6. Včera nie je dnes

22. listopadu 2007 v 15:46 | Lostt |  Včera nie je dnes - dok.
A pridávam aj šieste pokračovanie tejto poviedky Včera nie je dnes.

Po chvíli sa od nej odtiahol.
Cítila sa ako v ohni.
Teda, Sirius...
Nadýchla sa, aby niečo povedala, no znova ju pobozkal.
"Uspokojivé, Grangerová..." zašepkal nakoniec.
Odtiahla sa od neho.
"Ani nie, Black," povedala nahnevane, no on ju chytil za pás a znova ju k sebe pritisol a naklonil sa k jej uchu.
"Tak som to nemyslel... Prepáč..." zašepkal a dal jej jemný bozk na ucho. Zachvela sa.
"Čo keby sme si už prestali robiť na priek? Som z toho na nervy," pozrela mu do očí. Hrejivo sa usmievali, pri čom prekypovali spokojnosťou.
"Súhlasím. Ale bude to trochu šok, keď sa objavíme ako pár."
Zarazila sa, čo mu neušlo.
"Sme predsa... Pár, nie?"
"Ak chceš."
"Samozrejme."
"Podľa toho, čo som počula, ty nie si zrovna typ na chodenie."
"Pretože som nemal s kým," usmial sa Sirius.
"Nie? A čo škola plná slintajúcich dievčat?"
"Ty si iná."
"To je pravda. Ja neslintám."
"Nie. Ty mi robíš na priek a rada ma verejne strápňuješ."
"A to sa ti na mne páči, nemám pravdu?"
"No... Dajme tomu, že by som si ťa nevedel predstaviť, ako ma neurážaš a máš ku mne úctu."
Hermiona sa zamračila a odtiahla sa od neho.
"Deje sa niečo?" spýtal sa prekvapený zmenou jej chovania.
"Nič, len už by sme mali ísť. Kde to vlastne sme?"
"U jedného známeho. Nechal mi túto izbu... Dajme tomu, že mi niečo dlžil. Mám ju iba na dva mesiace, potom sa vráti jeho syn a ten ma... Dajme tomu nemá príliš v láske."
"Nejak veľa krát spomínaš dajme tomu," zachmúrila sa.
Hermiona radšej nerozoberala to, akým spôsobom k tejto izbe prišiel.
"Poďme, už i tak nestíhame odchod."
"Ale stíhame, odchádza sa až za desať minút."
Hermiona pozrela na hodinky.
"Nie, odchod bol naplánovaný už pred piatimi minútami."
"To áno, ale trochu sme každému upravili hodinky..."
"Čo?! Takže tí traja v tom išli s tebou?"
"Hej."
"Preto sa vôbec nestrachovali..."
"Si hlavička," usmial sa a znova si ju pritiahol.
"Takže máme ešte chvíľu čas, nemám pravdu?"
Keď vyšli z malých dverí, poobzerali sa, či ich nikto nevidí.
"Neboj sa, tvoja skrýša je v bezpečí... A ako to vlastne bolo, toto celé bol tvoj plán?"
"Pôvodne som ťa mal trochu potrápiť, aby som ti vrátil ten tvoj presne mierený zásah... Ale keď si v tej sukni taká pekná, nevedel som si pomôcť."
"To ma podrž!" skríkla Hermiona. Sirius sa rýchlo pozrel smerom jej pohľadu a zistil, čo ju tak udivilo.
"Teda, Paroháč, boduješ!" uchechtol sa, na čo sa Lily s Jamesom od seba odtrhli.
"Ja... Teda my..." začala Lily, no James sa na ňu len povzbudivo usmial a chytil ju za pás.
"Našla si ho," povedal akoby sklamane James a pozrel na Hermionu.
"Hej, našla ma," usmial sa Sirius a takisto chytil Hermionu za pás a pritiahol si ju k sebe.
Lily rozšírila oči údivom.
"Nie som jediný, kto dnes boduje," skonštatoval James a zasmial sa.
"Nie, nie si," povedal Sirius a pozrel na Hermi.
Hermiona vošla do Dumbledorovej pracovne a vyhľadala ho pohľadom.
Stál pri nejakej tabuli a zamyslene sa na ňu pozeral.
"Áno, slečna Grangerová?"
"Pán profesor, chcela som sa iba spýtať, ako pokračujú prípravy na môj odchod."
"Výborne. Ak Merlin dá, odídete už za týždeň, slečna Grangerová."
Jej výraz trochu posmutnel, čo Dumbledorovi neušlo.
"Niečo vás trápi?"
"Nie, nič pán profesor," ubezpečila ho s jemným úsmevom, no veľmi chabým.
"Ako sa vám páčil výlet do Rokvillu spred dvoch týždňov? Ešte som nemal možnosť sa vás na to spýtať."
"Bolo tam pekne. Aj keď som tam už bola veľa krát."
Dumbledore sa usmial.
"To áno, ale každý výlet je niečím výnimočný, nemám pravdu?"
"Čo po tebe chcel?" spýtal sa Sirius, keď sa Hermiona vrátila do chrabromilskej klubovne.
"Vlastne ja som bola za ním," povedala bez života Hermiona.
Sirius ju chytil za ruku a posadil ju vedľa seba na gauč.
"Prečo?"
"Pretože... Potom, áno?" spýtala sa a chabo sa usmiala. Prikývol.
"Čo budeme robiť teraz?" spýtala sa a do tváre sa jej vrátila lepšia nálada.
"No... Ak chceš, ukážem ti miesta, ktoré ti Lily rozhodne neukáže."
Sirius jej ukázal už polovicu tajných chodieb, ktoré už dávno poznala.
No vždy sa tvárila ohúrene, akoby o nich nemala ani tušenia.
"Počkaj, aj tu je tajná chodba!" napomenula ho, keď okolo jednej išli a Sirius na ňu zabudol.
Prekvapene na ňu pozrel.
"Teda, Hermiona Grangerová, prekvapuješ ma. Na svoj vek si neuveriteľne bystrá. Naozaj ti nič neujde, všetko objavíš. Ty by si sa dostala aj z Azkabanu," usmial sa a chcel jej dať bozk, no ona sa odtiahla.
"Hermiona, no tak, čo sa deje? Celý deň si nejaká divná a od kedy si sa vrátila od
Dumbledora, je to ešte horšie."
Zachvela sa a do očí jej nechtiac vstúpili slzy.
Okamžite k nej priskočil a objal ju, pri čom sa snažila udržať vzlyky, ktoré sa jej drali z hrdla.
"Hermiona, láska, čo je? Povedz mi to, nech je to čokoľvek..." upokojoval ju, no ona iba pokrútila hlavou.
"Nie, nič sa nedeje..."
Vymanila sa z jeho objatia a rýchlo utiekla preč.
"Herm, čo sa stalo?" spýtala sa prekvapene Lily, len čo Hermiona prebehla cez klubovňu a utekala do izieb.
"Prepáč, ale idem za ňou," povedala Lily Jamesovi a utekala za ňou.
Pár sekúnd na to pribehol aj Sirius. James sa nahnevane postavil.
"Čo si jej urobil, Tichošľap?"
"Nechaj to tak, Paroháč, dobre? Do toho ťa nič."
"Nenechám to tak. Nie je zvykom vidieť Hermionu celú uplakanú utekať do izieb."
Sirius vzdychol a prehrabol si vlasy.
"Sirius?" spýtal sa tento krát Remus, ktorý zatiaľ ticho sedel v kresle.
"Neviem. Odkedy bola za Dumbledorom je čudná. A pred chvíľou sa z ničoho nič rozplakala."
"Ju to prejde," povedal Remus povzbudivo.
"Obávam sa, že tak ľahké to nebude, Námesačník..."
"Ublížil ti Sirius nejak?" spýtala sa opatrne Lily, keď už desať minút Hermionu upokojovala.
"Samozrejme, že nie."
"Tak čo sa potom stalo?"
"Nič, ja len... Ide o to, že budem musieť odísť."
"A to ťa tak rozhodilo?" spýtala sa Lily a oddýchla si.
"Lily, ale ja už sa nevrátim," povedala medzi slzami Hermiona.
"Nechápem ako sa to stalo, ale páči sa mi tu viac akoby malo... Preboha, veď som tu iba pár týždňov! Ale nechcem odísť..."
"Kam? Kam ideš, že sa už nemôžeš vrátiť?"
"Ďaleko Lily, veľmi ďaleko."
Lily Hermionu objala.
"Ale napíšeš mi, však?" spýtala sa s úsmevom, akoby dúfala, že to Hermionu upokojí, no tá sa iba viac rozplakala.
"Nebudem môcť."
"Bože môj, Hermiona, rozprávaš, akoby si mala zomrieť!" okríkla ju.
"Nie, to nie. Idem späť do budúcnosti... Musím ti to vysvetliť."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 malfoyse malfoyse | Web | 25. listopadu 2007 v 10:44 | Reagovat

júúúj...kedy bude ďalšia kapča..lebo táto poviedka sa mi naozaj páči...DD" rel="nofollow">::DDD

2 Ginny Ginny | E-mail | Web | 4. dubna 2008 v 15:02 | Reagovat

krasa.mas  talent

3 nika nika | 29. července 2008 v 19:00 | Reagovat

bomba

4 Evanska Evanska | E-mail | Web | 29. ledna 2009 v 18:00 | Reagovat

bomba! ja som to vedela! a tá veta ty by si ušla aj z Azkabanu..chúďa Hermi :( toto je fakticky skvelá poviedka :)

5 Nellie Nellie | Web | 13. června 2009 v 11:46 | Reagovat

ani mne by sa nechcelo vrátiť :x chúďa :x ale je to úplne nehorázne skvelé:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama