3. I believe in a thing called love

22. listopadu 2007 v 15:40 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
Tretie pokračovanie poviedky I believe in a thing called love.

Už pár týždňov sa úspešne vyhýbala Malfoyovi. Hovorila s ním iba keď musela a aj to dosť úsečne. Ani on nevyzeral, že by mal veľa chutí s ňou rozprávať, no jedno ju miatlo- vždy v triede alebo pri jedle ju uprene pozoroval.
Tak aj dnes Hermiona na sebe cítila pár striebristých očí, no snažila sa im nevenovať pozornosť. Vlastne si na to už celkom zvykla a trochu ju to upokojovalo.
"Hermiona, podala by si mi prosím ťa tie noviny?" spýtal sa Harry.
Sedel vedľa nej a noviny boli na jej strane.
"Samozrejme," povedala s jemným úsmevom a pozrela na Harryho, keď jej ich bral z rúk.
Usmial sa na ňu a žmurkol, no potom sa vrátil k svojmu tanieru a pokračoval v raňajkách.
"Teda, nie je zvykom, že sa tak precpávaš," povedala po chvíli, keď si Harry už tretí krát pridával na tanier jedlo.
Harry sa s plnou pusou usmial, čo v Hermione vyvolalo smiech.
"Šo e?" spýtal sa, div mu jedlo nevypadlo z úst
Hermiona vybuchla v smiech. Nevedela prečo, no nedokázala to zastaviť.
"Ale keď ja rozprávam s plnými ústami, príde ti to nechutné," zamračil sa Ron.
"Lebo to je nechutné, Ronald. Ale Harry tak je zlatý," povedala Hermiona a mimovoľne sa začervenala, rovnako ako jej kamarát vedľa.
Pozreli na seba, no hneď sa odvrátili každý iným smerom.
"Tak... Prečo máš dnes taký apetít?" spýtala sa.
"Dnes sa potrebujem posilniť. Za prvé máme lektvary, čo budem musieť zvládnuť aj keď nemám poňatia čo tam robíme, a po druhé, namiesto obeda nás čaká metlobalová porada a potom tréning. Posledný pred veľkým zápasom zajtra."
"Veľký sobotňajší zápas so Slizolinom, to je najväčšia udalosť od začiatku školského roku!" skríkol Ron.
Hermionin zrak mimovoľne zablúdil k slizolinskému stolu.
Keď na sebe Draco ucítil jej pohľad, zdvihol k nej zrak. Zamračil sa. Aj ona sa mračila.
Prečo sa mračí?
Zrazu, akoby ho niečo napadlo, postavil sa a zamieril von zo siene. No vo dverách sa ešte otočil na Hermionu a ona z jeho pohľadu vycítila, že by mala ísť za ním.
Už bola pár metrov od miesta, kde sedela, a uháňala preč, keď zrazu pocítila, ako ju niekto chytil za ruku. Pocítila to známe teplo. Ešte pred tým, ako sa otočila vedela, že je to Harry.
"Áno?" donútila sa k úsmevu a dúfala, že si nevšimol, že sa jej mierne zachvela ruka. Ďalšia vec, ktorú v poslednej dobe na sebe nechápala.
"Ja... Len som chcel... Neprídeš sa dnes pozrieť na tréning? Ja viem, že ťa metlobal moc nezaujíma, ale bol by som rád, keby si prišla," povedal trochu tichšie, no Hermiona ho počula.
Pár pohľadom ich uprene pozorovalo, no ona na to nedbala.
"Neviem či to stihnem, ale pokúsim sa. Zatiaľ ahoj!" povedala a utekala von zo sály za Dracom.
Zahla do jednej chodbu, keď zrazu zastavila zoči- voči Malfoyovi.
"Chcel si niečo?" spýtala sa hneď bez okolkov. Nech po nej chcel čokoľvek, jeho výraz vyzeral naliehavo.
"Prepáč," povedal.
Jemne otvorila ústa, pretože ich nedokázala udržať zatvorené. Oči roztvorila na neprirodzenú veľkosť a cítila, že srdce jej bije akosi rýchlo. To slovo, tak netypické z úst Malfoya. Z úst potomka jednej z najaristokratickejších rodín, ktorý má v krvi pohŕdanie a v hlave vsugerovanú myšlienku, že on je pán a nikdy nerobí chyby.
"Čo?" spýtala sa bezmyšlienkovite.
"Chcel som sa ospravedlniť. Za to... Za to čo som ti vtedy povedal."
Hermiona myslela, že väčší šok už nedostane, ale toto bolo celkom nečakané a musela uznať, prekvapovať teda vedel.
"Cítiš sa dobre?"
Pokýval hlavou.
"Ale veď... Veď sa nič nestalo. Ja som si už zvykla," povedala a nahodila kamennú masku.
Vlastne hovorila pravdu no i klamala zároveň. Na jeho pohŕdajúce slová, ktorými ju chcel uraziť, už zvyknutá bola, no to, akým tónom to povedal vtedy, ju celkom vyviedlo z miery a do veľkej miery ju to aj mrzelo.
Draco sa zamračil.
Už si zvykla? Ako to, že si už zvykla? Čo tým myslela? To som naozaj až taká sviňa?
"Len to som chcel," povedal s dôstojnosťou typickou pre rod Malfoy, otočil sa a hrdo odkráčal. Hermiona sa oprela o chladnú stenu. Musela to predýchať.
"Práve sa mi ospravedlnil Draco Malfoy!" vyhŕkla zo seba a omámene sa vydala na hodinu.
Hermiona sedela na tribúne a sledovala, ako prebiehal tréning. No, sledovala bolo vlastne trochu silné slovo. Skôr len tak pozerala do blba a rozmýšľala nad jej príhodou s Dracom.
To, že sa ospravedlnil bolo naozaj zarážajúce, ale hlavne prečo... To jej naozaj nedalo myslieť na nič iné. Ospravedlnil sa za to, že jej povedal humusáčka. Malfoy sa ospravedlnil humusáčke za to, že ju nazval preňho "pravým" menom.
Trochu sa zachmúrila, keď si spomenula, ako naňho v poslednej dobe myslí, ako ho nevedomky pozoruje. Prečo je zrazu tak posadnutá Dracom Malfoyom? Čo zvláštne ju k nemu tiahne?
Zdvihla tvár k oblohe. Bol už takmer december, ale bolo nezvyčajne teplo. Počasie bolo celé nejaké zcvoknuté, odkedy bol Voldemort mŕtvy. Dokonca aj teraz svietilo teplé slnko, stačilo mať na sebe hrubší sveter. Hermiona predpokladala, že na tej metle to nebude nič príjemné, no keď sa zahľadela do tvárí hráčov, ani to tak nevyzeralo.
Všetci boli nesmierne sústredený a dávali zo seba všetko, len aby boli čo najlepší a aby zajtra Slizolin nevyhral.
Zaklonila hlavu dozadu a zavrela oči, nechajúc si dopadať na tvár hrejivé lúče slnka.
"Hermiona!" začula nejaký hlas.
Otvorila oči a pár metrov od seba zbadala Harryho na metle.
"Tak aký bol ten bod, čo som dal?" spýtal sa s úsmevom.
"Naozaj pôsobivý," povedala zmätene Hermiona.
"Hermi, ja viem, že ťa metlobal nebaví a že ho príliš neobľubuješ... Ale ja som stíhač, ja obvykle nedávam body, ja tak nejak chytám Ohnivú strelu, vieš?" povedal s úsmevom.
Hermiona sa zatvárila previnilo, došlo jej to tiež, ale neskoro.
"Prepáč Harry, naozaj som chcela sledovať teba a ostatných... Ale..."
"Nemusíš mi to vysvetľovať. Nemusela si sem chodiť. Mohla si byť kľudne na izbe, alebo v knižnici, alebo kdekoľvek. Prepáč, že som ti zmaril voľné poobedie," usmial sa.
"Ale to nič. Vlastne som sa tu celkom bavila... Už dlho som sa tak dobre nevyspala..."
"Prečo? Robí Malfoy nejaké problémy?" zamračil sa zrazu Harry. Herm najskôr trochu stuhla, no potom sa upokojila.
"Nie, to len kvôli učeniu a tak... Inak, tá chvíľa, čo som bola hore a sledovala, mi stačila na to, aby som zistila, že ste naozaj dobrý. Tento rok sa ti podarilo dať dohromady dobrý tím," zahovorila rýchlo a snažila sa už nijakým spôsobom nespomenúť Draca.
Hermiona sa ráno zobudilo trochu skôr a hneď sa išla osviežiť do sprchy.
Po niekoľkých minútach vyšla von z kúpeľne iba v svetlo fialovom uteráčiku, ktorý jej zahaľoval iba tie najdôležitejšie partie. Vonku bolo dnes ešte teplejšie ako včera, takže si zo skrine vytiahla biely rolák a čiernu rifľovú vestu. K tomu si vytiahla svoje obľúbené džínsy.
Hodila si oblečenie na posteľ a vzala si do ruky krajkovú podprsenku.
V tom však niekto zaklopal, až jej vypadla z rúk.
Zohla sa pre ňu, čím sa dostala chrbtom ku dverám a ani si nevšimla, že ich niekto otvoril a vtrhol dovnútra.
Dracovi sa zasekol hlas v hrdle. Teda, nie že by chcel niečo povedať, no ani by nemohol.
Poskytol sa mu nádherný pohľad na jej dlhé nohy. Uterák jej siahal tesne pod zadok, na ktorý mal mimochodom tiež vynikajúci výhľad cez fialkastú látku uteráka.
Na tvári sa mu objavil úsmev, no oči mu potemneli.
Hermiona sa postavila a otočila sa naňho.
"Čo tu, preboha, robíš?!" skríkla a ruky si pritisla k hrudi.
"Ja..." vyschlo mu v krku. Pohľad mu upútala jej krajková podprsenka, no potom znova zdvihol zrak k jej tvári. Vyzerala nahnevane, no i tak bola v tvári celá červená.
"Draco!" skríkla naňho, aby ho upútala, pretože jej slovám nevenoval príliš veľkú pozornosť. Ani si neuvedomila, že ho práve nazvala menom.
"Nechcel som sem tak vtrhnúť. Len som nevedel, že si tu."
"Prečo si potom klopal?" spýtala, pričom išla ku stolíku a zvala zo stoličky župan a prehodila si ho cez seba, čím sa však dostala asi iba na dva kroky od neho.
"No, keby si tu náhodou bola," povedal a zatváril sa previnilo.
"Takže pripúšťaš, že si počítal s možnosťou, že som tu, no predsa si nepočkal, či ti otvorím?"
"No... Hej. Ale aj tak nechápem, čo tu robíš."
Prekvapene naňho pozrela.
"Sa mi snáď sníva?! Veď je to moja izba!" skríkla a Draco k nej spravil malý krok, no ona si to ani neuvedomila, vlastne ani on nie.
"Myslel som, že budeš pri Potterovi. Veď ho dnes čaká veľký zápas, mala by si ho podporiť, alebo nie?" spýtal sa so zjavnou žiarlivosťou v hlase, čo si Hermiona hneď všimla.
"Len mi nehovor, že žiarliš," povedala.
"Mal by som?" spýtal sa a nadvihol obočie.
Hermiona sebou trochu cukla. Mal by?
"Teda, ja... Čo si tu vlastne chcel?"
"Chcel som nejaké prísady do lektvaru."
"Akého?"
"To je jedno. To nie je tvoja vec."
"Ale, takže to, že si sem vtrhol a videl ma takmer nahú nestačí, aby to bola moja vec?"
"Nie."
"A kedy by to napríklad bola moja vec? Keby som bola úplne nahá a držala tie prísady v ruke?"
Draco sa trochu pousmial, no v jeho očiach sa zrazu nebezpečne zablesklo. Vykročil smerom k Hermione. Cúvla, no potom narazila do stola, takže už pred ním nemala kam utiecť.
Zastavil sa, až keď bol úplne pri nej a naklonil sa k jej tvári. Na perách sa mu pohrával úsmev a v očiach túžba. Hermiona vedela, že je v tú chvíľu červená a že si musel všimnúť, ako sa celá trasie.
"No, vlastne je tu jeden spôsob, ako z toho urobiť tvoj vec," usmial sa, naklonil sa k nej ešte bližšie a zľahka sa dotkol jej pier.
Hermiona sebou trochu trhla, no on ju chytil okolo pása. Samovoľne sa k nemu pritisla bližšie a rukami ho objala okolo krku.
Draco bozk prehĺbil a jemne vkĺzol jazykom do jej úst. Ochotne sa podvolila jeho vôli a vychutnávala si to.
Bola ako v inom svete. Jediné čo vnímala boli Dracove pery a jeho ruky, ktoré teraz zamierili ku kraju jej župana. To ju však prebralo zo sladkého opojenia a vyľakane ho od seba odstrčila.
"Mal by si ísť..." povedala rýchlo, skôr ako stihla presvedčiť samu seba, že vlastne chce, aby ostal.
Až potom si však všimla, že vyzeral byť zmätenejší ako ona.
Asi to neplánoval.
Usúdila Hermiona a v duchu vynadala sama sebe, že ho nechala zájsť tak ďaleko.
To musím byť tým, že je ráno. Ešte nie som plne pri zmysloch.
"Draco..." oslovila ho ticho, keď sa stále nehýbal, Nevyzeral, že by to zaregistroval.
"Malfoy!" povedala hlasnejšie a to ho prebralo.
Ani len na ňu nepozrel a bez akéhokoľvek slova odišiel z jej izby a tresol za sebou dverami.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama