4. I believe in a thing called love

25. listopadu 2007 v 10:41 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
A ešte aj pokračovanie tejto poviedky, takže prajem príjemné čítanie.


Hermiona sa obliekla a o nejakú dobu vyšla zo svojej izby. V tom si všimla, že aj Draco práve vyšiel z tej svojej. Obaja na seba znepokojene pozreli. Hermiona sa rýchlo odvrátila, takže nevidela, že aj do Dracovej tváre stúpla jemná červeň.
Obaja si to trielili von z miestností pre primusov, až sa nakoniec stretli pred dverami, ktoré viedli na chodbu.
Stáli od seba asi na dva kroky. Obaja sa zdráhali siahnuť po kľučke, až sa nakoniec odhodlali obaja na raz. Odskočili od seba. Ich pohľady lietali všade možne po miestnosti.
Znova na seba pozreli. Hermiona si pomyslela, že to muselo vyzerať celkom trápne, ešte že ich nikto nevidel. Ako z nejakého priblblého románu.
"Ja... Niečo som si zabudla v izbe," povedala rýchlo a otočila sa, aby nemuseli znova riešiť dilemu, kto otvorí dvere.
Bola od neho iba na pár krokov, keď ju zastavil jeho hlas.
"Vieš, nemusí to byť také trápne," povedal a spravil k nej jeden krok, aby k nej bol bližšie a nemusel kričať. Akoby sa bál, že ho bude niekto počuť.
"Čože?" spýtala sa, pretože nevedela, kam tým mieri.
"Nič sa nestalo, všetko je tak ako pred tým. Ja nemám rád teba, ty nemáš rada mňa. To čo sa stalo bol úlet. Malý, krátky, neškodný úlet."
"Áno... Úlet," prikývla Hermiona, ktorej svitlo.
"Bolo to iba tou sprchou a tým že bolo ráno, ešte som nebola úplne prebratá," dodala, aby zľahčila situáciu.
"Áno. A tým krátkym fialovým uterákom," povedal a všimol, si, že jej stúpla červeň do líc.
Keď sa červená, je veľmi pekná...
Hermiona sa tvárila, že jeho poznámku prepočula.
"A navyše dnes je ten veľký zápas, si určite napätý."
"Áno, veľmi napätý. Nie že by som nevedel, že vyhrá Slizolin," dodal, akoby nič, no
Hermiona sa zamračila.
"Chcel si povedať Chrabromil," opravila ho a prikývla.
"Vyhrá ten lepší," povedal, aby to nemuseli riešiť, no nakoniec mu to nedalo.
"Čo bude Slizolin."
Hermiona sa znova zamračila a trochu sa naklonila dopredu, akoby mu to chcela vsugerovať pohľadom.
"Myslím, že ty ešte nevieš, proti komu hráte, Malfoy."
Hermiona si ani neuvedomovala, že silene gestikulovala, len aby vyzerala presvedčivejšie.
"Viem to veľmi dobre, Grangerová," usmial sa sebavedome.
"Tak potom ti musí byť jasné, že vyhrá Chrabromil, Malfoy," precedila medzi zuby a prišla až úplne k nemu.
Spravil k nej malý krok, čím úplne zmenšil medzeru medzi nimi.
"Uvedomuješ si ty vôbec, že moje meno nie je nadávka?"
Skôr než stihla akokoľvek zareagovať, ucítila jeho jemné pery.
Prekvapene zažmurkala, no potom zavrela oči, pretože sa musela poddať. Nedokázala bojovať sama so sebou.
Skrytá príšera v jej vnútri zavyla a Hermiona ju musela poslúchnuť, musela sa poddať jej sile.
Bolo to hriešne. Vedela to a užívala si to.
Čo sa to som mnou deje?!
Obaja od seba prudko odskočili.
"Tak... už musím," povedal rýchlo Draco a znova odišiel skôr, akoby stihla niečo povedať.
"Toto jeho miznutie ma už vážne štve..." vzdychla si.


Štadión náhle stíchol v napätom očakávaní. Draco ležal na zemi, jeho metla pri ňom a Harry ležal kúsok od neho.
Ohnivá strela nebola k videniu.
"Zdá sa, že jeden z nich musel chytiť Ohnivú strelu," ozývali sa štadiónom výkriky a šepot.
"Má ju Harry, samozrejme, že ju má Harry."
"Neviem, podľa mňa to bola dosť zlá zrážka, myslím že Malfoy ju stihol zachytiť skôr ako Potter," ozval sa niekto z davu.
Hermiona iba nehybne stála a sledovala, ako obaja ležia na zemi a nehýbu sa.
Vyzeralo to, že odpadli.
Profesori už sa náhlili dolu tribúnov, no v tom sa zazdalo, že sa Harry pohol.
Štadiónom prešla vlna vzrušenia a postavili sa aj tí, ktorý pred tým vydržali sedieť.
Prvý zápas ešte nebol tak dôležitý, no išlo o to, kto hral proti komu. Tu išlo o česť a hrdosť.
Išlo tu o povesť. Všetci to vedeli a všetci to tak aj chápali.
Zrazu sa pohol aj Draco a z tribún sa ozývali nedočkavé výkriky.
"Tak kto ju má?!"
"Ukážte, kto chytil Ohnivú strelu!"
Hermiona ďalej stála ako prikovaná k zemi. Stále mala pred očami tú zrážku. Nebolo to nič pekné.
Harry s Dracom oproti sebe a Ohnivá strela medzi nimi.
Ani jeden neuhol, obaja ju chceli rovnako. Išlo o to, kto vydrží dlhšie. Vydržali obaja až dokonca, všetka česť, ale za tú cenu? V plnej rýchlosti vraziť do seba?
Draco sa zrazu opatrne posadil, obzerajúc sa, čo sa stalo.
Náhle to pochopil a pozrel na Harryho, ktorý sa snažil postaviť.
Harry sa zdvihol.
"Harry ju má!"
"Vyhral Chrabromil!"
Výkriky sa ozývali zo všetkých strán, no zrazu Harry roztvoril dlane. Boli prázdne.
"Malfoy!"
"To on ju chytil!"
"Získal víťazstvo Slizolinu!"
Štadiónom sa ozvalo hlasné zaburácanie. Iba Chrabromil sklonil hlavy a s nadávkami si znova posadal. Jediná Hermiona ostala stáť.
Pozorovala Draca, ako sedí na zemi pri Harrym a sleduje svoju pootvorenú dlaň. Snáď v živote nevidela väčšiu radosť v niekoho tvári, ako mal teraz on. Podivne ju to zahrialo, a jej vnútro si zrazu uvedomilo, že k Dracovi niečo cíti. Nedokázala to identifikovať, ale niečo k nemu cítila.
I keď bol od nej ďaleko vedela, že ju vyhľadal pohľadom a šťastne sa usmial skôr, než upadol do bezvedomia.


"Pán Malfoy má otras mozgu," povedala madam Pomfreyová Hermione.
"Pár dní si poleží v posteli a bude znovu zdraví ako rybička."
Hermiona sa vrátila k Harrymu a ostatku matlobalového družstva, ktorý stál okolo postele, na ktorej Harry sedel. Madam Pomfreyová mu chystala nejaký odvar. Na hlave mal malú hrču, no mal narazenú ruku.
"Prečo sa oňho staráš?" spýtal sa Harry, ktorý bol dosť vyvedený z miery. Prehra ho dostala viac ako čokoľvek iné.
"Pretože je to druhý primus, musím vedieť, kedy bude znova naplno plniť svoje úlohy primusa," odpovedala mu a snažila sa o mierny tón. Vedela, čo pre Harryho prehra znamená.
Prišla k nemu bližšie a jemne mu zodvihla bradu a sklonila sa k nemu trošku bližšie, iba na pár centimetrov od jeho tváre. Trochu sa jej zachvela ruka, no snažila sa znieť normálne.
"Veď máš aj rozbitú peru, aj na to by si si niečo mal dať," povedala a potom sa odtiahla.
Pár ľudí sa na nich zvláštne podozrievavo pozrelo, no potom potriasli hlavami a vyzerali znova ako pred tým.
Harry si toho však nevšimol. Uprene sa zahľadel Hermione do očí a nespustil z nej zrak ani keď sa vzpriamila a trochu ustúpila.
Potom však prišla Poppy a Hermiona musela ustúpiť stranou.
"Potter, veď máte aj rozbitú peru! To ste mi mohli povedať skôr," povedala nahnevane, podala mu pohár s nejakou tekutinou a namierila naňho prútikom.
"Episkey," povedala jednoducho. Harryho rana sa zacelila.
Potom sa otočila k odchodu. No zastavila sa.
"A vy ostatný, prosím, choďte preč. Pán Malfoy potrebuje odpočívať v úplnom kľude," povedala ešte prísne a odkráčala.
"Potter, vy tu počkajte ešte chvíľu," dodala, keď sa zdvíhal.
Hermiona sa zastavila a pristúpila znova k Harrymu, ktorý sa tomu očividne potešil.
"Ale vy tu nemusíte zostať, slečna Grangerová," povedala ešte Poppy a potom už zmizla za dverami.
"Potom sa uvidíme," usmial sa Harry trochu sklesnuto a chcel jej zakývať, no sykol, pretože ho zabolela ruka.
Hermiona sa súcitne usmiala, premerala si ho pohľadom a otočila sa k odchodu.
No keď už bola medzi dverami, otočila sa.
Harry sa pozeral na svoju ruku.
Chcela sa už otočiť a odísť, no potom jej zrak zablúdil k spiacemu Dracovi.
Spomenula si na ich posledný bozk. Ruka jej samovoľne vyletela k ústam a jemne si prešla prstami po perách. No zachvela sa pri pohľade na jeho anjelský výraz tváre. Keď spal, vyzeral tak pokojne a mierumilovne, že by nikto nedokázal povedať, že urobil niekedy niečo zlé. Na tvári mal jemný úsmev.
Znova sa zachvela, no potom ticho zavrela dvere ošetrovne a odišla do svojej izby.


Harry čakal po Hermioninom odchode na Poppy už pár minút, no ona stále neprichádzala.
Zrazu si všimol, že Malfoy niečo mumle. Jemne hýbal perami, no oči mal stále zavreté.
Harry sa postavil a prišiel až k jeho posteli.
"Her..." zašepkal namáhavo Draco.
Harry sa naklonil trochu bližšie, aby mu lepšie rozumel.
"Herm..." znova zachraptil Draco, tento raz trochu hlasnejšie.
Harry sa odtiahol.
Čo to hovorí?
Spytoval sa sám seba, keď zrazu sa Draco trochu mykol, na perách sa mu rozhostil jemný úsmev a už zrozumiteľnejšie zašepkal jedno slovo, ktoré sa Harrymu vrylo hlboko dovnútra:
"Hermiona..."
Hermiona náhle otvorila oči. Ležala vo svojej posteli a všade okolo nej bola tma. Mohli by byť tak dve hodiny ráno.
Posadila sa.
Vedela, že už nezaspí. Vždy keď zavrela oči, snívali sa jej nejaké sny. Nepamätala si na ich obsah, no budila sa spotená a rozhorúčená. Bola zmätená sama zo seba.
"Hermiona, čo sa to s tebou deje..."
Postavila sa a zamierila do kúpeľne.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama