1. Pomiešané osudy

9. prosince 2007 v 20:38 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
Tak prvá, krátka kapča poviedky Pomiešané osudy. Dúfam, že zaujme(p.s. komenty by potešili)

"A nakoniec tu máme dvoch nových študentov, ktorý nastupujú do siedmeho ročníka. Tak prosím, nech predstúpia Gabrielle a Sebastien Artre... Prosím, najskôr vy, Gabrielle."
Mladé, pekné dievča útlej a štíhlej postavy pristúpilo k stoličke, na ktorú sa následne posadilo.
Gabrielle očami prebehla po sále plnej žiakov. Všetci ju so záujmom sledovali. Vlastne bola zvyknutá na pohľady ostatných, takže jej to i cez jej nesmelosť nevadilo. Jemne, trochu bojazlivo sa usmiala, keď jej profesorka na hlavu nasadila starý klobúk.
"Hm... Takže... Ľahké... Chrabromil!" vykríkol klobúk a Gabrielle sa uľavilo.
Postavila sa a s jemnou červeňou v tvári rýchlym krokom zamierila ku svojmu stolu, kde všetci tlieskali a niektorí aj pískali. Príjemný pocit, keď sa z nej niekto tešil.
Miesto jej uvoľnili nejaký siedmaci, ku ktorým si hneď šťastne prisadla.
"Ahojte," pozdravila milým hlasom a pozrela sa na ľudí okolo.
Nejaký ryšavý chlapec sedel oproti nej a trochu prihlúplo sa usmieval, za to dievča vedľa nej jej pohotovo podalo ruku.
"Ahoj, som Hermiona Grangerová. Vítam ťa v Chrabromile. Uisťujem ťa, že lepšie si nemohla dopadnúť, Chrabromil je najlepšia fakulta..."
"Ďakujem," usmiala sa Gabrielle a pozrela na chlapca, ktorý sedel vedľa toho ryšavého.
Čierne vlasy, okuliare, jemný úsmev, jazva na čele...
"Počkať, ty si Harry Potter?" spýtalo sa dievča.
Harry na ňu s jemným úsmevom pozrel a čakal, ako začne s tými rečami typu: veľa som o tebe počula, si skvelý, ja ťa žeriem, dáš mi autogram...
"Áno," povedal a chystal sa vypnúť a nahodiť typický kŕčovitý úsmev, ktorý nahodil v týchto situáciách. Bola pekná a vyzerala veľmi zraniteľne, takže nechcel byť hrubý.
"Tvoja mama poznala mojich rodičov, dokonca mi išla za krstnú..."
Harry zbystril a úsmev na jeho tvári zmrzol.
"Čo... Čože?" spýtal sa ticho, celkom vykoľajene. No neznáma tmavovláska ho už nepočúvala a sledovala zaraďovanie svojho brata. Múdry Klobúk už hovoril.
"No, ty si rozhodne zaujímavejšia povaha... Tak ty spôsobíš ešte rozruch... Ale je to jasné, Slizolin!"
Slizolinský stôl prejavil toľko radosti, koľko jej len bol schopný prejaviť.
Gabrielle však pri svojom stole stŕpla.
"On... On nie je so mnou?" spýtala sa prekvapene.
Hermiona k nej pozrela.
"Asi by som ťa mala upozorniť, že môžu vzniknúť isté problémy. Vieš, Chrabromil a Slizolin sa od prírody nenávidia..."
Gabrielline oči sa rozšírili v prekvapení.
"Ako?"
"No, veď uvidíš sama..." povedala Hermiona, keď zrazu jej pohľad upútal Harry.
"Harry, si v poriadku?" spýtala sa opatrne.
"Moja mama... Moja mama bola tvoja krstná?"

"Sebastien Artre," povedal mladík a podal ruku chlapcovi, vedľa ktorého sedel.
Ten naňho najskôr bez záujmu pozrel, no potom ho niečo v jeho vnútri donútilo jeho ruku prijať.
Podá mu ruku a bude pokoj.
"Draco Malfoy," povedal odmeraným, chladným hlasom.
Mal ťažký rok a posledné, čo ho zaujímalo, bol nejaký francúzsky maník.
I keď, celkom pekný, uvedomil si Draco, keď sa donútil zaostriť.
Čierne vlasy a zelené oči, odzbrojujúci úsmev a uhrančivý pohľad. Hm, super. Ak sa bude držať pri tomto chalanovi, nebude mať pokoj. A nepochyboval ani o tom, že to bude pekné kvietko plné egoistického sebavedomia bez hraníc.
Draco si odfrkol a pohľad uprel na stôl plný nepriateľov. Na stôl Chrabromilskej fakulty, kde sedeli všetci tí, čo mu skazili život a zničili rodinu. A tí, čo ho zachránili. Nenávidel ich.

"Áno, moja mama chodila na túto školu a bola najlepšou priateľkou tvojej mami."
"Ale, to potom znamená... Ty a ja..."
"Nie sme nič, iba tvoja mama bola moja krstná."
Harryho pohľad stmavol. Prečo to to dievča nechápe? Prečo to berie na tak ľahkú váhu? To nechápe, čo to preňho znamená? Väčšina ľudí, ktorá bola blízka jeho rodičom je mŕtvych... A teraz zistí, že je tu niekto, kto bol jeho mame dokonca viac než blízky?
Len nechápal, ako to, že o nej nikdy nepočul.
"A tvoja mama..." začal opatrne Harry a snažil sa o mierny tón.
"Je mŕtva," dokončilo dievča a jej milý, príjemný pohľad stmavol z tyrkysovej na tmavú zelenú, hraničiacu s čiernou.
Harry sa zasekol a keď zbadal výraz jej tváre, no najmä jej pohľad... Prikývol a ďalej sa nič nepýtal.

"Ako vidím, Draco, máme postele vedľa seba," povedal Sebastien a hodil sa na posteľ.
Draco si ho iba premeral, no ďalej mu nevenoval ani najmenšiu pozornosť.
"Nevieš, kto bolo to dievča, čo sa bavilo s mojou sestrou na večeri?" spýtal sa zrazu mladík a Draco ho nechcene začal počúvať, dokonca naňho pozrel, čím dal najavo svoj záujem.
"Viem," povedal a pred očami sa mu zjavila tvár peknej hnedovlásky. Bože, spomienka na jej úsmev mu niekoľko krát pomohla bojovať. Vlastne mu zachránila život. Bola jedinou osobou, ktorá ho z tohto hlúpeho a nezmysleného sveta zaujímala.
"A?" pripomenul sa mu podliezavo hrejivý hlas toho chalana.
Draco však naňho už nepozrel. Tým by zahnal jej obraz, ktorý mal pred očami. A to nechcel.
"Haló!"
Draco ticho zaklial a posadil sa.
"Nechápem, prečo to chceš vedieť," povedal chladne.
"Pretože sa rozprávala s mojou sestrou."
"O, tak to je naozaj výnimočné pri stole plnom nechutne zhovorčivých Chrabromilčanov."
"Ibaže ona sa s ňou rozprávala celý večer a vyzerali, že sa spriatelili."
"Tak to by som tvojej sestre naozaj neprial. Pretože s tým dievčaťom si automaticky berie na krk aj dve opice skrížené so somármi."
"Nechaj ma hádať- nie je jednou z nich Harry Potter?"
Draco po ňom strelil pohľadom.
"A teraz mi povieš, že si jeden z jeho obdivovateľov... Ale potom ti musím oznámiť, že tam sú dvere a vráť sa až po transplantácii mozgu, inak ťa tu neznesiem," povedal odmerane blonďavý Slizolinčan a röntgenujúci pohľad zabodol do Francúza.
"Vlastne... Jeho mama bola krstnou mojej sestry."
Draco na chvíľu stuhol, no potom sa uvoľnil a pokrčil ramenami.
"Úžasné..." zašomral a znova si ľahol.
"Chcem vedieť meno toho dievčaťa," povedal neúprosným tónom Sebastien.
"Hermiona Grangerová.

"Hermiona, čo sa stalo Harrymu, keď som mu povedala o jeho mame?"
Hermiona sa trochu zamračila, no i tak sa snažila usmiať.
"Vieš, smrť jeho rodičov... Harry nikdy nemal rodinu. Vždy, keď sa objavil niekto, kto mal čo dočinenia s jeho rodičmi, niečo sa mu stalo a Harry ostal znova sám. Jediná osoba, ktorá Harrymu ostala, jeho strýko, zomrel pred dvomi rokmi a pre Harryho to vtedy bolo ťažké. Teraz už na svete nie je nikto, kto by s ním bol viac spojený."
"Chápem. Ani mne už nikto neostal. Moja mama zomrela, keď som mala deväť, a otec dva roky po nej. So Sebastienom sme v opatere starého otca, no pochybujem o tom, že vôbec pozná moje meno. Zato Sebastiena má v láske až príliš."
"To mi je ľúto."
"Nemôžeš za to," usmiala sa Gabrielle.
Hermiona prikývla a pohodlne sa uložila v posteli.
"Myslíš, že sa ku mne niekedy bude Harry chovať normálne?"
"Určite, Gabrielle," povedala úprimne Hermiona a snažila sa, aby jej hlas znel čo najviac upokojujúco.
"Hovor mi Gabi."
"Dobrú noc, Gabi," usmiala sa Hermiona a onedlho sama zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 malfoyse malfoyse | Web | 9. prosince 2007 v 22:39 | Reagovat

šup rychlo novu kapču..:DDD

2 monique monique | 10. prosince 2007 v 18:02 | Reagovat

zaujímavý začiatok...ale nazabudni aj na poviedku o šachu :)

3 luckily luckily | Web | 16. března 2008 v 11:12 | Reagovat

hezky napsané a vypadá to hodně zajímavě...:)

4 Evanska Evanska | 31. ledna 2009 v 22:53 | Reagovat

vyzerá to skvele! idem na ďalšiu :)

5 Mei Mei | Web | 20. února 2009 v 13:52 | Reagovat

zacina to slubne, ale som zvedava, co bude dalej... a hlavne ma zaujima Sebastienova a Gabriellina matka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama