2. I believe in a thing called love

20. listopadu 2007 v 14:39 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
Druhé pokračovanie poviedky. Čo za tajomstvo skrýva Draco?


Od začiatku školského roku- začiatok ktorého musel byť posunutý kvôli boju s Voldemortom a nesúhlasu rodičov- ubehli už dva týždne.
Hermiona sedela v spoločenskej miestnosti pre primusov a čítala si. Voľných chvíľ, ako bola táto, nemala veľa a preto na jej perách sedel spokojný úsmev.
Draco potichu prišiel a hneď si jej všimol. Oprel sa o kozub a ani nevedel prečo, no s jemným úsmevom ju pozoroval.
Sedela v kresle a nohy mala zložené pod sebou. Knihu mala položenú na kolenách a na prst si namotávala pramienok vlasov. Občas pretočila stránku, no stále sedela v rovnakej polohe.
Draco ani nevedel prečo, no zrazu dostal chuť ju pohladiť, dotknúť sa jej jemnej pokožky.
Takmer k nej zasnene vykročil, no zrazu sa vzpriamil.
Čo to preboha robíš, Draco Malfoy?! Zasnene tu pozoruješ tú humusáčku...
Draco sa sám nad sebou zamračil, no potom si musel niečo priznať- naozaj z tej malej strapatej čudáčku vyrástol takýto kvet.
"Nevedela som, že si tu," vytrhol ho zo zasnenia jej ostražitý hlas.
"Práve som prišiel," nahodil svoj typický chladný tón a vykročil smerom k nej. Prešiel okolo nej a stúpol si za kreslo.
"Hm, tak aké bolo rande? Allyson, mám pravdu? Či tento krát to bola Rita?" spýtala sa trochu podráždene Hermiona a zavrela knihu.
"Ale, žeby tŕň žiarlivosti?" spýtal sa ironicky Draco, no i tak jeho vnútro samo od seba poskočilo radosťou.
"Ako myslíš," povedala a chcela sa postaviť, pretože jej tento rozhovor s Dracom bol nepríjemný, no zrazu ucítila, že sa nad ňou nahol a tak radšej ostala sedieť, pretože pri stavaní by bola nebezpečne blízko jeho tváre.
Iba sa prikrčila v kresle a zdvihla k nemu pohľad. Nachvíľku sa jej pohľad stretol s jeho striebristými očami, no ona rýchlo pozrela na obal knihy, ktorá jej ležala v lone.
No i tak vycítila Dracov vedúci úsmev, ktorý naznačoval, že vie o svojej prevahe.
"Čo to čítaš, Grangerová? Kráľovstvo čarov?" zahľadel sa na nápis knihy a potom sa uchechtol.
"Ale no tak, Grangerová, také oplzlé knihy?"
To už Hermionu nahnevalo a rýchlo sa postavila, pri čom skoro Dracovi rozbila nos, no on sa na poslednú chvíľu uhol.
"Tak aby si vedel, to nie sú žiadne oplzlosti. Je to životopis kúzelníčky Helgy Von... Na čo sa tu s tebou vlastne vybavujem?" zasekla sa v strede vety, hodila po ňom opovrhujúci pohľad a zamierila do svojej izby.
Keď sa za ňou zabuchli dvere, Draco si hlasno vzdychol.
"Takže, dáva sa do Lektvaru Nepoužiteľnosti aj koreň púpavy?" spýtal sa Harry a márne sa snažil nájsť niečo vo svojej knihe.
Ron iba pokrčil ramenami a pokračoval v úlohe z obrany proti čiernej mágii.
"Púpavy rozhodne nie, ale koreň sedmokrásky možno," povedala Hermiona, ktorá sa zrazu objavila vo dverách. Harry s Ronom sa na ňu šťastne usmiali.
"Ahoj Hermiona, dlho sme ťa nevideli," povedal Ron a znova sa pozrel do svojej práce.
"Prečo si nebola na raňajkách, ani na obede?" spýtal sa Harry a sledoval ju, ako si sadla do jedného z kresiel.
"Niečo sme museli s Malfoyom vyriešiť," povedala a nedôverčivo pozrela na Ronovu prácu.
"Aha..." povedal Harry s opatrnosťou v hlase.
"Takže ty ešte nemáš hotovú úlohu na lektvary, Harry?" spýtala sa Hermiona s typicky Hermionovským výrazom v tvári.
"No... Nebol čas. Ale ani Ron ju ešte nemá. Navyše, pred chvíľou nám skončila metlobalová porada."
Hermiona sa zamračila, no keď videla Rona, ako sa márne snaží zmyť fľak, ktorý si urobil na nohaviciach, musela sa usmiať.
"Ronald, mal by si aj ty občas otvoriť knihu zaklínadiel pre začiatočníkov."
Hermiona namierila prútik na jeho nohavice a o chvíľku už sa všetci sunuli na večeru.
"Myslím, že tento rok by sme mali vyhrať metlobalový pohár. Sme tu posledný krát, tak nech to stojí za to," povedal Ron medzi hltmi kurčaťa.
Hermiona naňho znechutene pozrela, keď v tom na sebe ucítila uprený pohľad. Poobzerala sa, keď jej pohľad zamieril k slizolinskému stolu.
Pár šedých očí ju uprene pozoroval. Draco sedel zamyslene, no keď sa jeho pohľad stretol s tým jej, strhol sa.
Takmer vylial svoj pohár, no už si netrúfol znova sa na Hermionu pozrieť.
Za tých pár týždňov, ktoré už ubehli, musel uznať, že nie je až taká zlá, ako si myslel.
Potriasol hlavou.
"Spamätaj sa..." vzdychol.
Hermiona v ten istý večer sedela vo svojej izbe a písala si nejaké úlohy do školy, keď v tom začula z vedľajšej izby akýsi zvuk. Akoby niečo vybuchlo.
Rozmýšľala, či sa má ísť pozrieť, čo sa stalo, no potom sa nakoniec rozhodla, že by to mala nechať tak. Kto vie, čo tam Malfoy robí.
"Dočerta!" ozval sa nahnevaný výkrik, po ktorom nasledoval znova výbuch.
Hermiona sa v rýchlosti postavila a vybehla z izby. Zastavila sa až pred Dracovými dverami.
Chcela zaklopať, no v tom bola nútená uskočiť na bok, pretože Draco vybehol von a rýchlo za sebou zavrel.
"Čo je?" spýtal sa, keď tam bez pohnutia pri ňom stála a pozerala naňho. Jeho hlas bol tvrdý.
"Nič, len som chcela vedieť, či si v poriadku."
Draca to prekvapilo a tak na ňu chvíľu len neveriac pozeral.
"Ty... Si sa o mňa strachovala?" spýtal sa s jemným úsmevom na perách, no bol to skôr posmešný úškrnok. .
"Čo?! Ja... Teda ty... Nie. Len nechcem, aby si vyhodil školu do vzduchu," povedala nakoniec a potom sa zamyslela.
"Čo to tam vlastne stváraš?" spýtala sa podozrievavo a zamračila sa.
"Čo ťa do toho?" odsekol, pretože nevedel, čo by jej mal povedať, no ona sa nedala obmäkčiť. Iba tam stála s rukami v bok a prepaľovala ho pohľadom.
Začínalo ho to štvať.
"Domáca úloha z lektvarov a nevyzvedaj už, buď taká láskavá," povedal a skôr ako stihla čokoľvek namietať, odbehol preč.
"Ale na úlohu nemáme nič pripravovať!"
Hermiona sa zahľadela na dvere jeho izby a už už siahala po kľučke, no potom sa zastavila.
Skôr ako si to stihla rozmyslieť sa otočila a utekala do svojej izby.
Ďalšie dva týždne ubehli ako voda, no Hermione stále vŕtalo v hlave Dracovo podivné správanie.
Často z jeho izby počula tresknutie, či rany o stôl. Väčšinou potom niekam odbehol a vrátil sa až tak za dve hodiny, v zlej nálade.
Deň na to akoby sa nič nestalo a znova to bol ten istý otravný Malfoy.
Bola v obrovskom pokušení ísť sa pozrieť do jeho izby, no vždy si to rozmyslela. Je to jeho súkromie a keď sa chce dostať do problému, prosím. To nie je jej starosť.
Raz na večeri si všimla, ako sa Draco postavil a zamieril preč zo sály.
Naklonila sa k Harrymu, vedľa ktorého sedela a ticho povedala: "Prepáč, ale na chvíľu budem musieť odísť. Prídem za vami do spoločenskej miestnosti, dobre?"
Skôr ako Harry stihol zareagovať, vybehla zo sály aj ona a pohľadom vyhľadala Malfoya.
Opatrne išla za ním. Nechápala však, kam by mohol ísť. Zabáčal, pár krát sa vrátil dokonca na miesta, na ktorých už bol. Hermionu už to prestávalo baviť. Toľko sa nenabehala už ani nepamätala. Chvíľami už ani nedávala pozor, kde Malfoy je, no potom ho vždy našla.
No tento krát ho znova stratila z dohľadu, asi zahol do jednej z uličiek. Hermiona pobehla a aj ona zabočila, no v tom do niečoho vrazila. Pozrela do Malfoyovej vysmiatej tváre.
"No čo, si dostatočne poučená, aby si ma už nešpehovala?" usmial sa a Hermiona cítila, že je červená až po korienky vlasov.
Otvorila pusu, aby mohla povedať nejakú obhajobu, no uvedomila si, že by to bolo zbytočné.
"Keby ťa to zaujímalo, chcel som ísť iba na záchod, ale takto to bolo o veľa zaujímavejšie," uchechtol sa.
Potom sa otočil a nechal ju tam stáť ako obarenú. Po chvíľke sa však spamätala a vydala sa do chrabromilskej veže.
"No to ti tak verím..." zamrmlala si popod nos a pridala do kroku.
Dni ubiehali akosi pomaly. Hermiona sa s vysokou úspešnosťou vyhýbala Dracovi.
No raz prišla do miestnosti pre primusov skôr ako obyčajne a myslela, že takmer odpadne.
"Čo to má znamenať?!" skríkla, na čo sa Draco i jeho najnovší úlovok zdvihli z gauča.
"Čo si myslíš, že robíš?!" skríkla znova, celá červená od hnevu.
"Pokiaľ viem, hovorí sa tomu bozkávanie... Nepoznáš? To ťa Potter neučil?" spýtal sa Draco, no v jeho hlase nebola ani štipka irónie, skôr jej to prišlo akoby sa obhajoval. A mal sa aj prečo.
"Sem študenti nesmú. Táto miestnosť je iba pre primusov a nie pre... Tvoje husičky," dokončila nahnevane.
"No dovoľ!" skríklo tmavovlasé dievča na svoju obranu a čakalo, že ju Draco podporí, no ten sa iba nahnevane pozeral na Hermionu.
"Von!" skríkla zrazu Hermiona, no dievčaťom to ani nehlo. Iba sa otočila na Draca a keď nie pred tým, tak teraz už určite čakala jeho podporu.
No on stále neodtrhol pohľad od zamračenej Hermiony.
"Nepočula si?! Odíď, pokiaľ nechceš prísť o body pre svoju fakultu!"
"Za čo?"
"Za to, že si tam, kde nemáš byť!" povedala už trochu pokojnejšie Hermiona, no z celého jej zjavu bola cítiť nenávisť a opovrhovanie.
"Draco?" pozrelo tázavo dievča na chlapca po jej boku, no ten iba kamenne povedal: "Choď."
Dievča neveriac zakrútilo hlavou a nahnevane odišlo.
Draco nabral odvahu a prišiel na meter k Hermione.
"Čo ťa tak žerie, Grangerová?"
"Buď rád, že nejdem za riaditeľkou," povedala už trochu pokojnejšie, no Draco sa iba uškrnul.
"Samozrejme, teba má McGonagallka rada, tak prečo sa s ňou nevyhrážať, však?"
"Choď do čerta. A buď taký láskavý, nabudúce my nechoď s tými svojimi najnovšími úlovkami na oči."
"Tak o to tu ide?" povedal pobavene Malfoy, no v jeho očiach sa zablyslo.
"Čo? Samozrejme, že nie. Ale toto sa nesmie. Si primus, tak sa podľa toho chovaj," povedala a chcela prejsť okolo neho do svojej izby, no on ju chytil za ruku a otočil ju k sebe.
"Nepredstieraj. Od žiarlivosti si celá červená... A mimochodom, si tak veľmi pekná..." povedal ticho a naklonil sa k nej bližšie.
Cítil, ako stuhla.
"Čo..." začala, no hlas jej zlyhal. Stále sa k nej nakláňal, no keď bol až úplne pri nej, zastavil sa.
"Už mi nikdy nerob takéto scény, je ti to jasné, ty špinavá humusáčka?" povedal a v jeho očiach sa objavila tak hlboká nenávisť, že si to Hermiona až nedokázala vysvetliť.
Jeho zovretie bolo ešte silnejšie, až to Hermionu začalo dosť bolieť.
"Pusti ma," povedala rozhodným hlasom bez emócií.
Všimla si zmeny v Dracových očiach. Akoby si až teraz uvedomil svoje správanie a rýchlo od nej uskočil. Zatváril sa zničene, no potom na ňu ospravedlňujúco, no zároveň zmätene pozrel.
"Ja..." začal, no nedokončil. Rozbehol sa do svojej izby a zabuchol za sebou dvere.
Hermiona sa po ňom nechápavo otočila, no chvíľku na to aj ona vyrazila do svojej izby.
Draco ležal na posteli a hľadel do stropu. Bože, čo to doňho vošlo? Naozaj jej chcel ublížiť?
Rýchlo sa postavil a zamieril k svojej skrini. Otvoril ju a zo spodku vytiahol krabicu.
Otvoril ju. Boli v nej zoradené knihy v tmavých viazaniach a niekoľko ingrediencií na lektvary. Prehrabol sa v nej rukou.
Potom krabicu zavrel a vložil ju naspäť do skrine.
Stúpol si k stolu a unavene si pretrel oči.
"Čo sa to so mnou deje..." vzdychol a oprel sa rukami o stôl.
Zvuk nahnevaného buchnutia do stola doľahol až do Hermioninej izby, ktorá sa zachvela a tuhšie sa zababušila pod prikrývku.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama