11. Včera nie je dnes

22. prosince 2007 v 22:26 | Lostt |  Včera nie je dnes - dok.
Sľúbená predposledná časť Včera nie je dnes. Príjemné čítanie a neukamenujte ma za ten drastický koniec:-)

"To je naozaj iba nejaký hlúpy žart, však?"
Chvíľu bolo ticho.
"Tak povedzte, že to nie je pravda!" skríkla a do očí sa jej vohnali slzy.
Dumbledore sa trochu zamrvil a potom jej podal vreckovku.
"Slečna Grangerová, myslím, že by ste sa mali upokojiť..." začal, no ona sa nahnevane postavila.
"Upokojiť? Upokojiť?! Tak mi povedzte, pán profesor, akoby ste sa vy cítili, keby ste zistili, že to, čomu ste verili, to, prečo si teraz máte vytrpieť stratu horšiu ako čokoľvek iné, bola iba prach sprostá fraška?!"
"Myslím, že preháňate..."
"Tak to teda nepreháňam. Veď po mesiaci strávenom v minulosti, hlbokej minulosti, zistím, že som tu... Pre nič!"
"Vaša cesta sem mala význam, slečna Grangerová. Ako ste mohli pochopiť z toho listu, čo ste asi nepochopili, ste tu z nejakého dôvodu. Najskôr som neveril, že by to malo mať nejaký význam, ale ako som zbadal... Dobre viete, že nám problémy pôsobí jeden čarodejník..."
"Voldemort."
"Neviem presne, čo som chcel dokázať tým, že som vás sem poslal... Pošlem... Ale za čas, čo ste tu, ste otvorili viac sŕdc, ako si uvedomujete. A to, aspoň podľa mňa, nie je málo."
Hermiona otvorila ústa, aby ešte niečo povedala, ale akosi jej odvial vietor z plachiet.
"Ale ako Dumbledore vedel, čo sa tu stane?" spýtala sa Hermiona, no v tom okamihu jej to došlo.
Samozrejme, veď on už to zažil... Preto vedel ako na to, lebo to už zažil! Je to ako nejaká špirála, ktorá sa stále opakuje...
Profesor sa usmial a postavil sa.
"Teraz, keď už viete o čo ide, môžeme pristúpiť k samotnému kúzlu."
Hermiona ustúpila ku dverám.
"Nie," povedala rozhodne.
Dumbledore na ňu skúmavo pozrel cez polmesiacové okuliare.
"Prosím?"
"Nejdem späť. Podviedli ste ma. Prečo by som vás mala počúvať?"
"Slečna Grangerová..."
"Prestaňte už s tým. Povedala som, že nejdem, a hotovo! Ako si to predstavujete?! Viete, čo som si tu prežila?!"
"Nepochybujem o tom, že odísť, je pre vás ťažké, ale boli by ste radšej, keby ste tu nikdy neboli?"
Hermiona sa zasekla. Je to pravda. Mal pravdu. Nič na svete by nezamenila za dobu strávenú tu. Tak prekliato krátku dobu. Dobu, ktorá sa práve končí. Musí sa vrátiť.

Prikývla, keď zrazu sa dvere rozleteli a dnu vbehli Remus, Lily, James a Sirius.
"Počkaj Hermiona, ešte nemôžeš odísť!" skríkol James, chytil ju za ruku a odtiahol ju ďalej od Dumbledora.
"Ani sa nepohnite pán profesor!" skríkol a vztýčil ukazovák smerom k Dumbledorovi.
"Ale zatiaľ nikam nejdem," povedala trochu šokovane Hermiona a usmiala sa.
"Povedal som, že nikam... Ešte nejdeš? Tak... dobre," povedal a pustil ju.
"Chceme sa rozlúčiť," usmial sa Remus a pristúpil k nej bližšie.
"Ale ako o tom... Aha," usmiala sa Hermiona a pozrela na Lily, ktorá stále bokom.
"Ďakujem," šepla.
Potom však pozornosť upriamila na Remusa a objali sa.
"Budeš mi chýbať, Hermiona," smutne sa usmial.
"Neboj sa, ešte sa uvidíme... Aj keď ja si ťa nebudem pamätať. Ale budeš učiť obranu proti čiernej mágii."
"Fakt?" usmial sa Remus a znovu, tuhšie ju objal.
"Opatruj sa," šepol a dal jej jemný bozk do vlasov.
"I ty."
Remus jej bude chýbať. Vo svojej podstate to bol mladík, ktorý dokázal fantazírovať aj po tom všetkom, čím si prešiel. Nechápala to. A obdivovala ho za to.
Odtiahla sa, ešte raz sa naňho usmiala a pozrela na Jamesa.
Bol presne ako jeho syn. Až teraz si uvedomila, koľko jej toho James dal. Obdivovala jeho schopnosť byť v pohode v každej situácii a vždy vedieť čo urobiť. A stačilo, aby sa naňho usmiala Lily, a nevedel ani kde sú dvere.
Objala sa aj s ním.
"Viem, že mi nič nemôžeš povedať... Ale, uvidíme sa ešte niekedy?"
Hermione do očí vstúpili slzy a tak ho znovu objala.
"Budeš mať skvelého syna James. Najstatočnejšieho chlapca, akého som videla."
James sa usmial a do očí mu stúpli slzy.
Potom sa objala aj s Lily.
"Bože, kiež by si žila v mojej dobe," vzdychla si Hermiona.
Lily bola to najmúdrejšie, najmilšie a najšľachetnejšie stvorenie, aké kedy stretla.
A nepochybne už nikoho takého ani nestretne. I za tak krátku doba sa stala jej najväčšou priateľkou a oporou v ťažkých chvíľach.
Odtiahla sa aj od nej a pohľadom vyhľadala Siriusa. Muža, ktorého milovala, no nemala ani síl k nemu pristúpiť a rozlúčiť sa s ním.
Sirius iba stál a pozeral do zeme. Aj preňho to bolo ťažké.
Vzdychla a zvesila ramená. Do očí jej stúpli slzy. Chce sa s ním rozlúčiť, ale nejde to. Veď, ako sa rozlúčite s niekým, o kom viete, že ho už neuvidíte? S niekým, kto je vo vašej dobe už mŕtvy? S niekým, koho milujete?
Otočila sa pozrela na Dumbledora. Jemne prikývol a naznačil jej, nech sa postaví na to isté miesto, na ktorom už raz stála.
Nedokázala už dlhšie tajiť vzlyky. Oči sa jej zaplnili slzami a ona sa sípavo nadýchla.
"Nie..." ozvalo sa zrazu ticho miestnosťou. Otočila sa a očami plnými sĺz sa pozrela na Siriusa, ktorý už rýchlymi krokmi mieril k nej.
Skôr ako stihla zareagovať ju uväznil vo svojom objatí. Pritisla sa k nemu a hlavu si zaborila do jeho hrude.
"Budeš mi chýbať, láska... Tak veľmi..." šepkala medzi vzlykmi. On ju iba tisol k sebe.
"Aj ty mne... Nikdy na teba nezabudnem, Hermiona Grangerová. Milujem ťa... Navždy..." šepol jej do vlasov.
Pozrela naňho. Oči celé červené, opuchnuté, tvár bledá, pery s jemným modrastým nádychom. A i tak nebola nikdy krajšia. Aspoň preňho nie.
Sklonil sa k jej perám a jemne ich pobozkal. Až bolestne jemne.
"Ehm, ehm..." ozval sa Dumbledore.
"Naozaj sa musíme poponáhľať."
Hermiona sa od Siriusa odtiahla a posledný krát sa naňho usmiala.
"Ľúbim ťa."
"Navždy..." povedal Sirius a ustúpil stranou k ostatným.
Hermiona sa pevne postavila, vzala do rúk svoj batoh s vecami a zavrela oči. Čoskoro to príde a bude koniec. Definitívny.
Začala cítiť, ako jej telom preniká mágia a jej podstata sa stáva vzduchom.
Rýchlo otvorila oči a pozrela na svojich priateľov.
James objímal Lily, ktorá mala slzy v očiach. Remus ju len smutne sledoval a Siriusovi sa do očí tlačili slzy. Ale potlačil ich a povzbudivo sa na ňu usmial.
Zrazu sa rozplynula a cítila iba chlad, ktorý ju obklopuje.
Bez jedinej myšlienky, citu, ničoho, čo by aspoň trochu hovorilo, že i ona je človek, len existovala. Bolo to celé, čo robila. Čo bola. Nič viac.
Prekvapene sa nadýchla a zaklipkala očami, v ktorých už nebol ani náznak sĺz. Akoby sa nič nestalo. Stála na pevnej zemi a uvedomovala si, že dýcha.
Pozrela na Dumbledora.
"Pán profesor, prečo to nefunguje?" spýtal sa znepokojený známy hlas a Hermiona sa na dotyčného prekvapene otočila.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 malfoyse malfoyse | Web | 23. prosince 2007 v 0:06 | Reagovat

fúúha..rychlo pokračko..:D

2 monique monique | 23. prosince 2007 v 13:20 | Reagovat

ale okamzite pokracovanie, lebo dostanes!!!! :p

3 Denisa Denisa | 23. prosince 2007 v 18:05 | Reagovat

suprový:-)doufám že co nejdřív bude pokráčko

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 4. dubna 2008 v 16:35 | Reagovat

dufam, ze  to  fakt nefungovalo.inak  super napisane

5 nika nika | 29. července 2008 v 19:45 | Reagovat

ja sa normalne royplacem

6 Evanska Evanska | E-mail | Web | 29. ledna 2009 v 18:31 | Reagovat

nefunguje??? vážne? teraz neviem, či sa mám tešiť alebo plakať..na jednu stranu chcem, aby Herm ostala a na druhú aby sa vrátila :S je to skvele napísané celé, ja sa asi rozplačem :((

7 Nellie Nellie | Web | 13. června 2009 v 12:22 | Reagovat

súhlasím s posledným komentárom..tiež chcem aj aby ostala aj aby sa vrátila..ale je mi ľúto Siriusa :x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama