HP poviedka- Ružový deň

12. listopadu 2007 v 20:22 |  °°°Jednorázovky°°°
Poviedka je o jednom ružovom dni, ktorý si náš starý známy Tichošľap spolu zažil... Jeho chovanie nikto nevie vysveliť a Záškodníkom to neprestáva vŕtať hlavou.

"Kde je Tichošľap?" spýtal sa Námesačník a poobzeral sa po učebni, no Tichošľapa i tak nikde nevidel.
Zrazu sa však otvorili dvere a dovnútra vošiel Snape, ktorého pod pazuchu držal ich kamarát.
Traja jeho kamaráti ostali len hľadieť na scénu pred nimi.
Všimli si Snapeov znechutený výraz aj bezmocnosť. Tichošľap mu stále niečo rozprával a smial sa na vlastných vtipoch.
"Tak dobre, Severus, potom sa uvidíme, papa," povedal, dal Severusovi letmý bozk a sadol si k svojim kamarátom.
"Čo to malo..." začal Paroháč, no Tichošľap ho prerušil.
"Čo je to za smrad?" spýtal sa znechutene.
"Ja nič necítim."
"Ani ja," pridal sa Červochvost.
"Ale ja áno, tak to nevravte tónom, akoby som si to vymyslel," povedal nahnevane Tichošľap.
"Fajn, ukľudni sa."
Prišiel profesor a začala hodinu.
"Myslíš, že by mi pasovala rúžová?" spýtal sa zrazu Tichošľap.
Paroháčovi padlo do kotlíka celé vrecúško čarovného prášku, ktoré držal v ruke. Tekutina v kotlíku zašumela, no potom sa celý kotlík rozložil a ostal z toho iba neznesiteľný zápach a čudná, čierna hmota pripomínajúca smolu.
"To si myslel vážne?" spýtal sa neveriac a pozrel na Tichošľapa.
"Samozrejme... Niečo sa ti nezdá?"
"Bože, to je smrad..." povedal zrazu znechutene Paroháč a všetci, čo boli na blízku vyleteli von z triedy.
Tichošľap sa len nahol nad čudnú hmotu, ktorá sa hrala na kotlík a privoňal si.
"Mne to voní," usmial sa a začal sa hrať s macíkom, ktorého si pripol na habit.
"Čo keby sme na Valentína vymysleli niečo výnimočné..."
"To znie dobre, Námesačník."
"Ale je tu šanca, že dostaneme trest ešte horší ako minule?" spýtal sa so strachom v očiach Červochvost.
"Myslím, že horšie to už nebude... Radšej by som utieral zadok Snapeovi..." striasol sa Paroháč.
"Musíte si zo Severusa robiť stále srandu?!" okríkol ich zrazu Tichošľap.
Všetci traja tíchli a sledovali svojho kamaráta.
"Si... Si v poriadku, Tichošľap?" spýtal sa Paroháč a siahol mu na čelo.
"Myslím, že tie lektvary z minula ti stúpli do hlavy..."
"Možno to bude tým trestom... Na psychiku to bolo naozaj náročné."
"Vy ste... Vy ste... Och!" skríkol teatrálne Tichošľap, postavil sa a nahnevaným krokom, pri ktorom mierne vrtel bokmi odkráčal preč.
"Čo mu je?" spýtal sa Námesačník a ostal nemo zírať na dvere, ktorými ich priateľ odišiel.
"Možno je na práškoch."
"A možno sú to drogy. Sirius asi hulí trávu."
Na raňajkách všetci sedeli vedľa seba, no Tichošľap medzi nimi chýbal .
Na jeho včerajší výstup už zabudli a odvtedy ho ešte nevideli. Zrazu sa objavil vo dverách. s pískaním a v pohupovom kroku prišiel až k nim.
"Ahoj chlapci, môžem si k vám hačnúť?" spýtal sa s úsmevom od ucha k uchu.
"Prečo sa tak culíš?" spýtal sa otrávene Paroháč, ktorému začínalo byť zle z toho jeho výzoru.
"Čože?!" skríkol zrazu Tichošľap a všetci v sále zbystrili.
"Hm?" zahľadel sa naňho nechápavo Námesačník.
"To už sa nemôžem ani usmievať? To mi to chceš zakázať, alebo ako?!" rozkričal sa Tichošľap.
Zrazu sa však jeho napätý výraz zmenil a do očí sa mu nahrnuli slzy.
Sadol si vedľa Paroháča a nepripraveného ho objal.
"Prepáč... Prepáč kamarát. Nechcel som vyletieť, ale skrátka som sa neudržal. Bože, je mi to tak ľúto!" skríkol a naplno sa rozplakal.
Paroháč len s vyjavenými očami zízal pred seba a otváral pusu, no nedokázal nič povedať.
Neschopný sa ani pohnúť od prekvapenia len čakal, až ho jeho priateľ vymaní zo svojho objatia.
"Bože..." vzdychol zrazu a nahnevane sa postavil.
"Čo to má byť, Červochvost?!" skríkol.
"Čo?" spýtal sa s hrčou v hrdle Červochvost a prikrčil sa, aj keď naňho Tichošľap cez stôl nedočiahol.
"Ako môžeš jesť niečo tak... Ja bude vracať!" skríkol a utekal preč.
Ostatný sa len pozreli na pečenú kuracie krídlo v Červíčkovej ruke a snažili sa pochopiť, čo to všetko znamená.
"Možno je tehotný," prehodil so smiechom Námesačník, no v okamihu sa všetci zasekli a znepokojene na seba pozreli.
Zrazu do miestnosti znova vtrhol Tichošľap. Rysovalo sa mu celkom obrovské brucho a bol celý v ružovom.
"Chlapci, chlapci! Budem mama!"

Sirius sa šokovane posadil na posteli a celý bol spotený.
Rukami si rýchlo ohmatal brucho, ale keď necítil nič nezvyčajné, hlasno si oddýchol.
"Už som sa zľakol..." odhrnul záves na svojej posteli, keď zrazu okolo seba uvidel snáď stovku rúžových macíkov.
Pri kraji postele stál Snape v doktorskom oblečení a podával mu malé psíča.
"Gratulujem mamička, je to pes!"

Sirius sa znova posadil na svojej posteli v Rokforte.
Unavene si vzdychol. Až teraz si všimol, že James stojí pri jeho posteli.
"Bože, sníval sa mi taký čudný sen... Vlastne dva... Jeden... Neviem," vzdychol Sirius a rukou si prehrabol vlasy.
"Zrovna som ťa išiel zobudiť. To Snapeovo tehotenstvo, čo sme plánovali, nám nevyšlo. Snape je ako pred tým."
Sirius zaklial.
"To sa mi snáď iba zdá!" skríkol nahnevane, no potom sa prikrčil a bojazlivo pozrel na Jamesa.
"Zdá sa mi to?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 CajushHP... CajushHP... | Web | 25. srpna 2008 v 21:40 | Reagovat

Fiiha.super poviedkaaaaa:-)))))))Hmm......heheh..

2 smajlík:) smajlík:) | 9. listopadu 2008 v 21:20 | Reagovat

hmm tak túto poviedku... aj všetky ostatné som už čítala... no nejako na inej stránke...

3 Lostt Lostt | Web | 30. prosince 2008 v 2:12 | Reagovat

smajlík:) : Hm, je mozne ze na fanfiction.potterharry.net. Inde si to naozaj nemala ako citat(aspon teda nie s mojim suhlasom o uverejnenie), lebo ja svoje poviedky nikde inde neuverejnujem, okrem tejto a potom myslim este asi jednu jednorazovku a dve kapitoly I believe... som tam zverejnila. Ale inak nic nikde :)

4 smajlík:) smajlík:) | 6. února 2009 v 12:18 | Reagovat

Lostt : tak to potom musel niekto skopírovať... ako vravíš bez tvojho súhlasu...

nechápem takýchto ľudí, čo sa pýšia cudzím perím...

5 Dada Dada | Web | 10. dubna 2009 v 15:26 | Reagovat

Tak toto je sila... úplne úžasné :P... hlavne ten koniec... :P

6 kami kami | Web | 19. července 2010 v 21:17 | Reagovat

Ach bože! Tak toto som už čítala, predpokladám, že tu, ale nejak som to neokomentovala. Tú vetu: "Gratulujem mamička, je to pes!" si pamätám doteraz. Najskôr som nevedela či je to ono, ale potom, keď začal s tým ružovým tričko... pozrela som sa nižšie a zbbadala tú najperfektnejšiu vetu. Super. Je to vynikajúca poviedka. :-D

7 Aurora Aurora | Web | 18. prosince 2012 v 14:13 | Reagovat

pekne pekne :D :D

8 Martian Martian | Web | 22. ledna 2017 v 18:45 | Reagovat

„Je to pes!“ já padnu! :D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama