5. I believe in a thing called love

29. listopadu 2007 v 19:22 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
Pridávam ďalšiu kapitolku- neskôr ako som plánovala, ale skôr to nešlo. Obmedzenie ohľadne veku by bolo asi zbytočné, takže sa s ním nebudem ani obťažovať. A pribudla nová postava, no, vlastne dve. Je to už piata časť, a to nie sme ani v polovici... Uff, kto vie či to vzládnem:-) P.S.: Pls, komentáre by ma potešili, lebo takto neviem, či to vôbec niekto číta.

Stála pred dverami ošetrovne. Boli asi tri ráno.
"Bože Hermiona, čo to robíš?" spýtala sa sama seba, keď už siahala po kľučke.
Mala veľké šťastie, že sa jej sem podarilo dostať bez toho, aby ju niekto prichytil. A teraz ešte chce ísť dovnútra.
Potlačila kľučku a otvorila dvere.
Nikto tam nebol, všetky postele boli prázdne.
To ju trochu prekvapilo, veď Draco mal ešte ležať, tak kde je?
Išla bližšie k jeho posteli a naklonila sa nad ňu.
V tom ucítila, ako jej niekto dal ruky okolo pásu.
Vydesene sa otočila, no v tom sa jej pohľad stretol s jeho šedým.
"Malfoy..." vzdychla a chcela sa vymaniť z jeho zovretia, potešená, že to nie je žiadny profesor, i keď jej teraz prišiel nápad s profesorom trochu čudný, veď ten by ju určite nechytil okolo pása...
"Ale, Grangerová, to už bezo mňa nemôžeš vydržať ani chvíľku?" spýtal sa iskrivým hlasom, ktorý ju nútil sa červenať.
Stále cítila jeho ruky pevne obtočené okolo svojho pása.
Asi by som sa mala brániť...
Pomyslela si chabo. Vlastne jej to vôbec nebolo nepríjemné. Skôr naopak, doslova si to užívala.
"Len som sa prišla pozrieť, ako sa máš. Nemysli si, že ty tu budeš predstierať, že umieraš a ja budem plniť tvoje povinnosti."
Snažila sa hovoriť drsno a odmerane, ale sama bola prekvapená, keď zistila, ako jej hlas znie.
Hovorila príjemne, ba priam vábivo. Jej hlas bol hravý a hrejivý.
Draco si ju k sebe pritisol trochu bližšie.
Hermiona sa teraz trochu spanikárene pokúsila odtiahnuť, ale držal ju pevne. Cítila, ako sa jedna jeho ruka posunula nižšie.
Prekvapene mu pozrela do očí a snažila sa, aby nevidel, ako panikári.
"Čo robíš?!" vyštekla.
Draco sa iba zmyselne usmial a naklonil sa k jej perám.
Hermiona sa znova odtiahla.
"Nechaj ma... Máš odpočívať."
Draco jej poznámku zasa prešiel iba úsmevom a naklonil sa k jej uchu.
"Malfoy... Draco..." vzdychla.
Jemne jej dal tesne pod ušným lalôčikom bozk.
Zachvela sa. Z toho miesta jej prešla horúčava do celého tela.
Pocítila, ako sa perami obtrel o jej ucho.
"Povedz, že ma chceš pobozkať..." zašepkal jej sotva počuteľne.
"Povez znova moje meno, povedz, že chceš, aby som ťa bozkával..."
Hermiona potlačila vzdych, keď skúsol jej lalôčik.
"Nie... Mala by som..." povedala a zatlačila rukami na jeho hruď v snahe odtlačiť ho od seba.
No keď sa s jej uchom začal hrať jazykom, iba ruky strnulo obtočila okolo jeho šije a pritiahli si ho bližšie. Zavrela oči a zaklonila hlavu dozadu.
Bozkami sa presunul na jej krk. Láskal ju jazykom, perami, občas ju jemne pohryzol, na čo vydala slastný vzdych.
"Povedz to, prosím..." zašepkal medzi bozkami.
Rukami ju hladil po bokoch a po chrbte.
Bol to ten najerotickejší zážitok, aký doteraz zažila. A on chcel na oplátku tak bezvýznamnú vec, tak o čo išlo?
Jemne sa od nej odtiahol a uprene sa jej zahľadel do očí.
Pozrela naňho s očakávaním, no on zatriasol hlavou.
Zložil z nej ruky a striasol zo seba aj tie jej.
Hermiona sa naňho nechápavo pozrela, no potom to pochopila. Chcel to od nej počuť, tak prečo to nepovedala?
"Dra..." zarazila sa.
Sklonil svoj pohľad.
Bože, tak veľmi chcela, aby ju pobozkal.
Obaja stáli v tmavej miestnosti ošetrovne. Len jedno malé svetlo osvetľovalo ich tváre.
Hermioninu zmätenú a Dracovu napätú tvár.
Hermiona zdvihla ruky a položila mu ich na ramená. Pritisla sa k nemu bližšie a zodvihla sa na špičky, aby aspoň trochu vyrovnala ich výškový rozdiel.
Draco tam iba stál so sklonenou hlavou a snažil sa ju znova neobjať. Chcel to, ale nemohol.
Pokiaľ nie je schopná povedať ani tak jednoduché slová...
A čo vlastne chcel? Mať niečo s Grangerovou?
Pocítil, ako presunula svoje ruky na jeho krk a pritiahla si jeho tvár bližšie. Delilo ich už iba pár centimetrov.
No on i naďalej stál nehybne, i keď sa jej už pozeral do očí. No jeho pohľad bol chladný a napätý, akoby bojoval sám so sebou.
Hermionine oči sa zaleskli, naklonila sa k nemu ešte bližšie a jemne ho pobozkala na pery.
Bol to krátky strnulý bozk a ona sa trošku odtiahla.
"Prosím, Draco, pobozkaj ma..." zašepkala.
Jeho črty povolili, v očiach sa odzrkadlil jeho roztúžený výraz. Pocítila znova silné zovretie a jeho horúce pery na tých svojich.
Slastne vzdychla. Jeho ruky mapovali celý jej chrbát a boky, keď zrazu zamieril aj k jej prsiam. Jemne ju pohladil cez tenkú látku trička.
Ich zrýchlené dýchanie a občasné vzdychy bolo to jediné, čo a ozývalo miestnosťou.
Bozkávali sa už celé minúty, keď zrazu Herm zacítila, ako ju Draco jemne tlačí dozadu, až narazila na okraj jeho postele. Ešte trochu zatlačil a Hermiona bola nútená sa posadiť, on hneď vedľa nej.
Neprestával s bozkávaním. Jednou rukou si ju tlačil k sebe a druhou jej zašiel pod tričko. Keď zacítila jeho prsty na okraji svojej podprsenky, naľakane sebou cukla, no Draco si ju pritisol bližšie a s rukou pod jej tričkom zamieril k zapínaniu podprsenky.
To už ale Hermionu naozaj vydesilo, odstrčila ho od seba, no on si ju znova nasilu pritiahol.
Hermiona sa začala vydesene brániť. Nechcela zájsť tak ďaleko, no Dracovi to veľmi neprekážalo.
Naklonil sa nad ňu a chcel ju zatlačiť do podušky, no ona ho od seba vydesene odstrčila.
Na chvíľu sa zastavil pred jej tvárou a všimol si jej vystrašený výraz, než ju začal znova bozkávať, drsne si chcel presadiť svoje, akoby sa nič nedialo.
Tentoraz nabrala všetku svoju silu a odhodila ho od seba. Rýchlo sa postavila a nevenovala mu ani jediný pohľad pred tým, ako utiekla z ošetrovne a zanechala ho tam zmäteného sedieť.
Ďalší deň Hermiona dorazila do chrabromilskej klubovne okolo jedenástej. Na raňajkách nebola, pretože ich prespala.
Harry s Ronom k nej zdvihli svoje pohľady, no potom sa otočili späť k nejakému chlapcovi, ktorý stál pri nich.
Hermione sa zdalo trochu čudné, že ju ani nepozdravili, no zamierila k Parvati a pustila sa s ňou do rozhovoru.
Až po pár minútach prišla k chlapcom a postavila sa medzi nich, tvárou k tretej osobe, z ktorou sa rozprávali.
"Ahojte," pozdravila znova. Harry sa tváril, že tam nie je a Ron na ňu len slabo kývol.
"Ahoj, som Adam," povedal chlapec, ktorý stál oproti nim a usmial sa na Hermionu.
Hermiona toho chlapca videla prvý krát, no prišiel jej čudne povedomý. Mal veľké tmavomodré oči, jemné črty tváre a tmavé, čierne vlasy. Bol o niečo vyšší ako Harry, bol o niečo mohutnejší, no nie o veľa.
"Ja som Hermiona, teší má," odpovedala vľúdne a potriasla si so sympatickým chlapcom rukou.
"Ešte som ťa tu nevidela."
"Prišiel som dnes v noci... Vlastne skoro ráno. Nebola si pri raňajkách? Riaditeľka ma uviedla medzi žiakov. Som tu však iba na chvíľu a potom idem zase ďalej. Moja rodina veľmi cestuje, takže myslím, že ani tu sa príliš dlho nezdržíme."
"No, raňajky som nestihla... Každopádne ťa tu vítam. A je tu s tebou ešte niekto, keď vravíš nezdržíme?"
"Moja sestra, ale tá pripadla do Slizolinu," odpovedal jej s úsmevom. Hermiona sebou trochu cukla. Ani nevedela prečo, no keď si pomyslela na dievča, ktoré bude rovnako sympatické a pekné ako jej brat, a bude v Slizoline, vo fakulte, kde je aj on... Krv v nej vzkypela, no ona sa silou vôle navonok ovládla.
"Neskôr nás musíš zoznámiť," povedala s úsmevom a postupne sa upokojila a snažila sa nemyslieť na dievča s veľkými modrými očami...
"Pch..." odfrkol si zrazu Ron po jej pravici.
"Nechaj to tak Adam, mne na rozdiel od niekoho nevadí, že tvoja sestra chodí do Slizolinu," povedala a pri tom pozrela na Rona.
"Nie, tebe naozaj nevadia slizolinčania," povedal zrazu Harry, ktorý neprehovoril odkedy prišla, ani len nedal najavo, že vie o jej prítomnosti.
Hermiona sa zamračila a chytila ho za rameno a snažila sa ho otočiť k sebe.
"Čo to má znamenať?" spýtala sa nahnevane.
"Asi som niečo pokazil, no práve som sa tuto chalanov pýtal, či sa tu smie v noci chodiť po škole," začal opatrne Adam.
"Prečo?" spýtala sa Hermiona, ktorú to zaujalo a mala neblahé tušenie.
"To sa pýtali aj oni, a ja som povedal, že som videl dnes, keď som prišiel jedno dievča, ako sa zakrádalo po chodbách. A keď si prišla, akosi som sa zmienil, že vyzerala presne ako ty."
"A akosi nám z opisu miesta kde ťa videl došlo, že si išla smerom od ošetrovní," povedal ticho, no nahnevane Ron.
Hermiona neveriac zažmurkala.
Pohľad jej behal od Harryho po Rona, potom sa pozrela do Adamovho ospravedlňujúceho sa výrazu.
"Ale to nie je možné, čo by som tam asi robila?" povedala nakoniec.
Harry k nej zdvihol svoj pohľad, ktorý bol plný nádeje, no stále dosť podozrievajúci.
"To som určite nemohla byť ja. Som primuska, ja sa nemôžem len tak v noci ponevierať po chodbách. Musím ísť ostatným príkladom, to by som nemohla," povedala rozhodne a čudovala sa, kde sa v nej tá rozhodnosť berie.
V duchu si nadávala, prečo bola v noci taká neopatrná a prečo za Dracom vlastne išla. Mala pravdu, práve to povedala. Veď ona je primuska, takéto veci si nesmie dovoliť... Ani kvôli druhému primusovi.
"Je možné, že to bol niekto iný," povedal nakoniec Adam.
Harryho výraz zmäkol a na tvári sa mu objavil jemný úsmev.
"Si si istý?" spýtal sa Adama, ktorý prikývol a Ron objal Hermionu okolo pliec.
"My sme neverili, že by si mohla ísť za tým hnusákom... Určite to bol len nejaký duch, ktorého Adam videl."
Hermione padol kameň zo srdca, no zároveň bola nahnevaná sama na seba, ale hlavne na Draca, že musela klamať.
"Bol to duch, to všetko vysvetľuje. Samozrejme, že ma to nenapadlo skôr," povedal Harry a potom sa už veselo pozrel na Hermionu.
"Prepáč, ale Malfoya naozaj neznesiem," povedal na svoju obhajobu a iba on vedel o tej udalosti na ošetrovni a preto Draca podozrieval. Hermionin výraz bol najskôr trochu nahnevaný, no potom sa aj ona usmiala.
"To nič. Zmýliť sa môže každý..."
Áno, zmýliť sa môže každý... Ale táto chyba sa už nesmie opakovať.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Goddy//ve švětě HP ae Zuberstab Goddy//ve švětě HP ae Zuberstab | E-mail | Web | 11. února 2008 v 21:49 | Reagovat

Já newím co sem napsat! Bude pokráčko? x) Těším se x)

2 eileenhp eileenhp | 21. února 2008 v 18:13 | Reagovat

som tu prvýkrát ale veľmi sa mi táto poviedka pozdáva:)

3 wisty wisty | E-mail | Web | 26. února 2008 v 19:20 | Reagovat

mooooc krásný, pls, napiš pokráčko:)

4 Mary Mary | 17. března 2008 v 16:56 | Reagovat

No ale honemm další kapitolu!!!!!! doufám že ještě ji dopíšeš... už dlouho si ji nepsala, ale doufám že to napravíš!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama