8. Včera nie je dnes

29. listopadu 2007 v 19:28 | Lostt |  Včera nie je dnes - dok.
A aj ďalšia kapitolka tejto poviedočky- to sú to dnes zázraky, čo? Nejaké obmedzenia ohľadne veku sem ani dávať nebudem, aj tak by to bolo prt platné;-). Je to kapitola osem, čo znamená, že sa nám to pomaly blíži ku konvu. Plánujem to tak ešte na dve kapitoly a epilog. Tak dúfam, že vám to stojí za dočítanie. P.S.: Pls, ak vás poviedka aspoň trochu zaujala, pisnite mi nejaké komentáre, ďakujem.

Celý deň ubehol ako voda, všetko bolo akési rýchle a ona nemala čas sa poriadne ani porozprávať so Siriusom, len čo občas prehodila niekoľko slov s Lily.
"Takže dnes mu to povieš?" spýtala sa Lily, keď vchádzali do Veľkej siene.
"Uvidím, kvôli čomu sa chce stretnúť. Ak to bude zase nejaká blbosť, naozaj už zoberiem noviny a pri najbližšej príležitosti mu dám cez čumák."
"Tak sa ho spýtaj," usmiala sa Lily a zamierila k štvorici, ktorá už sedela poskladaná za stolom a všetci sa napchávali.
Hermiona sedela medzi Siriusom a Lily.
Znechutene sledovala, ako sa všetci napchávajú.
"Ako toho môžete toľko zjesť?" spýtala sa, keď už jej to nedalo.
"Hlavne ty, James. Preboha, veď ti to z toho taniera padá... Aj z toho druhého," dodala, keď si všimla, že má pri sebe dva plné taniere a ten prvý sa rýchlo vyprázdňuje.
Je deprimujúce, že zrovna syn tohto žrúta má zachrániť sveta... Pomyslela si s úsmevom a pomyslela na Harryho.
Kto vie, čo teraz robí. Čo robí, kým ja sa tu nechávam obchytkávať jeho strýkom...
Sirius Hermionu jemne hladil po stehne, zatiaľ čo druhou rukou sa takisto napchával.
"Takto sa napchávajú iba vtedy, keď majú niečo za lubom," Lily pozrela znepokojene na Hermionu.
Všetci razom prestali jesť a pozreli na nich.
"No tak, čo chystáte, vyklopte to."
Zatvárili sa akoby nič a vrátili sa k svojim tanierom, no už o veľa pomalšie.
"Sirius?" otočila sa na Siriusa, ktorý rýchlo prehltol.
"Áno?"
"Buď mi okamžite odpovieš, alebo sa s tebou už nebudem rozprávať."
Sirius iba pokrútil hlavou a pokračoval v jedle.
"Fajn, ako chceš," povedala nahnevane a otočila sa na Remusa.
"No tak, Remus, čo je?" spýtala sa ho, no on tiež iba pokrútil hlavou a pohľadom začal skúmať protiľahlú stenu.
"Peter?"
Obraz sa opakoval.
"James?" spýtala sa zrazu Lily. Hermiona ešte v živote nevidela tak sústredený pohľad, no nezdalo sa, že by to zaberalo.
"Fajn. Nepoviete mi to, zistím si to sama," rozohnila sa Hermiona a nahnevane odišla.
"Severus!" zakričala cez chodbu.
Snape sa prekvapene otočil. Nikto ho nevolá Severus a už vôbec po ňom nikto nekričí cez chodbu.
"Čo?" spýtal sa otrávene a neskrýval svoje znechutenie, že sa s ňou musí vybavovať.
"Ale no tak, čo ten otrávený výraz? Ani ma nepoznáš, tak sa na mňa nepozeraj ako na niekoho, kto ti vzal cumlík."
Severus sa uškrnul a zatváril sa nanajvýš naduto a la profesor Snape.
"Pozerám sa na teba ako na niekoho, kto sa baví s tými nadutými arogantnými somármi."
"V tom s tebou plne súhlasím," usmiala sa Hermiona a chytila ohúreného Snapea pod pazuchu.
"Takže čo tak ich trochu naštvať výmenou za jednu informáciu?"
Snapeovi sa jemne zablyslo v očiach, no potom nahodil zasa svoj povýšenecký výraz a prikývol.

Ešte stále sedeli pri stole, keď sa Hermiona za pol hodiny vrátila, vedúc sa so Severusom.
Záškodníci s Lily k nej vzhliadli, keď prešli okolo nich. Kútikom oka zazrela, že jediná, ktorá sa usmievala, bola Lily. Ostatní sa tvárili nanajvýš zamračene, až na Siriusa, ktorý očami naozaj metal blesky.
Sadli si k Slizolinskému stolu, úplne na kraj, kde ich nikto nemohol počuť.
"Takže, myslím, že naštvaní boli dostatočne," povedala Hermiona a nenápadne pozrela na Záškodníkov. Sirius stále pozeral ich smerom a prepaľoval ju pohľadom.
"Prečo si myslíš, že zrovna ja budem vedieť, čo chystajú?"
"Len ma to napadlo."
"Madoxov sviatok," povedal zrazu Severus, pri čom nepohol ani brvou.
"Čo?"
"Sviatok priblbnutých bláznov, ktorý nemyslia na nič iné, ako na infantilné žartíky, ktorými strpčujú život všetkým ostatným."
"To sa im podobá..." zamrmlala Hermiona a rozmýšľala, prečo o tom sviatku nikdy nepočula.
"Aspoň viem, čo od nich môžem čakať... Takže niečo kujú. Ďakujem, Severus, pomohol si mi."
Snape si iba odfrkol.
"Znova to robíš, Severus. Prečo si voči ostatným taký odmeraný?"
"Pretože oni sú odmeraní voči mne..." zamumlal sotva počuteľne Snape.
"Ale keď budeš pôsobiť viac pozitívne a nebudeš sa uzatvárať do seba, nebudú takí. Ver mi. No nič, nechcem sa ti pliesť do života. Ešte raz ďakujem," usmiala sa a keď zistila, že Sirius sa stále pozerá, koketne pohodila vlasmi a odkráčala zo siene.
Hermiona si schválne na jej schôdzku so Siriusom obliekla krátku sukňu červenej farby od Lily a čierne tričko s krátkym rukávom. Vlasy si nechala voľne padať na ramená. Jemne sa navoňala a potom sa kriticky obzrela v zrkadle. Nebolo to zlé.
Presne o jedenástej zišla do klubovne. V jej izbe už všetci spali a nepochybovala o tom, že Siriusovi priatelia na tom boli rovnako. Len jedno ju trápilo, a to, či sa s ňou vlastne bude po dnešku rozprávať. Využiť človeka, ktorého Sirius najviac nenávidí je podlé.
Už tam bol keď prišla.
Rozvaľoval sa na gauči, no keď ju zbadal, postavil sa.
V jeho očiach bol stále hnev, no nemohla si nevšimnúť, ako ju zišiel pohľadom. Zachvela sa.
"Ale no tak, nepovedz, že sa hneváš," začala koketným tónom a nenápadne sa k nemu priblížila.
"Nepovedala si, že sa so mnou nebudeš rozprávať?"
"Vlastne ma to už prešlo. Mám dobrú náladu," usmiala sa a pristúpila k nemu ešte bližšie.
Stáli od seba asi na krok. Trochu spozornel.
"A môže za ňu Snape?" spýtal sa s úškľabkom.
"O toto ti ide... Ty žiarliš."
"Nie, nežiarlim."
"Ale áno... A ako."
Hermiona sa usmiala a pritisla sa k Siriusovi, ktorého oči okamžite zaostrili.
"Ale ty mi odpustíš, však?"
Rukami sa ho chytila za ramená, zdvihla sa za špičky a dala mu jemný bozk. Ani sa nepohol, no Boh vie, aké veľké sebaovládanie to chcelo.
Hermiona sa odtiahla a keď videla, že to nemá žiadny účinok, znova sa k nemu pritúlila, tento krát však nezamerala pozornosť na jeho pery, ale na jeho krk.
Jemne ho pohrýzla, pri čom sa k nemu pritisla bokmi.
"Odpustené?" spýtala sa, keď začula jeho syknutie.
Odpoveďou jej však bolo iba tiché zavrčanie.
Skúsila šťastie znova, no s použitím jazyka.
Jeho rýchle dýchanie jej bolo odpoveďou.
"Teraz?"
Keď jej neodpovedal, rozhodla sa zapojiť všetky zbrane.
Jednou rukou ho hladila po chrbte, zatiaľ čo druhou ho hladila po hrudi, ktorú zakrývalo iba šedé tričko. Postupne mierila nižšie. Akosi nechápala, čo to do nej vošlo, ale bavilo ju sledovať jeho výraz.
Keď sa dostala až k okraju jeho teplákov, zastavila sa.
"Tak odpustené?" spýtala sa a nevinne sa mu zahľadela do očí.
Vyzeral, že sa každú chvíľu zrúti, no stále si zachoval ako- tak pevné črty.
Hermionu to rozhodilo.
Čo ešte chce?! Poškrabkať za ušami?!
Začala byť zúfala. A zúfala situácia si vyžaduje zúfalé riešenia.
Pomaly, ale isto zamierila rukou ešte nižšie, až sa dostávala nebezpečne blízko k Siriusovmu najzraniteľnejšiemu miestu.
To už ale nevydržal a pevne ju chytil za zápästia, ktoré jej skrížil za chrbtom.
"Prečo ma musíš večne pokúšať?!" opýtal sa podráždene, no skôr ako stihla oľutovať svoje naozaj neuvážené správanie, prisal sa na ňu vášnivo perami. Rukami zamieril pod jej tričko a ona ani nevedela ako, no zrazu ju hladil po celom tele. Každý jeho dotyk vnímala stonásobne a cítila sa ako v sne. Prstami mu zašla do vlasou a pritisla si jeho tvár bližšie k sebe. Keď však ucítila, ako jej vyhŕňa sukňu, prsty mu od očakávania zaryla do ramien.
"Čo vieš o komnate najvyššej potreby?" spýtal sa zrazu, keď sa od nej odtiahol. Obaja boli udýchaní ako po nejakom šprinte.
"A odpúšťaš mi?"
"Preboha... Áno," povedal zúfalo.
"V tom prípade niečo málo áno."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ginny Ginny | E-mail | Web | 4. dubna 2008 v 15:36 | Reagovat

och superne  hoci  si myslim ze by  si  tam  to  upozornenie z vekom mala  dat  uz  len koli  problemom jtore  z  toho mohli byt

2 nika nika | 29. července 2008 v 19:20 | Reagovat

krasne, bombove... nemam slov....

3 Evanska Evanska | E-mail | Web | 29. ledna 2009 v 18:12 | Reagovat

páni... len nech nezostane tehotná prosímmmmm...

4 Nellie Nellie | Web | 13. června 2009 v 12:07 | Reagovat

"Preboha..áno"xDD takí sú zlatí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama