4. Včera nie je dnes

18. listopadu 2007 v 14:57 |  Včera nie je dnes - dok.
4. kapitolka

Zobudila sa ako prvá. Pozrela na nočný stolík, keď ju zrazu upútala nejaká obálka.
Siahla po nej a otvorila ju, Vytiahla z nej malý lístoček, písaný ozdobným písmom.
Aj v spánku si nádherná, neznáma kráska. Kto vie ako vyzeráš po zobudení...
Hermione bolo hneď jasné, že to písal Sirius. Čo znamená, že sa nejako dostal až sem do izby. A keď už tu bol, rozhodne jej tu nenechal iba malý papierik.
Porozhliadla sa, no nič čudné si nevšimla. Postavila sa, no v tom sa jej nad hlavou objavil malý vtáčik. Hermiona zdesene uskočila. To poznala.
Akomile by ho pohladila, vtáčik by vybuchol a ostriekala by ju nezmiteľná farba. Ešte stále mala pred očami niekoľkých prvákov, ktorý na tento hlúpy žart skočili Fredovi a Georgovi. Tri mesiace chodili celý fialový.
Vytiahla prútik.
"Deletrius," povedala, mávla prútikom a vtáčik zmizol.

Hermiona si prezerala svoj rozvrh. Bola celkom spokojná, najviac sa tešila asi na elixíry.
"Prvá hodina elixírov... Ako inak, zase so Slizolinom... Je jedno v akej som dobe, smola ma nemíňa ani tu." zamrmlala.
"Čo si vravela?" spýtala sa Lily a zdvihla pohľad od knihy, ktorú čítala.
"Ale nič. Počuj, nejdeme už na raňajky?"
"Môžeme. Pre toto vstávam tak skoro. Môžeš sa rozhodnúť, či ísť na raňajky hneď, alebo až neskôr, pretože máš čas. Ak vstaneš na poslednú chvíľu, vôbec nemáš na výber, musíš sa zmestiť do času."
Hermiona prikývla.
"Aj na mojej starej škole som bývala prvá hore. No čakala som na svojich priateľov. A tí, samozrejme, vstávali ako posledný."
Lily sa usmiala a prútikom mávla nad knihou, ktorá sa jemne striasla. Hermiona najskôr nechápala, čo robí, no keď Lily knihu zavrela, na strane, ktorú pred tým začarovala, sa vytvorila malá páčka.
"Šikovné..." skonštatovala Hermiona.
"Vlastne je to viac ako to, pretože neraz sa stávalo, že keď som si dala nejakú záložku, tak som ju večer mala úplne inde a nepomohlo aj keď bola začarovaná, lebo som ju tam nemala vôbec... Môžeš skúšať hádať prečo asi."
"To poznám. Na starej škole sme tiež mali dvoch takých... Akoby som to povedala jemne... No, niečo ako tí štyria. Nepomohlo mi ani pamätať si číslo strany, pretože mi tie čísla poplietli a kľudne sa mohlo stať, že strana 218 bola na druhom liste knihy a jednotka bola posledná."
"Jedno sa im ale musí uznať. Vynaliezavý asi boli dosť," zasmiala sa Lily.
Hermiona sa usmiala od ucha k uchu."
"Áno. Ich vynálezy pozná každý."

Hermiona spolu s Lily išli rýchlym krokom do učebne lektvarov, keď zrazu sa Hermiona zastavila.
"Deje sa niečo?" spýtala si Lily.
"Ale nič, len mám čudný pocit... Akoby som tu cítila nejaké kúzlo, alebo čo ja viem..."
Potom však zatriasla hlavou a išla ďalej.
Zrovna išli okolo rohu, za ktorým už boli dvere do učebne, keď pocítila, akoby jej niečo zviazalo nohy a ona si uvedomila, že padá na zem, neschopná sa hýbať.
Zrazu ju však zachytili niečie ruky a pozrela do smejúcich sa očí.
"To by bolo nepekné, keby sa naša neznáma kráska rozpleštila na zemi ako vrece madragor. Som rád že si v poriadku... A že máš tú správnu farbu," dodal už trochu zachmúrenejšie.
"Naozaj?" spýtala sa otrávene a s úľavným povzdychom zistila, že už sa môže hýbať. V tom jej došlo, čo to bolo za kúzlo. Neraz také používali Fred a Georg. Po začarovaní fungovalo až po pár sekundách, aby mali dosť času zmiznúť. Človeku sa zamotali nohy a on sa spadol na zem s tým, že nemohol pohnúť rukami.
Vymanila sa zo Siriusovho objatia a odstrčila ho od seba.
"Ešteže si tu stál ty, ako môj verný záchranca. Si naozaj veľmi milý. Inak ďakujem za tvoj darček, škoda len, že sa nevydaril tak akoby mal," povedala otráveným, nahnevaným hlasom, no i tak sa donútila usmiať.
Sirius sa však iba usmial a pridal sa k svojim priateľom, ktorí stáli za ním.
Hermiona však pocítila potrebu vrátiť mu to.
"Fajn, chceš sa hrať? Tak sa hrajme..." vytiahla prútik, zamávala ním a počkala.
O pár sekúnd sa ozvala rana a všetci študenti sa nahromadili okolo Siriusa rozloženého na zemi.
"Dočerta... Odkiaľ to kúzlo pozná?" spýtal sa potichu svojich priateľov, no Hermiona iba z víťazoslávnym úsmevom prešla okolo neho a hrdo zdvihla hlavu, nasledovaná smejúcou sa Lily.
"Myslím, že to už je dva nula pre teba, Hermiona."
Sirius sa zamračil: "Je čas vyrovnať skóre."
"Desať bodov pre Chrabromil, vďaka slečne Evansovej a slečne Grangerovej," ozvalo sa z nejednej hodiny ten týždeň.
Takmer celý siedmy ročník už vedel, že to čo povedal riaditeľ pri zaraďovaní o Hermione je pravda.
Ona sa zatiaľ venovala štúdiu. Užívala si ten pocit, že jej nič nehrozí. Jej doterajšie roky na Rokforte boli vždy sprevádzané nejakou katastrofou alebo problémom, takže toto bolo pre ňu nové. Aj teraz bola v knižnici a čítala si.
No i tak si nemohla pomôcť, ale trápilo ju svedomie. Jej priatelia si teraz bez nej musia pomôcť sami. Už je to týždeň a ona o nich nič nevie, nemá od nich ako dostať správu.
Zo zamyslenia ju vytrhol niečí hlas.
"Robíš ty aj niečo iné okrem toho, že sa stále učíš a čítaš?"
Zdvihla k Siriusovi svoj pohľad, no potom sa iba vrátila späť ku knihe, akoby tam ani nebol.
"Ty ma ignoruješ?" spýtal sa rozhorčene.
Hermiona si ďalej čítala a nevenovala mu žiadnu pozornosť. Rozhodla sa, že si naňho bude dávať pozornosť. Len pred tromi dňami objavila na nočnom stolíku ďalší odkaz, no tento jeho žart bohužiaľ neprekukla. Celý deň musela mať na hlave nechutnú, zelenožltú mašľu.
Vrátila mu to však pri prvej možnej príležitosti. Sirius už nebol taký veselý, keď každá stolička, na ktorú si ďalší deň sadol, zmizla. A stáť celý deň nie je príjemné.
Po tom, čo mu spravila sa k nej už ani len nepriblížil. Každý by to považoval za dobré znamenie- asi si uvedomil, že je trápny a že na ňu nemá, tak to vzdal.
No Hermiona si o tom myslela svoje. Vedela, že pokiaľ Sirius Black niečo chce, tak to aj dostane. A práve teraz bolo nepochybne jeho prianím vrátiť jej to.
Celú svoju sústredenosť zamerala na to, aby si ho nevšímala, no i tak jej písmenká v knihe čudne splývali.
Zrazu jej tú knihu Sirius vytrhol.
"Haló! Zem volá Grangerovú!"
Hermiona sa nahnevane postavila a chcela mu tú knihu vziať, no on bol vyšší a tak nemala šancu na ňu dočiahnuť.
Vytiahla prútik, no ten jej razom vytrhol tiež a pridal ho ku knihe.
Hermiona naňho neveriac pozrela a od prekvapenia až otvorila ústa. Ako ju mohol tak ľahko pripraviť o prútik? Nikto ju tak ľahko o prútik nepripraví!
"Čo si to dovoľuješ?!" skríkla a znova sa natiahla po prútiku, no on sa natiahol ešte viac, tak to vzdala. Nahnevane sa postavila hneď pred neho a nepohla ani svalom.
"Ale no tak, Grangerová. Keď uvážim, ako sa ku mne správaš, nemal by som ti ho ani vrátiť. Ale keďže som gavalier..."
Hermiona si odfrkla, no on na to nedbal a pokračoval.
"Ale keďže som gavalier, tvoj prútik i knihu ti vrátim."
Hermiona si vydýchla a nastavila ruku, pri čom špičkou topánky klepala o zem.
Sirius sa iba tajomne usmial.
"Ale niečo za niečo."
Chytil ju za nastavenú ruku a trhol ňou k sebe. Skôr ako stihla zareagovať, pocítila jeho teplé pery.
Celé telo jej ochablo.
Veď je to Sirius! Harryho strýko! Ale bozkáva dobre... Nie! Nie! Nie!
Odskočila od neho, celkom zadýchaná.
"Ty... Ty..." nedokázala ani nájsť správne slovo, ktorým by mu dala dostatočne najavo svoju zlosť.
"Debil, ignorant, cvok, beštia, magor, násilník...? Myslím, že som vyrovnal skóre," usmial sa provokačne, no Hermiona sa zachvela zlosťou.
No potom sa donútila usmiať a pohľadom zablúdila ku knihe a prútiku, ktoré držal nad hlavou.
"Vlastne máš pravdu, vyhral si," usmiala sa a prišla k nemu bližšie. Rukami sa dotkla jeho hrude a pritisla sa k nemu bližšie, pri čom kolenom sa jemne začala dobíjať medzi jeho nohy.
Sirius najskôr trochu stuhol, no potom sa usmial.
Avšak zmýlil sa, pokiaľ si myslel, že to s ňou bude mať tak jednoduché.
Hermiona zdvihla koleno a uštedrila mu silný úder do rozkroku.
Sirius sa zviezol na zem so slzami na krajíčku, pri čom pustil jej veci.
Hermiona ich zodvihla, premerala si Siriusa a pred tým ako odišla, posmešne si odfrkla.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ginny Ginny | E-mail | Web | 4. dubna 2008 v 14:16 | Reagovat

no tak  to  bola  sila

2 nika nika | 29. července 2008 v 18:21 | Reagovat

toto sa mi paci, ale lepsi je smrtiaci bosk... ten je pisany viac dopodrobna...

3 Evanska Evanska | E-mail | Web | 29. ledna 2009 v 17:45 | Reagovat

Hermy ale dáva zabrať, je fakt originálna!

4 miriela miriela | Web | 4. března 2009 v 22:14 | Reagovat

wow way to go hermi :D parááda tá mu ale dáva, chudatenko malinké siri :D :D :D

5 Nellie Nellie | Web | 13. června 2009 v 11:29 | Reagovat

ja z toho nemôžem..to je také bohovské...nezvyčajné , ale senzačné..proste wau:))

6 kvapka kvapka | 24. března 2011 v 17:55 | Reagovat

ta mu ale dala

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama