagovat

ja mám chuť sa rozplakať... asi pri prvej poviedke , ktorú som kedy prečítala mám takýto pocit ..to je obrovský kompliment..Pre Siriusa to muselo byť fakt ťažké. Vidieť ju ako ..v podstate dieťa a vedieť , že ona si z toho nič nepamätá..áách...táto poviedka bola dokonalá už do začiatku a ten koniec bol jednoducho uchvátny, ..ja sa asi fakt rozplačem :´)  

27 Lostt Lostt | Web | 13. června 2009 v 16:18 | Reagovat

Jennny: :D:D:D Dakujem moc.

Nellie: Kapesnik? Ale nie, fakt- vdaka.

28 tonks tonks | Web | 26. června 2009 v 21:21 | Reagovat

nie, koniec? zanedbávala som vlastnú sesternicu, kým som čítala túto poviedku. proste som sa vložila do deja asi až príliš.
veľmi pekná poviedka, hoci hermiona a sirius sa dali dokopy akosi prirýchlo, niežeby mi to vadilo :D
no koniec bol veľmi smutný, žiť s pocitom, že milovaný človek je už mŕtvy a v siriusovom prípade, že milovaný človek o ňom vlastne vôbec nevie a mohol by byť jeho dieťaťom... tak to si vôbec neviem predstaviť.
zas raz sa mi potvrdilo, že si úžasná poviedkárka, lostt ;)

29 Lostt Lostt | Web | 28. června 2009 v 10:22 | Reagovat

tonks: Rozplyvam sa blahom, dakujem moc:)

30 Werush Werush | Web | 14. ledna 2010 v 20:10 | Reagovat

Vedela som, že som to už niekedy čítala, už keď som si prečítala info o poviedke :) A táto poviedka bola prenádherná, skvelý nápad fakt aj celý dej a hlavne záver, ktorý ma úplne očaril. Hlavne všetko to s minulosťou a budúcnosťou... tak ako v hp3 :D... ako to všetko do seba zapadalo ;) Perfektné... a Sirius/Hermiona, ďalší skvelý pár :) Idem sa už učiť... alebo no uvidím ešte :D... ale tak, čaká ma 5 maturitných tém z geografie... a veľmi sa mi nechce :D

31 Werush Werush | Web | 14. ledna 2010 v 20:11 | Reagovat

a súhlasím s Tonks, si skvelá poviedkárka ;ň

32 Kallia Kallia | Web | 7. srpna 2010 v 20:07 | Reagovat

Ahoj! tady... musím říct, že tohle byla jedna z povídek, která chytne za srdce!... nejsem jedna z těch, které se při každé blbosti rozbrečí, ale tady, ke konci, jsem měla málem slzy v očích... to zoufalství, že když odejde, tak už ho nikdy znovu neuvidí... a že když byla s ním, tak netušila, co k němu cítí...
Uh, zamotané, ale velmi krásné!! :)) bomba! :)

33 Verka Verka | Web | 26. května 2011 v 20:49 | Reagovat

WOW... úžasná poviedka- najlepšia akú som kedy čítala...a že tých bolo :-)  ale smutná... trošku som dúfala, že aspoň bábo bude, alebo sa tam vráti za siriusom, no takto to bolo dokonalé :-)

34 Emily Emily | Web | 13. července 2011 v 11:30 | Reagovat

Sakra sakra já brečím.. proč mu nemohla prostě říct, ať si dá pozor na ministerstvu .. :-/ achjo..

35 MIRA MIRA | 8. prosince 2011 v 10:33 | Reagovat

Veľmi pekné. Strašne mi bolo smutno. :-( Neviem či by som ja dodržala slovo, že nepoviem nikomu alebo aspoň Síriusovi čo sa stane v budúcnosti. Možno by mohli byť spolu aj v prítomnosti. Veď manželia bývajú od seba aj o viac rokov starší. Nie len o 15-násť. Len ktovie čo všetko by sa potom v budúcnosti pomenilo. Ale aj tak je to strašné, že pokiaľ boli obaja nažive, tak ona o ňom nevedela a keď sa vrátila, tak on bol už rok mŕtvy. :-(

36 Gins Gins | E-mail | 12. srpna 2015 v 20:50 | Reagovat

Absolutne úžastné.Len ten koniec :-( .Nemám rada smutné konce ale nemôže sa všetko skončiť dobre :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama